Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18P/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210355
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817210355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

N. U., narodený XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matky: S. I., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom
X. XXX/XX, K., prechodne bytom I. XX/X, K., občan SR a otca: U. U., narodený X.XX.XXXX, trvale
bytom X. XXX/XX, K., občan SR o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie
vyživovacej povinnosti otca takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý N. U., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II.Otec maloletého dieťaťa U. U., nar. X.XX.XXXX je povinný platiť na výživu maloletého N. U., nar.
XX.X.XXXX sumu 90,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa
vždy do 25.-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje s účinnosťou
od 28.6.2017.

III.Zameškané výživné na maloletého N. U., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 28.6.2017 do 30.11.2017

v sume 459,- eur je otec p o v i n n ý splácať k rukám matky v mesačných splátkach v sume po 10,-
eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej
mesačnej splátky.
IV.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia dieťaťa do svojej osobnej
starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti. Rodičia maloletého dieťaťa ukončili bývanie v spoločnej
domácnosti. Žiadala určiť výživné v sume 150,- eur mesačne. V doplnení návrhu zo dňa 4.9.2017

označila matka svoje pravidelné mesačné príjmy nasledovne: mzda 530,- eur, rodinné prídavky 21,-
eur, uviedla, že je poberateľkou vdovského a sirotského dôchodku. Mesačné výdavky špecifikovala
nasledovne: strava materská škola 32,- eur, školné 15,- eur, náklady na podnájom 300,- eur, televízia
a internet 180,- eur, na syna N. lieky 15-20,- eur, oblečenie a obuv ako nepravidelný výdavok 60,- eur,
strava celkom 350,- eur a viac, drogéria 50,- eur.

2.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne vyjadril v podaní z 2.9.2017 a uviedol, že od júna 2013

do júna 2017 s matkou maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, pričom nemalou mierou prispieval
na chod domácnosti. Po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa splácal hypotekárny a spotrebný úver
v mesačnej splátke 320,- eur. Matka dieťaťa platila nájom v sume 190,- eur mesačne a inkaso 45,-
eur mesačne. Na stravu a deti prispievali rovnakým dielom. Tým, že nájomné a inkaso matka neplatilapravidelne, spôsobila na byte dlh vo výške 2.038,- eur. Do apríla 2015 otec dieťaťa pracoval v Bratislave.
Od mája 2015 sa zamestnal v okrese Prievidza. Od februára 2017 má otec dieťaťa priateľku, s ktorou
ale nežije v spoločnej domácnosti. Po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti si musel do

domácnosti zabezpečiť sporák, základné vybavenie kuchyne, posteľ, práčku. Vyjadril sa, že vzhľadom
na jeho aktuálne príjmy a výdavky nie je v jeho schopnostiach platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu
150,- eur mesačne. Aktuálne dosahuje z trvalého pracovného pomeru príjem 650,- eur mesačne, z
vedľajšieho pracovného pomeru ( dohoda o pracovnom pomere) 150-170 eur mesačne. Ako mesačné
pravidelné výdavky označil nasledovné: splátka hypotekárneho a spotrebného úveru 320,- eur, nájomné

160,- eur + splácanie dlhu na nájomnom po 100,- eur , inkaso 50,- eur, mobilný telefón 60,- eur, internet
a TV 30,- eur, cestovné náklady do práce 50,- eur. Z celkového príjmu mu preto na živobytie ostane
suma zhruba 50,- eur a preto mu so stravou a domácnosťou podľa možností vypomáha priateľka.

3.Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa a oboznámil sa s
listinnými dôkazmi najmä s návrhom, rodným listom dieťaťa, špecifikáciou výdavkov matky na dieťa

plus listinnými dokladmi o týchto výdavkoch, správou o šetrení rodinných pomerov v domácnosti matky,
potvrdením o zárobku otca a matky maloletého dieťaťa, písomným vyjadrením otca a ostatným obsahom
súdneho spisu.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané rodičovstvo k maloletému dieťaťu účastníkov
konania t.j. otca aj matky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odboru sociálnych vecí a rodiny z 14.9.2017

mal súd preukázané, že v súčasnosti žije maloletý Sebastián s matkou a jej plnoletým synom v
trojizbovom prenajatom byte. Matka uviedla, že odkedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti otca,
ten jej na výživu maloletého dieťaťa ničím neprispieva a o maloletého sa zaujíma iba sporadicky.
Matka je zamestnaná v Nemocnici s poliklinikou Bojnice ako sanitárka s mesačným príjmom 530,- eur.
Maloleté dieťa navštevuje materskú škôlku. Otec sa počas pohovoru vyjadril, že súhlasí so zverením

maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasí s výškou navrhovaného výživného 150,-
eur, je ochotný na jeho výživu prispievať sumou 50,- eur mesačne, z dôvodu, že má dlh na nájomnom,
ktorý musí splácať a vznikol mu z dôvodu, že matka v čase, keď žila s otcom v spoločnej domácnosti
neplatila nájomné, do konca roka 2017 musí uhradil sumu 700,- eur na dlžnom nájomnom. Otec pracuje
vspoločnostiContinentalsosídlomvDolnýchVesteniciach akorobotníksmesačnýmpríjmom650,-eur.

Cez víkendy pracuje v nočnom klube ako zamestnanec klubu a zarobí tam 150 až 170,- eur mesačne.

Z potvrdenia CLUB 333 zo dňa 28.8.2017 o zárobku otca mal súd zistený priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie od 1.1.2017 do 31.7.2017 v sume 14,88 eur.

Z potvrdenia Continental zo dňa 6.9.2017 o zárobku otca mal súd zistený priemerný čistý mesačný
príjem v sume 661,22 eur.

Z potvrdenia Nemocnice s poliklinikou Prievidza zo dňa 28.8.2017 mal zistený priemerný čistý mesačný
príjem matky v sume 444,55 eur ako aj zrážky zo mzdy v sume 319,- eur.

Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 22.11.2017 bolo zistené, že boli s otcom dieťaťa od opustenia
spoločnej domácnosti dohodnutí, že bude na syna prispievať sumou 50,- eur mesačne (aspoň na
škôlku). Od júla 2017 matke na výživu maloletého ale ničím neprispel, keď jej tvrdil, že z toho
dôvodu, pretože nemá z čoho. V spoločnej domácnosti žije so svojimi dvomi synmi S. I., ktorý si robí

nadstavbu pomaturitného štúdia a synom N., ktorý chodí do materskej škôlky. Na nákladoch tak, ako ich
špecifikovala v návrhu trvala. Okrem mzdy 530,- eur je aj poberateľkou prídavkov na dve deti, vdovského
dôchodku vo výške 355,10 eur a sirotského dôchodku vo výške 210,- eur mesačne, za TV, internet a
mobily platí spolu sumu 180,- eur (je v tom jej telefón s paušálom, staršieho syna telefón s paušálom,
internet, TV). Matka na výzvu súdu uviedla, že si uvedomuje neprimeranosť tohto výdavku, v mesiaci

november 2017 by tento výdavok mal byť nižší o 50,- až 60,- eur. Položku 50,- eur mesačne za drogériu
súdu uviedla približne. Zdravotný stav syna je dobrý, nelieči sa, ak uviedla položku 15 - 20 eur mesačne,
tak je to na vitamíny a lieky (v prípade jeho sezónneho ochorenia). Výdavok na oblečenie a obuv nie je
mesačný, je to sezónna položka. Nájomné platí mesačne v sume 300,- eur. Zamestnávateľ jej vykonávazrážkyzomzdyccavsume300,-eur mesačne,pretože kamarátkeišlazaručiteľkujejúveru,ktorýsiona
nesplácala. Tieto zrážky by mali byť vykonávané ešte asi 5 mesiacov. Iné dlhy a pôžičky nemá. Pokiaľ
otec tvrdí, že keď spolu žili v spoločnej domácnosť na chod a výdavky matke otec dieťaťa pravidelne

prispieval, k tomuto matka uviedla, že v prevažnej miere otec žil u svojej matky v Bratislave a na chod
domácnosti prispel len na stravu sumou 150,- eur. Ona platila nájomné, je pravdou, že dlh vznikol v
súvislosti s kúrením, vodou, plynom, vo výške cca 2000,- eur, otec jej prisľúbil, že sa to bude riešiť,
avšak bezvýsledne. Nakoľko im trom dal otec maloletého dieťaťa v máji 2017 ultimátum, odsťahovali sa
a od 1. 6.2017 už žili v samostatnej domácnosti. Otec dieťaťa na výživu syna neprispel ani tou sumou

ako boli dohodnutí t.j. 50,- eur mesačne. Výdavky na cestovné do práce má matka 20,- eur mesačne.
Nehnuteľnosti nevlastní ani osobné motorové vozidlo. Otec sa o maloletého zaujíma len veľmi málo,
koľkokrát ho syn aj dva týždne nevidí a keď sa stretnú, tak len na dve hodiny. Na stretnutie mu otec
väčšinou prinesie autíčko. Matka tiež uviedla, že otcovi v kontakte so synom nebráni a ani nikdy nebude.
Má tiež vedomosť o tom, že priateľka otca s ním žije v spoločnej domácnosti, pričom otec súdu tvrdí
opak. Vie to od starej matky zo strany otca dieťaťa aj od samotného maloletého dieťaťa.

Z výsluchu otca dieťaťa na pojednávaní dňa 22.11.2017 bolo zistené, že otec súhlasí so zverením
syna do starostlivosti matky, nesúhlasí ale s výškou žiadaného výživného 150,- eur mesačne, keď
v jeho možnostiach je prispievať na výživu sumou 50,- eur mesačne. V mesiaci október 2017 mu
prišiel nedoplatok z poplatku za komunálny odpad od Mestského úradu Prievidza v sume 160,- eur, bol

sa informovať a pokiaľ ho budem aspoň po častiach splácať, nebude to exekučne vymáhané. Tento
nedoplatok je za obdobie, kedy on s matkou dieťaťa a jej synom ešte žil v spoločnej domácnosti a to
za druhý polrok roku 2016 a prvý polrok roku 2017. V byte teraz žije sám, aktuálne spláca hypotekárny
úver spolu so spotrebiteľským vo výške 320,- eur ( v trvaní cca 20 rokov avšak v roku 2018 by chcel
refinancovať úver a znížiť si mesačnú splátku ) a nedoplatok na nájomnom po 100,- eur mesačne. K

tomu nedoplatok za komunálny odpad, čo bude suma 20,- eur mesačne. Nájom platí 160,- eur, inkaso
50,- eur, telefón v sume 60,- eur, je v tom aj poplatok za zariadenie, tento paušál sa bude znižovať
zrejme na sumu 40,- eur, uviedol, že ho môže znížiť už tento mesiac. Internet + TV v sume 30,- eur.
Vlastní osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo (cca 8- ročné, momentálne nepojazdné). Do
práce cestuje s kolegom, ktorému platí sumu 11,- eur na týždeň. Priateľka mu vypomáha tak, že urobí

nákup, v domácnosti s ňou nežije. Zdravotný stav je dobrý, nelieči sa. Okrem bytu cez hypotekárny úver
otec nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť. Iné deti nemá. Výživné od júla 2017 neplatil matke preto, že
mu to jednoducho nevychádzalo, musel jednorazovo zaplatiť nedoplatok na nájomnom 1.500,- eur do
októbra 2017, a od novembra 2017 ho bude splácať minimálne po 100,- eur a v prípade lepšej výplaty
až 150,- eur. U zamestnávateľa pracuje ako lisár, mal by som v mesiaci december 2017 dostať 14 - ty

plat, čo však závisí aj od toho, či bude mať 100% pracovnú dochádzku a nebudem práceneschopný.
Vedľajší príjem v sume 150,- eur až 180,- eur má v Clube 333 a Securitas ako zamestnanec klubu,
už bude pracovať len v klube 333. Vyučený je ako strojný mechanik. Platí si v Slovenskej sporiteľni
20,- eur mesačne sporenie s tým že v prípade, keby sa mu niečo stalo, suma bude vyplatená synovi
a životné poistenie v sume 12,12 eur mesačne. Mesačne minie na stravu cca 50,- eur. Iné dlhy a

exekúcie nemá . Uvedomuje si, že jeho kontakt so synom by mohol byť aj častejší, ale kvôli tomu, že
cez pracovný týždeň robí a cez víkendy je v klube, tak mu to časovo nevychádza. Na narodeniny mu
kúpil autíčko. K námietke matky, že otec žije v spoločnej domácnosti s jeho aktuálnou priateľkou uviedol,
že jej pracovná doba umožňuje byť doma pomerne často a vtedy je pravda, že priateľka sa nachádza
v jeho domácnosti, ale nemá u neho nahlásený trvalý pobyt. Priateľka sa volá Y. N., trvale bytom K.,

Ul. I.. K. ako sestrička v G. nemocnici. Ona prispieva do domácnosti tým, že nakupuje do domácnosti
potraviny a drogériu. Na nákladoch na bývanie sa finančne nepodieľa. S maloletým bol naposledy v
osobnom kontakte pred dvomi týždňami.

Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 22.11.2017 súdu uviedol, že prešetril pomery v domácnosti

matky, ktorá synovi zabezpečuje starostlivosť. Starší syn je plnoletý a vypomáha matke so
starostlivosťou o maloleté dieťa. Matka uviedla, že syn sa na stretnutie s otcom teší. Čo do výšky
výživného priklonil sa k návrhu matky v celom rozsahu.

5.Po právnej stránke súd podaný návrh posúdil podľa nasledovných ustanovení zákonov:

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode; v rozhodnutí,
ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej
starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu
rodičov o výške výživného, ods. 2 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

6. Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že maloletý Sebastián je vo výlučnej osobnej
starostlivosti matky. Otec súhlasil s návrhom matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matky. Otec na výživu maloletého dieťaťa doposiaľ od odchodu matky s dieťaťom zo
spoločnej domácnosti nepoukázal žiadne výživné. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných

potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým
pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace
s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi ich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa

určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Predovšetkým platí, že
povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza
zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie
do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. S poukazom na všetko uvedené určil súd otcovi výživné v sume
90,- eur mesačne. Vychádzal zo stavu, ktorý existoval v čase rozhodnutia a dospel k záveru, že je
v možnostiach otca maloletého Sebastiána prispievať na jeho výživu určenou sumou s poukazom na
to, že nezohľadnil pri rozhodovaní otcom deklarované výdavky na stravu 50,- eur, keď z vykonanéhodokazovania vyplynulo a vo výpovedi to potvrdil pred súdom aj samotný otec dieťaťa, že tieto výdavky
uhrádza jeho aktuálna priateľka. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a povinnosťou
každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť,

ktorá mu vyplýva zo zákona. Matka žiadala výživné v sume 150,- eur, výška takéhoto výživného podľa
názoru súdu nie je v aktuálnych zárobkových možnostiach otca a na pokrytie aktuálnych výdavkov
dieťaťa ( s poukazom na jeho vek a aktuálne potreby) je podľa názoru súdu primeraná výška vyživovacej
povinnosti na dieťa v sume 90,- eur mesačne. S poukazom na uvedené preto súd otcovi určil vyživovaciu
povinnosť v tejto výške, kedy nie je viazaný návrhom navrhovateľky (čo do výšky žiadaného výživného).

7.Počiatok vyživovacej povinnosti súd otcovi určil v súlade so zákonom t.j. dňom podania návrhu na súd,
t.j. počnúc dňom 28.6.2017. Zameškané výživné od 28.6.2017 do 30.11.2017 v sume 459,- eur určil tak,
že za mesiac jún 2017 patrí dieťaťu výživné v sume 9,- eur ( 90 eur deleno 30 dní krát 3 dni mesiaca
jún 2017) a za mesiace júl až november 2017 v sume 5 x po 90,- eur, čo je suma 450,- eur, spolu suma
459,- eur , ktorú sumu súd povolil otcovi splácať ako zameškaný dlh na výživnom v splátkach po 10,-

eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

8.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.