Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202571
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8311202571.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Dany Burešovej, v právnej veci žalobkyne: O. F., nar.
XX.XX.XXXX, S. C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, so sídlom Kukorelliho
58, 066 01 Humenné proti žalovanému: Prešovskému samosprávnemu kraju Prešov, za účasti Sociálnej
poisťovne - ústredie Bratislava, pobočka Humenné, na strane žalovaného, o náhradu škody na zdraví s

prísl., o odvolaní Sociálnej poisťovne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/49/2011 - 240
zo dňa 05.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách štátu a trovách konania žalobkyne.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
trovy štátu v sume 4.651,71 eura a súdny poplatok vo výške 896,- eur na účet Okresného súdu
Humenné.Žalobkynipriznalnáhradutrovkonaniavsume7.141,65euravočižalovanému.Vodôvodnení
rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 35.819,43,- eura. Výsledkami dokazovania mal súd preukázané, že následky a

obmedzenia v živote žalobkyne sa nezhoršili v súvislosti s chorobou z povolania hepatitídou typu B, ale
naopakvsúvislostischorobouprimárnabiliárnacirhózapečene,ktorávšakpodľadoplnkukznaleckému
posudku nemá žiadnu príčinnú súvislosť s chorobou z povolania hepatitídou typu B. Na tomto základe
súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad
sumu 17.924,72 eura zamietol, pretože nárok považoval za neopodstatnený a nepreukázaný. O trovách
štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal žalovaného k

zaplateniu trov štátu v sume 3.297,15 eura. O trovách právneho zastúpenia rozhodol podľa § 142
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu trov konania vo výške
7.141,65 eura. Pri výpočte vychádzal zo sumy 17.924,72 eura, ktorá bola žalobkyni priznaná rozsudkom
Okresného súdu Humenné č. k. 5C/50/2003 - 258 zo dňa 20.05.2010, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 4Co/130/2010 - 310 zo dňa 21.01.2011, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa
01.03.2011.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku - výroku o trovách konania odvolanie Sociálna
poisťovňa. Uviedla, že celková výška trov konania je neprimerane vysoká k celkovej priznanej sume.
Do úvahy je potrebné brať skutočnosť, že súdny spor trval od roku 2003 do roku 2016, pričom už po
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/130/2010 - 310 zo dňa 21.01.2011 bola ustálená suma
náhrady vo výške 17.924,72 eura, ktorá bola žalobkyni ihneď vyplatená. V ďalšom konaní bol žalovaný

v konaní plne úspešný. Trovy právneho zastúpenia vzniknuté po 21.01.2001 považovala za neúčelné arozhodnutie o trovách konania z tohto dôvodu za nespravodlivé. Navrhla rozsudok zrušiť v časti výroku
o trovách konania a trovy konania priznané žalobkyni primerane znížiť.

3. K odvolaniu Sociálnej poisťovne sa vyjadril žalovaný, ktorý ho považoval za dôvodné a súhlasil
s uvedenou argumentáciou. Trovy konania vzniknuté po 21.01.2011 považoval za neúčelné a za
nespravodlivé, aby znášal trovy konania, nakoľko sa úspešne bránil voči nárokom žalobkyne. Uviedol,
že vzhľadom na výšku priznanej sumy a výšku uplatneného nároku, je úspech žalobkyne len čiastočný,
preto mal za to, že súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Ďalšie

vyjadrenie strán neboli predložené.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku
aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov

vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa
uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového

poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Oboznámenímsasobsahomsúdnehospisu,odôvodnenímnapadnutéhouznesenia,akoajuplatnenými
odvolacími dôvodmi, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania správne rozhodol.
Pri stanovení výšky hodnoty sporu vychádzal zo sumy 17.924, 72 eura, aplikujúc ust. § 142 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016.

Ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania; súd podľa neho prizná účastníkovi konania
plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastníkov

neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, ktorá sa môže
týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie
základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu

o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah
nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva
z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah
čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k
súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou

a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že
rozhodnutieovýškeplneniazáviseloodúvahysúdu(prípadneznaleckéhoposudku).Akjetentosplnený,
je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia. (napr.. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 M Cdo 14/2009, sp. zn. 3 M Cdo /2007). V predmetnej
veci výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a za

sťaženie spoločenského uplatnenia, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať ust. § 142 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku.

6. K odvolacej námietke o čiastočnom úspechu žalobkyne, ktorý by mal zakladať dôvod nepriznania
náhrady trov konania stranám, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola úspešná čo do základu

uplatneného nároku, pričom výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia závisela
od posúdenia znalcom, nie žalobkyne, v dôsledku čoho nepriznanie plnej náhrady nemožno považovať
za neúspech žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 245/2014, ktorý konštatoval, že v konaniach, v ktorých sa nerozhodujeiba o základe nároku, ale aj o výške plnenia, ktorej vyčíslenie je závislé od úvahy súdu, nie je pre
priznanie plnej náhrady trov konania podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v
nepatrnej alebo prevažnej časti). Uplatnená námietka nebola dôvodná.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa neúčelnosti trov právneho zastúpenia, odvolací
súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Zmyslom

a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo
strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti
s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu
nebolo konanie pred všeobecným súdom. Odvolací súd sa v medziach týchto úvah v plnom rozsahu
stotožnil s priznaním náhrady trov konania žalobkyni, vrátane náhrady trov konania štátu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. §
142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne v súlade
s ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s cit. ust. s tým, že
o výške priznanej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom. (§262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.