Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/400/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714201011.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o.
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: SOUKENÍK- ŠTRPKA,
s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: D. I., nar. X.X.XXXX,
bytom G. XX, R., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2,

Košice - Staré Mesto, IČO: 42 326 923, právne zastúpené: Mgr. Peter Masarovič, advokát, so sídlom
Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 574,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Skalica zo dňa 2. júna 2016, č.k. 5C/104/2014-136, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi
m e n í tak, že Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice,
náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

II. Žalobca má voči Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 62,46 eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu

trov konania a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného k rukám jeho právneho zástupcu v sume 119,68 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodnutie v časti priznania náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd právne
odôvodnil použitím ustanovenia § 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 2, ods. 4 a § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), tiež článkom 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vyhláškou
č. 655/2004 Z.z., vychádzajúc pritom zo zásady úspechu v spore, keď vedľajší účastník vystupujúci na
strane úspešnejšieho žalovaného má nárok na náhradu trov konania spočívajúci v právnom zastúpení
za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe) vo výške po 51,45 eur
za úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a z príslušného režijného paušálu za dva úkony
právnej služby po 8,39 eur za úkon. Tieto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval

súd za účelne vynaložené, keď vedľajší účastník sa vecne vyjadroval jednak k zmluvným pokutám, ako
aj k neprijateľným zmluvným podmienka, pred ktorými má byť spotrebiteľ chránený, pričom aj vedľajší
účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v
konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou. Vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný
účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo a má i právo na
náhradu trov konania, kam v zmysle ust. 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada

trov právneho zastúpenia.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie súdu v tejto otázke,
poukázal na nadbytočnosť a neúčelnosť vynaložených trov, pričom vytýkal súdu, že z rozhodnutia

nevyplýva spôsob, akým vyhodnotil kritérium účelnosti pri rozhodovaní o týchto trovách. Podľa jeho
názoru účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka resp. intervenienta je problematická
a to už dlhodobo najmä z dôvodu, že takýto vedľajší účastník v rámci svojej účasti v konaní nikdy
spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali povinnosť prihliadať súdy z úradnej
povinnosti, takže jeho vstup do konania nie je žiadnym prínosom. Súdu totiž zákon ukladá pri nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, takže
hodnota intervenienta v takomto konaní je bezvýznamná, keďže nie je schopný ovplyvniť priebeh
konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel už sám súd. Jeho prítomnosť v konaní
je nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor účastníkov konania a tieto

úkony sú jednoznačne nadbytočné, teda neúčelné a nie je možné ich priznať. To, že súd je povinný
riadne skúmať a nie iba všeobecne konštatovať otázku účelnosti trov konania pri paušálnych vstupoch
vedľajšieho účastníka do konaní potvrdzujú viaceré rozhodnutia krajských súdov SR ale aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 5/2013 kde sa uvádza, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátov v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej

veci, a jej individualizáciu na súdoch SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne
bránenie práva na súde. Poukázal tiež na to, že právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
vznikne len v tom prípade, ak vzniklo účastníkovi konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje
a len v rozsahu ako tomuto účastníkovi konania. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutie súdu je podľa
odvolateľa nesprávne, nakoľko je zrejmé, že úkony právneho zastúpenia intervenienta neboli v konaní

vynaložené účelne a taktiež neboli nevyhnutné na bránenie práva slabšej strany, ktorou je žalovaný.
Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnuté rozhodnutie v časti priznaných trov vedľajšiemu
účastníkovi a náhradu mu nepriznal.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti z

dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru,
že jeho trovy boli v konaní vynaložené účelne, keď už v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na
to, že do konania vstúpil po oboznámení sa s predmetom konania a to z dôvodu žalobcom uplatnenej
zmluvnej pokuty vo výške 698,50 eur, čo považuje za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy
a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Zároveň sa vyjadril v súvislosti s praxou žalobcu, ktorý žiada

priznať zmluvnú pokutu alternatívne ako náhradu škody predstavujúcu rozdiel medzi bežnou predajnou
cenou koncových zariadení a akciovou cenou, za ktorú boli žalovanému odpredané resp. prenajaté
právnym predchodcom žalobcu, a uviedol, že moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky je neplatná,
nakoľko absolútne neplatný právny úkon nie je možné moderovať a keďže na žalobcu ako postupníka
bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka iba titulom zmluvnej pokuty, žalobca tak nie je vo

veci aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý na neho postúpený nebol,
pričom vedľajší účastník poukázal na faktúru, ktorou bolo zmluvná pokuta vyfakturovaná jeho právnym
predchodcom. Z dôvodu právnej istoty zároveň vzniesol vedľajší účastník aj námietku premlčania. Podľa
jehonázorutakjehotrovybolivynaloženéúčelne,keďvosvojomvyjadrenípoukázalnatakéskutočnosti,
ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby, čím postup vedľajšieho účastníka splnil funkciu a sledovaný cieľ,

teda ochranu spotrebiteľa. Správne preto postupoval súd pokiaľ jeho úkony vyhodnotil ako účelné a
priznal mu za ne náhradu. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a
súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutej časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/104/2014 bolo zaplatenie sumy
574,92 eur s príslušenstvom ako suma neuhradených záväzkov žalovanej zo Zmluvy o poskytovaní
služby Magio Sat uzavretej dňa 18.01.2010 s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s..7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti priznania náhrady trov konania občianskemu združeniu Združenie na ochranu spotrebiteľov

OBRANA, pôvodne vystupujúcemu v konaní ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 1,2 O.s.p. Odvolacím
dôvodom je tu tvrdenie, že súd nedostatočne skúmal a nesprávne právne posúdil otázku účelnosti
vynaložených trov vedľajšieho účastníka.

8. Podľa § 93 ods. 2, 3 a 4 O.s.p. v znení účinnom ku dňu 30.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže

popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu (ods. 2). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh (ods. 3). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ods. 4).

9. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že po začatí konania oznámilo súdu
dňa 15.04.2014 občianske združenie Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného - spotrebiteľa, s odôvodnením nutnosti ochrany
práv spotrebiteľa, nakoľko predmetom konania sú nároky žalobcu vyplývajúce z hromadne uzatváraných

spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a nie je
schopný sa proti neprijateľným zmluvným podmienkam sám efektívne brániť. Keďže žalobca nesúhlasil
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd uznesením č.k. 5C/104/2014-75 zo dňa 27.03.2015
rozhodol podľa § 93 ods. 3 O.s.p., účinného ku dňu 30.12.2014, že vedľajšie účastníctvo je prípustné.
Tým istým uznesením zároveň súd čiastočne zastavil konanie a to v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 282,11 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom.

10. Podaním, doručeným súdu dňa 16.06.2015, sa vedľajší účastník k veci písomne vyjadril, v tomto
podaní označil strany a predmet sporu, identifikoval zmluvu a poukázal na neprijateľnú podmienku vo
forme zmluvnej pokuty vyúčtovanej vo faktúre č. 5727867648 vo výške 698,50 eur za nedodržanie

doby viazanosti pri zániku zmluvy, ktorú považoval za spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže bola dojednaná pevnou sumou bez
ohľadu na rozsah porušenia povinnosti ako aj dobu porušenia povinnosti a ostala nezmenená bez
ohľadu na to aký čas ostával do doby viazanosti, navyše toto dojednanie je neurčitým právnym úkonom
vzhľadom na spôsob jej určenia a teda neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 OZ. Súčasne z

dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania pre prípad, že by žalobca požadoval priznanie
žalovanej sumy 698,50 eur titulom náhrady škody. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd po
vykonanom dokazovaní žalobu v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky zamietol. Súčasne si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci
vo výške 119,68 eur.

11. Dňa 02.06.2016 súd na pojednávaní, ktorého sa zúčastnil iba žalovaný, vo veci vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobe vyhovel iba v časti zaplatenia sumy 62,46 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania a
vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi bolo
uložené zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania v sume 119,68 eur.

12. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania sa musí prihliadať na zásadu uvedenú v § 142 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je

povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné

na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne (viď NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009).13.Nazákladeuvedenéhobolopotrebnédospieťkzáveru,žezostranyvkonanípôvodnevystupujúceho
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v preskúmavanej veci nešlo v prípade vynaloženia trov
právneho zastúpenia o také trovy, ktoré by boli vynaložené účelne. V čase oznámenia o vstupe do

konania nemohlo dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník, a tým aj splnomocnený
právny zástupca, nemali vedomosť, do akého konania vstupujú. Z oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.04.2014 totiž vyplýva, že vstúpil do konania z vlastnej
iniciatívy bez vedomosti o konkrétnom predmete konania, inak by nežiadal súd, aby mu zaslal žalobný
návrhajehoprílohy,prípadneužvydanérozhodnutia.Zostranyvedľajšiehoúčastníkatuišloohromadné

podávanie podaní, ktoré v tomto prípade nemalo za následok účinnú ochranu žalovaného. Ani zo
splnomocnenia, ktoré bolo vedľajším účastníkom udelené JUDr. Petrovi Masarovičovi, nevyplýva, že by
bolo udelené pre konkrétnu vec, udelené plnomocenstvo je iba všeobecné na zastupovanie vo všetkých
právnych veciach pred súdom, pričom ďalšia plná moc pre právneho zástupcu v tomto konaní vedľajším
účastníkom udelená nebola. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka
k žalobnému návrhu bolo všeobecné, týkalo sa iba zmluvnej pokuty ( i keď v konkrétnej výške), a

k iným častiam žalobného návrhu sa vedľajší účastník vôbec nevyjadroval, hoci žalobcom žalovaná
suma pozostávala z rôznych nárokov. Podanie obsahovalo iba všeobecné vyjadrenia ohľadom zmluvnej
pokuty, vo vzťahu ku ktorej je v súčasnosti už notoricky známe, že súdy ich z dôvodov tam uvádzaných
nepriznávajú. Podanie vedľajšieho účastníka bolo prakticky totožné, ako podáva aj v iných obdobných
konaniach a pre účely tohto konania nadbytočné, pretože nebolo spôsobilé súdu priniesť žiadnu takú

informáciu, alebo právne posúdenie, ktorými by nedisponoval už sám.

14. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako dôvodné, keď bolo treba
prisvedčiť žalobcovi, že trovy pôvodne vystupujúceho vedľajšieho účastníka spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia nemožno v tomto prípade považovať za účelne vynaložené a vzhľadom na to, že

mu iné trovy nevznikli, náhradu trov konania pôvodne vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi nebolo
dôvodné priznať. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že pôvodne vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvoinštančného konania
nepriznal.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania, avšak iba v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie, ktoré jediné
trovy považoval za účelne vynaložené. Odvolací súd bol toho názoru, že žalobcom uplatnené trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia neboli účelne vynaložené, pretože rovnako ako

v prípade pôvodného vedľajšieho účastníka, i zo strany žalobcu bolo potrebné prihliadnuť na otázku
tzv. hromadného podávania podaní ( vrátane odvolaní proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka) v
spotrebiteľských veciach, ktoré podania sa s drobnými odchýlkami opakujú, rovnaká je argumentácia v
predmetných podaniach, ako aj poukazovanie na rovnaké rozhodnutia iných súdov.

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).