Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/392/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221202
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217221202.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobkyne A.. C. A., D..,U.. XXXX, R. G. XX, L.,
zast. JUDr. Jaroslavom Škapinecom, advokátom, Slobody 5, Košice, proti žalovanému v 1. rade C.. C.
E., súdny exekútor, so sídlom C. XX, L., v 2.rade G.. L., Úrad verejnej ochrankyne práv, I. XX, D..O..R. X,
R., o náhradu škody za bezdôvodné obohatenie pri neoprávnenej exekúcii a iné, o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 25C/43/2017-21 z 8.9.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobkyni nepriznáva trovy odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) podanie žalobkyne doručené súdu prvej
inštancie dňa 3.8.2017, č.k. 25C/43/2017-1 odmietol.

Okresný súd Košice II vydal vo veci dňa 10.8.2017 uznesenie, č.k. 25C/43/2017-17, ktorým uložil
žalobkyni, aby v lehote 10 dní odstránila vadu svojho podania neúplnosti podania - žaloby, ktoré
neobsahuje výrok, neúplnosti podania - žaloby, ktoré neobsahuje výrok, ako má súd rozhodnúť (petit),
t.j. čoho presne sa žalobkyňa v konaní domáha, ako presne má znieť rozhodnutie súdu, najmä uviesť
od ktorého zo žalovaných si uplatňuje svoj nárok a v akej výške, prípadne či sa jedná o zaviazanie
žalovaných spoločne a nerozdielne, presným označením protistrany- žalovaného v 2.rade, t.j. strany

sporu proti ktorému žaloba smeruje (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, ak právnická osoba,
názov, sídlo, IČO a pod.).
Podľa ust. § 121 ods. 5 C.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 17.8.2017 (keď citoval aj § 129 CSP).

V zmysle ust. § 121 ods. 2 C.s.p. lehota na doplnenie podania začala žalobkyni plynúť dňa 18.8.2017
a uplynula dňa 29.8.2017. V tejto lehote žalobkyňa predložila súdu podanie dňa 24.8.2017, v ktorom
uviedla súdu,žežalovanýv1.radejebezdôvodneexekúciouzablokovalúčetvbanke13.7.2017,pričom
exekúcia je neplatná, keďže v mesiaci 2019 bola hospitalizovaná v Poľsku.
Ďalej uviedla, že žiada sumu 1800 eur (t-j- plat, cestovné, náklady, súdny poplatok, zablokovaný účet
a s tým spojené náklady a poplatky) a nemajetková ujma - zásah do zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia

osoby, rodinného života -reštitučná a satisfakčná), ako aj rozhodnutia súdu, že exekúcia vedená u C..
C. E. je neplatná a z toho dôvodu je povinný nahradiť žalobkyni škodu 1900 eur.
Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade G.. L. uviedla, že žiada, aby sa žalovaná v 2. rade verejne ospravedlnila
generálnemu riaditeľovi VŠZP a jej ako žalobkyni v médiách, ktoré jej žalobkyňa vyberie za úmyselnú
urážku na cti a aby jej zaplatila náhradu škody 1 900 eur. Taktiež žiada jej suspendáciu na obdobie 4
mesiacov a disciplinárne potrestanie.

Súd mal za to, že žaloba je zmätočná, aj to aj keď žalobkyňa svoje podanie síce doplnila, avšak nie
v požadovanom rozsahu, a to aj napriek tomu, že bola poučená, ako treba opravu vykonať a bolaupozornená na odmietnutie podania v prípade jeho nedoplnenia, pričom o takomto návrhu nemožno
v konaní pokračovať, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, preto lebo
podanie žalobkyne, ktoré by malo byť podľa svojho obsahu žalobou, nie je určité a úplné, v konaní nie

je možné pokračovať, súd podanie žalobkyne v súlade s CSP odmietol.

2. V podanom odvolaní navrhla žalobkyňa, aby podľa § 130 CSP súd predvolal na výsluch toho, kto
podanie urobil a predložil urýchlene spis odvolaciemu súdu, lebo ona podala odvolanie a má na to právo
podľa § 377 CSP. Návrh sudkyne súdu prvej inštancie musí byť zamietnutý a odvolací súd, t.j. Krajský

súd v Košiciach nariaďuje presun konania na nové prerokovanie na Krajský súd v Košiciach.
Pokiaľ ide o doplnenie a odstránenie vád žaloby, Ústavný súd SR judikoval, že výklad a používanie § 129
ods. 1 a 2 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia CSP v súlade s
účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno
obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne

vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených účastníkov
podľa čl. 2 (princíp právnej istoty), čl. 3 (výkladový princíp), čl. 4 (princíp analógie), čl. 5 (princíp zákazu
zneužitia práva), čl. 6 (princíp rovnosti) CSP.
Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na

jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus úkonov účastníkov súdneho konania a nadmerný tlak
na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre
ochranu zákonností, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26.februára 2003; nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 154/08 z 24.septembra 2008).

V tomto smere Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") judikoval, ak všeobecný
súd uloží účastníkovi občianskoprávneho konania doplniť také údaje, ktoré procesný kódex obligatórne
nepožaduje (dátum narodenia iného účastníka, trvalý resp. prechodný pobyt v pracovnoprávnom
konaní), tieto okolnosti nemôžu byť na ujmu tohto účastníka a ani dôvodom na odmietnutie žalobného
návrhu v merite veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 231/2010 z 25.8.2010).

CSP rozlišuje tri druhy rozsudkov:
- konečný rozsudok, ktorým sa rozhoduje o celej prejednávanej veci,
- čiastočný rozsudok, ktorým sa rozhoduje, najskôr len o časti prejednávanej veci,
- medzitýmny rozsudok, ktorým sa rozhoduje najskôr len o základe alebo o dôvode prejednávanej veci.
Súd môže najskôr rozhodnúť čiastočným alebo medzitýmnym rozsudkom, ak je to účelné.

Z tohto dôvodu a vzhľadom na závažnosť konania žalobkyňa uplatňuje:
Ust. § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Pokračovať v konaní
chápeme v tomto zmysle ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými
sú neodstrániteľné nedostatky žalôb (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/1/02 z

26.septembra 2002).
Podľa judikatúry sa za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom
považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania,
hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým spôsobom bráni žalobcovi v
realizácii procesného práva domáhať ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde (napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.februára 2012, sp. zn. 4Cdo/144/2011).
Ust. § 130 CSP v znení súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým
možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, a poučí ako podanie opraviť alebo doplniť.

3. Odvolací súd postupom podľa § 485 CSP preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie postupoval zákonne a jeho rozhodnutie je vecne správne,
pretohopotvrdilpodľa§387CSP,keďodvolacísúdsúhlasísvýstižnýmidôvodmiuvedenýmivuznesení.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

5. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

6. Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.

7. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s

príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre
s § 204 CSP a p.. Žalobkyňa žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod nenamieta.

8. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza

rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval.

9. Súd prvej inštancie v súlade s § 129 ods.3 CSP (ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať),
správne vyzval žalobkyňu, lebo jej podanie bolo neúplné alebo nezrozumiteľné a mala toto podanie

doplniť a opraviť v súdom stanovenej lehote, čo však neurobila. Napr. vo vzťahu k žalovanej v 2.rade G..
L. žalobkyňa uviedla, že žiada, aby žalovaná v 2.rade verejne sa ospravedlnila generálnemu riaditeľovi
VŠZP a jej ako žalobkyni v médiách, ktoré jej žalobkyňa vyberie... .10. Zrejme tým myslela, že žalobkyňa bude navrhovať a vyberať médiá, aby sa sama zviditeľnila, lebo
ona sa cíti úmyselne urazená na cti a žiadala náhradu škody 1 900 €, tiež žiadala jej suspendáciu na
obdobie 4 mesiacov a disciplinárne potrestanie (t.j. L.).

11.Zodvolaniaanizobsahudoplnenéhopodaniažalobkyneniejemožnéurobiťzáver,zčohopozostáva
suma, ktorú žiada žalobkyňa, od ktorého zo žalovaných si uplatňuje aký nárok a v akej výške, či si
od oboch alebo od niekoho iného uplatňuje plat, cestovné náhrady, náklady a poplatky spojené so
zablokovaným účtom, lebo tieto skutočnosti nie sú ani len pravdepodobné, o ktorého žalovaného malo

ísť a aká sankcia sa žiada. Pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú žiadala žalobkyňa od žalovaných
žiadnym spôsobom neupresnila napr. obsah ospravedlnenia, ktorú požaduje od žalovanej v 2.rade.

12. Okrem iného v odvolaní poukazuje žalobkyňa na § 187, § 188 CSP, lebo ona nepredložila dôkazy
preto, že tento nedostatok nemôže predstavovať prekážku, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní a
okrem iného ona to môže urobiť kedykoľvek v priebehu konania až do skončenia dokazovania (pozri aj

list verejnej ochrankyne práv z 22.5.2017, č.l. 9-10).

13. Odvolací súd dopĺňa, že nie je primerané poukazovať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
27.2.2012 sp.zn. 4Cdo/144/2011, lebo jej podanie nemôže byť návrhom na začatie konania a uvedené
uznesenie rozoberá inú skutkovú a právnu situáciu, keď mal rozhodnúť najvyšší súd, že neboli splnené

podmienky, ktoré by bránili žalobkyni v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré
bolo ohrozené a za jej zdravotný stav nemôže predsa zamestnanec verejného ochrancu práv.

14. Odvolací súd konštatuje, že nezistil vadný postup súdu prvej inštancie pri odmietnutí podania
žalobkyne.

15. Odvolací súd podľa § 396 CSP nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo žalobkyňa nebola
úspešná, nikomu inému trovy nevznikli v odvolacom konaní.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.