Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214943
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117214943.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, členov
Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľa: 1/ E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: G. O. XXXX/XX, XXX XX E. G. Z., zastúpeného spoločnosťou: STEHURA & partners, v.o.s.,
so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti odporcom: 1/ PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou:

Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35
792 752, 2/ Metsa Tissue Slovakia s.r.o., so sídlom Celulózka 3494, 011 61 Žilina, IČO: 36 381 306,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č. k. 2Csp/90/2017-10 zo dňa 19. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2Csp/90/2017-10 zo dňa 19. 05. 2017 m e n í tak, že:
Odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 uzatvorenej medzi navrhovateľom
a odporcom v rade 1/.
Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2015 uzatvorenej
medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/.

P o u č u j e odporcu v rade 1/ podľa § 337 ods. 2 a 3 CSP, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude voči navrhovateľovi domáhať plnenia zvyšnej časti nároku zo zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014 i plnenia na základe dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014. Konanie vo veci samej sa
môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o

neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí
primerane.
Navrhovateľ m á voči odporcovi v rade 1/ n á r o k na náhradu trov konania (prvoinštančného i
odvolacieho) v rozsahu 100 %.
Navrhovateľovi náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči odporcovi v rade 2/ n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil žalovanému v rade 1/ (ďalej odporca v rade
1/) povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom a žalovaným
v rade 1/ a zároveň žiadal, aby súd zakázal žalovanému v rade 2/ (ďalej odporca v rade 2/) zdržať
sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa označenej dohody. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia

uviedol, že z príloh pripojených navrhovateľom k návrhu mal súd osvedčené, že na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014 vo výške 1.500,00 Eur odporca v rade1/ poskytol navrhovateľovi revolvingový úver. Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z tejto zmluvy
zmluvné strany zároveň uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014,
podľa ktorej zamestnávateľ dlžníka (odporca v rade 2/) je povinný vykonávať v prospech odporcu v

rade 1/ mesačné zrážky zo mzdy navrhovateľa vždy vo výške 81,78 Eur mesačne. Podľa predloženého
potvrdenia zamestnávateľa (odporcu v rade 2/) tento vykonáva zrážky navrhovateľovi podľa predloženej
dohody od 01.12.2015 v sume 81,78 Eur mesačne s prihliadnutím na životné minimum a do dňa vydania
potvrdenia (26.04.2017) celkovo zrazil navrhovateľovi sumu 1.308,48 Eur. Navrhovateľ návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia teda navrhuje bezodkladnú trvalú úpravu pomerov strán. Vychádza

z toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu jej rozporu s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom zrážky z jeho mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré odporca v rade 1/ nemá nárok,
keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Ustanovenia § 324 a
nasl. CSP síce umožňujú nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa dosiahla trvalá úprava pomerov
medzi stranami, avšak v prípade že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samú
a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu, nemôže prejudiciálne skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy, prípadne, či poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovanou trvalou úpravou pomerov
medzi stranami by sa skúmanie uvedených skutočností v rámci konania vo veci samej obišlo. Okresný
súd sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, že nemá žiadnu účinnú formu obrany voči vykonávaniu

zrážok zo mzdy. V prípade, že navrhovateľ má za to, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a
bez poplatkov a odporcovi 1/ bola uhradená suma nad výšku poskytnutého úveru, môže sa totiž žalobou
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň v rámci tohto konania nariadenia neodkladného
opatrenia,ktorýmbysaodporcomvrade1/a2/zakázalouplatňovať,resp.vykonávaťdohoduozrážkach
zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd nerozhodol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
zmeny rozhodnutia a nariadenia neodkladného opatrenia v pôvodne navrhovanom znení.
5. S poukazom na zákonnú úpravu inštitútu neodkladného opatrenia v civilnom procese namietal, že
je vecou súdu, či pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania uloží navrhovateľovi

povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Preto, ak je súd názoru, že neodkladným
opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, uloží navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie aspoň osvedčené, súd nariadi neodkladné
opatrenie, pričom je na jeho zvážení či súčasne uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej

lehote žalobu vo veci samej, alebo túto povinnosť neuloží. Podstatou konania je rozhodnúť,
či v danej situácii na základe uvádzaného skutkového stavu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
Odvolateľ argumentoval absenciou inej účinnej formy obrany na zastavenie procesu vykonávania
zrážok z jeho mzdy. Ich vykonávaním zrážok mu totiž vzniká priamo majetková ujma, hoci odporca v
rade 1/ nemá na toto plnenie nárok, keďže úverová zmluva, ktorú má predmetná dohoda o zrážkach

zabezpečovať je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma
navrhovateľovi vzniká aj tým, že predmetné zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Ak by odporca v rade
1/ nedisponoval predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, musel by si svoj nárok uplatniť na súde.
Napadnuté uznesenie považoval odvolateľ za nesprávne aj s poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP, legitímne

očakávanie, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít; ak takej ustálenej praxe niet, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Okresný súd
Žilina rozhodoval aj o ďalších identických návrhoch navrhovateľa na nariadenie neodkladných opatrení
(vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8Csp/88/2017, 14Csp/59/2017, 42Csp/111/2017), v
ktorých veciach, na základe identických skutkových tvrdení, však neodkladné opatrenie nariadil. V tejto

súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v obdobných
veciach, v ktorých Krajský súd v Žiline konštatoval opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia
v navrhovanom znení.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca v rade 1/, ktorý žiadal napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Súčasne žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%.
7. Uviedol, že podľa jeho názoru súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemôže vychádzať iba z
tvrdení navrhovateľa, nakoľko tieto nemusia zodpovedať jednak pôvodnej vôli prejavenej pri dojednaní
právneho úkonu ako aj skutkovému a právnemu stavu veci. Nariadením neodkladného opatrenia by sazaviedol stav, kedy navrhovateľ nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle
dojednaných zmluvných podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel navrhovateľ s odporcom v
rade 1/ práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, ku ktorému

aj reálne došlo, pričom navrhovateľ s podmienkami zmluvy plne súhlasil, podmienky mu v čase uzavretia
vyhovovali, nemal k ním výhrady, námietky atď.
8. Odporca v rade 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nevie bližšie vyjadriť k
odôvodnenosti návrhu navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia, no ako jeho zamestnávateľ
navrhovateľa bude rozhodnutie súdu rešpektovať.

9. Navrhovateľ v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
10. Odporca v rade 1/ v odvolacej duplike namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy zostala povolená ako
zákonný spôsob zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto konštatovanie navrhovateľa o
možnosti vymoženia nárokov z nekalých praktík bez akéhokoľvek vecného
odôvodnenia, resp. konštatovanie o rozpore s právnym poriadkom SR stráca relevanciu. Namietal tiež,
že zamestnávateľ navrhovateľa nemôže byť považovaný za stranu sporu.

11. Odporca v rade 2/ sa k ďalším vyjadreniam procesných strán (odvolacej replike a duplike) už
nevyjadroval.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

13. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím
konania sú účastníkmi konania navrhovateľ a odporca, a nie žalovaný a žalobca, ako strany sporu,
keďže žaloba vo veci samej na súd ešte nebola podaná.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktorému predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd síce v predmetnej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcichskutočností,nonaichpodkladedospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,prejednávanú
vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia

zamietol.
15. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť

predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

16. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

17. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

18. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

19. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného
opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 OSP). Navrhovateľ sa môže domáhaťsúdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby na súde súčasne
prebiehalo súvisiace konanie vo veci samej.

20. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany výlučne návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Základ jeho argumentácie je založený na ochrane spotrebiteľa pred nekalými
zmluvnými podmienkami s odkazom na systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/
EHS, znevýhodnenom postavení spotrebiteľa pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti,
ktorá ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom, bez toho, aby mohol

ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok
je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkami zo mzdy
umožňuje odporcovi v rade 1/ siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa, aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje
hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, pričom je povinný sa takémuto konaniu odporcu v rade

1/ podriadiť, bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnených nárokov. Z uvedeného namietal dohodu
o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

21. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom v

rade 1/ bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.08.2015 (ďalej len „zmluva“) a dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.08.2015, ktorou si veriteľ (odporca v rade 1/) zabezpečil pohľadávku dlžníka (navrhovateľa)
zo zmluvy uzavretú podľa § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka
(odporca v rade 2/) povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v

riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 81,78 Eur mesačne a odvádzať ich na označený účet
veriteľa (ďalej len dohoda o zrážkach). Z potvrdenia o vykonávaní zrážok zo dňa 26.04.2017 vyplýva,
že zamestnávateľ (odporca v rade 2/) vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu 1/ od
01.12.2015 s prihliadnutím na životné minimum a ku dňu vyhotovenia potvrdenia (26.04.2017) mu zrazili
celkovo 1.308,48 Eur. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu tak výška sumy zrazenej odporcom v

rade 2/ zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu v rade 1/ predstavuje o 490,68 Eur viac (6 mesiacov
x 81,78 Eur). Z tohto vyplýva, že aktuálne už navrhovateľ zaplatil v prospech odporcu v rade 1/ sumu
1.799,16 Eur.

22. Je zrejmé, že zrážky zo mzdy nepredstavovali len jednoduchý zabezpečovací prostriedok, ale aj

spôsob úhrady dlhu, v dôsledku čoho sa pozícia veriteľa javí silnejšia, keď neexistuje „autorita“, ktorá
by dohliadala na správnosť rozsahu vykonávaných zrážok. Inými slovami - ak by veriteľ uskutočnil
svoje práva prostredníctvom žaloby, teda dosiahol by judikovanie svojho práva a následnú exekúciu,
prebiehal by proces zásahu do majetkových práv spotrebiteľa plne v súlade s aktuálnymi štandardmi
spotrebiteľsko-právnej ochrany, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov tak v

základných (meritórnych) konaniach, ako aj v exekučných konaniach v obdobných veciach.

23. Zásah súdu formou neodkladného opatrenia v období, keď podľa potvrdenia zamestnávateľa sa
výška zrážok zo mzdy navrhovateľa blíži k istine pohľadávky (poskytnutá čiastka úveru 1.500,00 Eur)
považuje odvolací súd za dôvodný, efektívny, ktorý nepredstavuje pre žalovaného v rade 1/ neprimeraný

zásah. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza súčasne z princípu rovnakého zaobchádzania,
poskytnutia rovnakej ochrany spotrebiteľovi pred nekalými zmluvnými podmienkami, bez ohľadu na
to, či je veriteľom podaná žaloba na plnenie, alebo nie. Keď v takomto prípade sa veriteľ dopredu
zabezpečil práve vhodne zvoleným zabezpečovacím inštitútom, pre prípad porušenia zmluvných
povinnostídlžníkom,abysanemuseldomáhaťsvojhonárokusúdnoucestou.Zámernesatedaspoliehal,

že takúto žalobu nebude nútený podať, a teda predmetné zmluvné dojednania nebudú podliehať
súdnemu prieskumu a svoje právo si bude realizovať „vlastnou“ cestou.
24. Na základe popísaného skutkového stavu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov účastníkov spôsobom uplatneným v jeho návrhu. Vydaním neodkladného opatrenia dosiahne

navrhovateľ ochranu, ktorej sa domáha, t.j. ochranu svojich majetkových práv, vychádzajúcu z ochrany
spotrebiteľa garantovanej slovenským právnym poriadkom i právom EÚ. Krajský súd pritom nemieni
spochybňovať možnosť zabezpečenia záväzku prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy,avšak za účelom poskytnutia súdnej ochrany spotrebiteľovi, bolo nevyhnutné pozitívne rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Pokiaľ odporca v rade 1/ namietal, že tretia osoba - žalovaný v rade 2/ nie je procesnou stranou,
k tomu krajský súd uvádza, že v danom prípade je potrebné primárne vychádzať z príslušného
hmotnoprávneho vzťahu založený spornou dohodou o zrážkach zo mzdy medzi jej účastníkmi. V
dôsledku toho bolo nevyhnutné pripustiť aj tretí subjekt v tomto konaní na strane odporcu, a to najmä pre
samotný zmysel navrhovanej predbežnej úpravy. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že Civilný sporový

poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo aj inej osobe ako účastníkovi konania. Súčasný
§ 325 ods. 1 CSP totiž nepredpokladá len úpravu pomeru strán, ako ich definuje § 60 CSP (žalobca
a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. V prejednávanej veci
bolo namieste neodkladným opatrením dočasne uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
i odporcovi v rade 2/ ako zamestnávateľovi navrhovateľa, hoci sa jedná o subjekt odlišný od účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je pre potreby neodkladného opatrenia označený ako odporca v rade 2/.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží
najmävtedy,akjepredpoklad,ženeodkladnýmopatrenímmôžedosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzi
stranami.

27. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa §
336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu
podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby
neurčuje (§ 337 ods. 1 CSP).

28. V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že vydané neodkladné opatrenie
bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy
pomerov medzi účastníkmi/stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje
rozhodnutie vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany

práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, odvolací súd si
vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 337 ods. 2 CSP splnil svoju poučovaciu
povinnosť vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude voči
navrhovateľovi domáhať plnenia zvyšnej časti nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500127734
zo dňa 21.08.2014 i plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.

XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2014. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie
neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.
29. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa §

262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal navrhovateľovi ako
úspešnej procesnej strane proti odporcovi v rade 1/, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na ich náhradu
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny
úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Odvolací súd však nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rade

2/ s poukazom na ust. § 257 CSP - t.j. existenciu dôvodov osobitného zreteľa. Dôvod osobitného
zreteľa na strane odporcu v rade 2/ je totiž daný jeho nutnou účasťou ako zamestnávateľa v konaní
o nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Povinnosťou odporcu v rade 2/ bolo vykonávať zrážky zo
mzdynavrhovateľavprospechodporcuvrade1/.Odporcavradea2/nemaltedapriestornaodmietnutie
tejto povinnosti, v opačnom prípade by sa vystavil hrozbe žaloby o náhradu škody.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).