Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205531
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617205531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Mesto Liptovský Mikuláš,
so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1/ F. P., nar.
XX. XX. XXXX, 2/ F. P., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom D. K. XXX/X, X. S., o vypratanie bytu, na

odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 21C/24/2017-48 zo
dňa 19. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku vypratať byt č. 2 nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. 7 bytového domu
súpisné č. XXX stojaceho na pozemku CKN parcela č. 2099/30 na ulici D. K. v X. S. pozostávajúci z
dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktorými sú kuchynský kút, chodba, kúpeľňa, WC a pivnica,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre
Mesto Liptovský Mikuláš katastrálne územie K. na žalobcu v časti B vlastníci a iné oprávnené osoby pod
poradovým č. 1 v celosti, bez nároku na bytovú náhradu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/,

2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil s poukazom na ust. § 126, § 710 a § 712 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalobca
je vlastníkom predmetného bytu, ktorý bol prenechaný nájomnou zmluvou na dobu určitú do nájmu
žalovaným 1/, 2/. Nájomný pomer zanikol dňa 31. 12. 2015 a od tej doby žalovaní užívajú byt bez
právneho dôvodu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s
poukazom na úspech jednotlivých strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalovaní 1/, 2/. Podľa ich
názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nesprávne právne posúdil vec, následkom čoho aj nesprávne rozhodol, lebo rozhodnutie sa im javí
nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu odvolania vyplynulo, že sú si vedomí zániku
nájomného vzťahu a chceli, aby nájomca predĺžil nájomnú zmluvu, k tomu však nedošlo, pretože neboli
schopní vyrovnať dlžobu na nájomnom. K tomu však došlo nie celkom ich vinou, pretože žalovaný 1/ je

živnostník a ponuka práce v jeho profesii, nebola v tom čase rovnomerná a stabilná a žalovaná 2/ sa
nemohla zamestnať z dôvodu starostlivosti o chorého syna. Poukazovali tiež na to, že lehota 15 dní na
vypratanie bytu je neprimeraná, pretože majú 4 deti, z toho 3 školopovinné a je obtiažne nájsť si v takkrátkej dobe primeraný byt. Z uvedených dôvodov majú za to, že rozhodnutie o náhrade trov konania je
nespravodlivé, v rozpore s dobrými mravmi, keď súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške
100 %, a to aj napriek vážnej a nepriaznivej situácii žalovaných. Žiadali náhradu trov prehodnotiť s

poukazom na ust. § 257 CSP. Z týchto dôvodov žiadali, aby súd žalobu zamietol.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca. Poukázal na to, že dôvody
odvolateľov sú právne irelevantné. Byt užívajú od 31. 12. 2015 bez právneho dôvodu a za túto dobu
bola možnosť nájsť si iné vhodnejšie a lacnejšie bývanie vzhľadom na ich nepriaznivú sociálnu situáciu.

Navyše, žalovaní si naďalej neplnia povinnosti, keď neuhrádzajú náklady spojené s bývaním (súdom
vydaný platobný rozkaz, právoplatný a vykonateľný 01. 09. 2017, dlh vo výške 2 085,85 eur, v súčasnej
dobe ďalší nedoplatok vo výške 678,20 eur). Žalobca na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

v súlade s § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Zo samotného obsahu odvolania nevyplynulo, v čom mal súd pochybiť pri zistení skutkového stavu,
resp. pri právnom posúdení veci, následkom čoho mal nesprávne rozhodnúť, keď samotní odvolatelia
potvrdili, že nájom bol uzatvorený na dobu určitú do 31. 12. 2015 a od tej doby, hoci sa o to snažili,

nájomnázmluvaobnovenánebolaabytužívajúbezprávnehodôvodu.Tak,akovyplynulozobsahuspisu
a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, je nepochybné, že nájom predmetného bytu zanikol
dňom 31. 12. 2015 a od tej doby byt žalovanými je užívaný bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti je
potom potrebné uviesť, že aj lehota na vypratanie bytu 15 dní sa javí ako primeraná, nakoľko o povinnosti
byt uvoľniť žalovaní vedeli najmenej po dobu dvoch rokov. Správne súd rozhodol aj o náhrade trov

konania s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní, keď žalovaní si boli vedomí, kedy končí nájom
predmetného bytu a aj napriek upozorneniu, k jeho vyprataniu dobrovoľne nedošlo. Pokiaľ poukazovali
na ust. § 257 CSP, tento môže súd aplikovať vtedy, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
je potrebné však v prípade žalovaných preukázať. V odvolaní len všeobecne uviedli, že sú v ťaživej
sociálnej situácii, a preto by trovy platiť nemali. V tejto súvislosti však súd musí prihliadnuť aj na dôvod,

ktorý viedol žalobcu k uplatneniu nároku na súde, prípadne preukázané majetkové, sociálne, osobné a
ďalšie pomery všetkých účastníkov konania.

7. Pretože súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správne, či už pri
zistení skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje,

pričom odvolatelia neuviedli žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevyporiadal,
resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, preto
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Tak ako konštatoval aj súd prvej inštancie, došlo
k zániku nájmu k predmetnému bytu a v čase rozhodovania súdu bol tento užívaný žalovanými bez
právneho titulu. V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto

do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, preto súd odvolanie nepovažoval za dôvodné.

8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal súd z ust. § 396 CSP v spojení s § 255 CSP
a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
náhradu trov v rozsahu 100 %.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).