Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/430/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205555
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816205555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému O. N., C.. XX.XX.XXXX, U., O. XXXX/X, o zaplatenie
5 594,89 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 9C/144/2016-169 z 26.5.2017 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že istinu spolu s úrokom a trovami konania
týmto rozsudkom prisúdenú, povoľuje žalovanému splácať v splátkach po 93,55 eur mesačne, splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
neuhradenú istinu úveru 5 520,05 eura, úrok 204,12 eura, úroky z omeškania 2,03 eura, úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5 604,39 eura od 2.7.2016 do 20.7.2016, z
nezaplatenej istiny 5 594,89 eura od 21.7.2016 do 19.8.2016, z nezaplatenej istiny 5 585,39 eura od
20.8.2016 do 10.1.2017, z nezaplatenej istiny 5 582,58 eura od 11.1.2017 do 14.2.2017, z nezaplatenej
istiny 5 558,67 eura od 15.2.2017 do 7.3.2017, z nezaplatenej istiny 5 558,13 eura od 8.3.2017 do

9.3.2017, z nezaplatenej istiny 5 530,63 eura od 10.3.2017 do 21.4.2017, z nezaplatenej istiny 5 520,05
eura od 22.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 204,12
eura od 2.7.2016 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 4,58 eura, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet žalobcu IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Prima
banke Slovensko, a. s., II. konanie v prevyšujúcej časti zastavil a III. priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju

skutkovo a právne odôvodnil. Ďalej uviedol, že žalovaný v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že
so žalobou súhlasí. Potvrdil, že so žalobcom uzavrel zmluvu o úvere, že je zamestnaný od 20.3.2017,
pracuje v Tescu, pričom jeho pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú, myslí si, že do konca
augusta 2017, že jeho mesačný príjem činí 330,- až 340,- eura, že nemá žiaden nehnuteľný majetok
a nemá hodnotnejšie hnuteľné veci. Zistil, zo žalovaným predloženej pracovnej zmluvy zo 17.3.2017,
že žalovaný uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom BONUL s. r. o., Novozámocká 224, Nitra,
IČO: 36 528 170, druh práce, ktorý bude vykonávať: bezpečnostný pracovník, deň nástupu do práce:

20.3.2017, pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31.8.2017 a mzda je dohodnutá vo výške 2,67
eur na hodinu. Žalovaný zdôraznil, že od októbra 2015 pravidelne mesačne platil žalobcovi 30,- eur na
úhradu úveru, v ktorých platbách pokračoval aj od júla 2016, čiže od podania žaloby, preto žiadal súd,aby mu povolil zostatok dlhu splácať v splátkach po 30,- eur mesačne. Žalovaný predložil súdu aj listinu
o vklade sumy 30,- eur na účet O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo výroku, ktorým súd rozhodol o splatnosti

pohľadávky, ktoré odôvodnil nasledovne: Súhlasí s požadovanou sumou, ktorú je dlžný Prima banke,
ale túto sumu nemôže uhradiť jednorázovo, nakoľko je v zlej finančnej situácii. Žiadal, aby mohol
pohľadávkusplácaťposplátkachatopo30,-eurmesačne,čomunebolodovolené.Včasepojednávania
bol ešte zamestnaný, čo už teraz nieje pravdou, nakoľko bol prepustený z práce a je evidovaný na
Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Rožňave. Jeho finančná situácia mu nedovoľuje túto pohľadávku

splácať vo vyššej čiastke ako po 30,- eur, nakoľko nedisponujem žiadnym majetkom, ani žiadnymi
finančnými prostriedkami. Manželka je invalidná dôchodkyňa a jej invalidný dôchodok nedosahuje ani
životné minimum. Na základe uvedeného žiada, aby Krajský súd rozhodol, aby mu bolo určené, že
predmetnú pohľadávku bude splácať v mesačných splátkach. Navrhol súdu splátky po 30,- eur mesačne
do doby, kým sa znovu nezamestná, potom podľa jeho finančných pomerov.
4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol nasledovné: V odvolaní žalovaný iba uviedol,

že súhlasí s dlžnou sumou, na ktorú ho súd zaviazal uhradiť žalobcovi. Uviedol, že vzhľadom na jeho
finančnú situáciu žiada o splácanie dlžnej pohľadávky v splátkach po 30 Eur/ mesačne. Má za to, že
odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, nakoľko neobsahuje uvedenie, z akých
dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie súdu za nesprávne a čoho sa domáha. Podľa obsahu odvolania
žalovaného napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava ani nepovažuje za nesprávny, naopak, dlh

uznáva a uvádza, že je ochotný ho splatiť. Nesúhlasí s podaným odvolaním žalovaného a so splácaním
dlhu v splátkach. Má za to, že v prípade, ak by súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, súd by pri
rozhodnutí v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods.1 O.s . p., ktorý
súdu dával nasledovné oprávnenie: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia." V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave
však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. § 232 ods.3 CSP stanovuje nasledovné: „Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.“ Má za to, že súd by priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 30 Eur, postupoval v

rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo
strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti,
by bol žalovaný touto formou za porušenie zmluvy „odmenený“. Priznaním splátok po 30 Eur mesačne
by žalovaný opätované získal možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušil svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy, pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 30 Eur bude žalovaný splácať

iba istinu viac než 15,5 roka. Žalobca poukazuje na to, že dohodnutá splátka v zmysle Úverovej zmluvy
bola 93,55 Eur. Priznanie splátok tak ako navrhuje žalovaný v odvolaní by teda znamenalo možnosť
zaplatenie dlhu za podstatne výhodnejších podmienok, ako boli pôvodne dohodnuté. Takéto rozhodnutie
súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich
porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý

motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených
práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Z § 232 ods.2 CSP vyplýva, že lehota na splnenie
povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu
je možné určiť aj dlhšiu lehotu, pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých
skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu

prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri
dni. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia,
platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by
prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu

príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. Nie je možné
prihliadnuťlennafinančnúsituáciužalovaného,žalobcamánepochybneprávo,abymujehopohľadávka
bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2
ods.1 CSP, v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmom
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Dovolil si poznamenať, že

posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou
aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre
posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúcecelkové majetkové pomery žalovaného. Poukázal aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok
Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 z 1.3.2017, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej splatnosti potvrdil, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/91/2017-138 zo

16.5.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/39/2017-99 z 28.6.2017, rozsudok Krajského súdu
vNitreč.k.8Co/135/2017-86z25.5.2017acitovalzichodôvodnení.Vzhľadomnauvedenéžalobcasúdu
prvéhostupňanavrhuje,abyodvolaniežalovanéhopredložilsúdudruhejinštancienapostuppodľa§386
písm. d) CSP, t.j. aby súd druhej inštancie odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu absencie zákonných
náležitostí a citoval znenie § 386 písm. d), § 363 CSP. V prípade, že súdy budú považovať podané

odvolanie za spĺňajúce zákonné náležitosti, navrhuje žalobca súdu druhej inštancie, aby napadnutý
rozsudok v súlade s § 387 ods.1 C.SP potvrdil ako vecne správny, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
nenapadá vecnú nesprávnosť rozsudku.
6.Rozsudok, okrem výroku o lehote plnenia, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky
nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.

7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil,
že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389
ods.1 CSP), preto ho vo výroku o lehote plnenia, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že istinu spolu s úrokom

a trovami konania týmto rozsudkom prisúdenú, povolil žalovanému splácať v splátkach po 93,55 eur
mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
8.Tvrdenie žalobcu, že podľa platného CSP nie je možné, aby súd určil splácanie dlhu v splátkach je
nedôvodné.

9.Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
10.Podľa § 232 ods.4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.
11.Z citovaných ust. je zrejmé, že možnosť splatiť dlh v splátkach ostala a súd môže povoliť splnenie
dlhu splátkami. Pri určovaní výšky splátok sa nemôže dostať do nevýhodnejšieho postavenia žiadna
zo strán. Preto, ak žalovaný chce dlh spolu s príslušenstvom a trovami konania splatiť v mesačných
splátkach, odvolací súd prihliadal na výšku splátok, ktorú mal dohodnutú so žalobcom v zmluve o úvere,

ale aj na výšku dlhu a jeho platobnú disciplínu a určil mesačnú splátku 93,55 eur, pričom ak sa žalovaný
omešká sa s plnením čo i len jednej splátky alebo nezaplatí splátku v určenej výške stane sa splatným
celý dlh naraz.
12.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

13.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
14.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16.Odvolací súd síce menil výrok rozsudku, ale len časti splatnosti, čiže postup podľa § 396 ods.2 nie
je dôvodný a rozhodoval len o trovách odvolacieho konania tak, že stranám sporu nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania.
17.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.