Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207475
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816207475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1.506,84 eura s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/213/2016-74 zo dňa 21.02.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.506,84
eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.506,84 eura od 11.12.2015 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % proti žalovanému.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovaniam,

obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 788 ods. 1, § 779 písm. b), § 791 ods. 2, 3,§
816 Občianskeho zákonníka, ďalej § 2 ods. 1 písm. a), b), § 6 ods. 3, § 23a ods. 1,2 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č. 634/1992 Zb.) a uviedol, že strany sporu
uzavreli dňa 16.05.2000 poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX zo začiatkom poistenia 10.05.2000
a koncom poistenia 10.05.2015 s dobou platenia poistného 10 rokov vo výške 214,- Sk mesačne.
Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni pre prípad smrti poistnú sumu 30.000,- Sk a pre prípad dožitia
poistnú sumu 45.395,- Sk, t.j. 1.506,84 eura. Nárokovým listom na výplatu poistného plnenia pri dožití

sa konca poistenia zo dňa 01.06.2015, žalobkyňa požiadala o vyplatenie poistného plnenia z poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa uhradila poistné v stanovenej výške. Pokiaľ žalovaný namietal,
že žalobkyňa neuhrádzala poistné po dobu 5-tich mesiacov, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňa preukázala predložením ústrižkov poštovej poukážky podanej dňa 04.12.2007, že uhradila na
účet žalovaného (jeho právneho predchodcu) 1.070,- Sk a zároveň predložením informácií o finančnom
stave poistnej zmluvy ku dňu 22.01.2008, z ktorého vyplýva, že poistné za sporné obdobie mala
vyrovnané. Žalovaný v konaní namietal, že v rámci administratívno-vyšetrovacieho postupu vznikla

právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedy všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä Zákonom o poisťovníctve. Táto skutočnosť môže ovplyvniť
rozsah povinností poistiteľa plniť (výšku poistného plnenia alebo iného plnenia) a o tejto skutočnosti
môže rozhodnúť iba všeobecný súd. Uplatnený nárok žalovaný nepovažoval za dôvodný z tohto dôvodu.Súd prvej inštancie vo vzťahu k obrane žalovaného týkajúcej sa nesprávneho poistno-matematického
postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky roku v 1995, ktorý určil nízku sadzbu poistného
uviedol, že túto obranu nemožno akceptovať. Medzi stranami sporu došlo k dohode týkajúcej sa výšky

poistného, ktorú žalobkyňa uhradila. V dohode o zmene výšky poistného pre dožitie nedošlo. Z tohto
dôvodu žalobkyňa má právo na vyplatenie celej poistnej sumy pre prípad dožitia. Súd prvej inštancie
uviedol, že aj v prípade, že orgán štátu je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
neznamenalo by to zánik nároku z poistnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by bola naplnená
niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. Hoci ust. § 31 zákona č. 95/2002

Z.z. o poisťovníctve stanovilo povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť záväzku vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv, neznamená to, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaný nebol povinný určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód, tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov. Na základe protokolu Národnej banky Slovenska č. ODO-
XXXXX/XXXX z októbra 2007 bol zistený nedostatok v tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade

s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv, čím nezohľadňujú
záväzky voči poisteným. Skutočnosť, či došlo k pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovaného, ktorého súčasťou boli kalkulácie a
charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je pre posúdenie nároku žalobkyne významné, nakoľko ani
nesprávnypostupdozornéhoorgánunadpoisťovníctvomprischvaľovaníobchodnéhoplánupoisťovacej

spoločnosti žalovaného by nemal za následok neplatnosť poistnej zmluvy z titulu nesprávnej výšky
poistného. Poistný vzťah je vzťahom súkromnoprávnym a jeho subjekty dobrovoľne, na základe vopred
dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Navyše sa jedná o spotrebiteľskú vec a v súlade
s interpretačným pravidlom v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo
45/2012 zo dňa 24.06.2013 platí, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej

sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.
Spolu s istinou si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania od 11.12.2015, po uplatnení poistnej udalosti,
a to dožitia v zmysle poistnej zmluvy, ktorá stanovila koniec poistenia na 10.05.2015. Žalobkyňa si
nárok na poistné plnenie uplatnila u žalovaného listom zo dňa 01.06.2015, plnenie bolo splatné do 15
dní od skončenia vyšetrenia, zistenia rozsahu povinností poistiteľa plniť s tým, že žalovaný následne

oznámil žalobkyni prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť zo
dňa 25.11.2015. Súd prvej inštancie citoval ust. § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
nemalpreukázanédoručenienárokovéholistužalovaného,avšakjezrejmé,žedňa25.11.2015žalovaný
oznámil žalobkyni prerušenie šetrenia. Nakoľko súd šetrenie podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka
anijehoprerušenienepovažovalzadôvodné,priznalžalobkyniúrokzomeškaniaod11.12.2015vsúlade

s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1.506,84 eura od 11.12.2015 do zaplatenia. Uplatnená výška nepresahuje
zákonnú výšku úrokov z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne
posúdenie, ako aj nesprávne skutkové zistenia. Opätovne poukázal na skutkový stav, ktorý vyplynul
z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie týkajúci sa nesprávneho
stanovenia sadzieb poistného v prípade poistenia UDP-K, ktoré poistné podľa tvrdenia žalovaného bolo

v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu spochybnil dohodu o poistnom v poistnej zmluve v zmysle ust.
§ 788 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poistná zmluva žalobkyne je neplatným právnym úkonom,
ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom vzhľadom na nezákonné
povolenie podnikať v poisťovníctve s poistením typu UDP-K, ktoré bolo udelené Ministerstvom financií
Slovenskej republiky žalovanému k 30.05.1995. Takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so

zákonom absolútne neplatný v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovanému bolo povolenie na výkon
poisťovníctva schválené nesprávne, čím sa dostal do rozporu s ust. § 9 zákona č. 24/1991 Zb.,
lebo sadzby poistného schválené pre poistný produkt UDP-K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť
záväzkov z poistných vzťahov. Poistná zmluva je formou realizácie povolenia na výkon poisťovníctva,

poistné schválené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. sa explicitne dotýka aj konkrétnych poistných
zmlúv UDP-K č. XXXXXXXXXX. Napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho odôvodnenia považoval za
nedostatočné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podaní odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 14.12.2017 (§

378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Je nesporné, že právny vzťah medzi
stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX so začiatkom

poistenia 10.05.2000 a koncom poistenia 10.05.2015 s predmetom poistenia na dožitie, s poistnou
sumou 1.506,84 eura. Je nesporné, že uzatvorená poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto
v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri pochybnostiach o obsahu v spotrebiteľskej
zmluve platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Predmetnom poistno-právneho vzťahu medzi
spotrebiteľom a žalovaným - poisťovňou je poistný produkt poistnej sadzby UDP-K kalkulovaný pre

prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného vyjadrujúca adekvátnosť,
t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní namietal platnosť zmluvy s poukazom na ust. § 788
Občianskeho zákonníka a rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Je nesporné,
že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, avšak odvolací súd poukazuje na to, že

výška poistného bola stanovená žalovaným. Žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej výšku, a preto z tohto
dôvodu sa žalovaný nemôže dôvodne dovolávať absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka, lebo dodatočne zistená nesprávna kalkulácia poistného na základe
nesprávneho poistno-matematického vzorca nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu
poistnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu. Žalobkyňa si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne

splnila, a preto pri ukončení poistnej zmluvy k 10.05.2015 pre prípad dožitia jej vznikol nárok na poistnú
sumu vo výške 1.506,84 eura. Súd prvej inštancie o dôvodnosti podaného návrhu správne rozhodol
vrátane priznaného príslušenstva pohľadávky.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti
vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

9. O nárok na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP tak, že v súlade so zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní vznikol žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu trovy odvolacieho konania žalobkyni
nevyplývajú, ani si trovy konania neuplatnila, a preto odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP

vyslovil, že žalobkyni nárok na nárok trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.