Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/332/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207811
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816207811.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov: 1/ M. A., bytom J. C., B. G. XX/XX
a 2/ Z. A., bytom J. C., B. G. XX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, proti žalovaným: 1/ Z. K., bytom J. C., B. G. XX/XX, zastúpená JUDr.
Milanom Sobotom, advokátom so sídlom v Nitrianskom Rudne, Hlavná 659 a 2/ Z. A., bytom J. C., B. G.

XX/XX, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
22. júna 2017, č.k. 12C/116/2016-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovanej 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom území
Zemianske Kostoľany, parc. č. CKN 116/3 zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 34 m2, zapísaná v
katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom v liste vlastníctva
č. XXX, bola ku dňu smrti vlastníctvom nebohého M. A., nar. XX.X.XXXX a patrí do dedičstva po neb.
M. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v podiele vo veľkosti 1 a v podiele vo veľkosti 1
je vlastníctvom žalobkyne v 2. rade a výrokom II. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Svoje

rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c), § 255 ods. 1 a § 257 CSP,
§ 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia žalobou zo
dňa 9.6.2016 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť v k.ú. Zemianske Kostoľany, parc. č. CKN 116/3,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 34 m2, zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným
úradom Prievidza katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXX, bola ku dňu smrti vlastníctvom
nebohého M. A., nar. XX.X.XXXX a patrí do dedičstva po nebohom M. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelom

XX.XX.XXXX, v podiele vo veľkosti 1/2 a v podiele vo veľkosti 1/2 je vlastníctvom žalobkyne v 2. rade.
Žalovaný 2/ so žalobou súhlasil. Žalovaná 1/ s podanou žalobou súhlasila až na pojednávaní dňa
22.6.2017, po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci a potom, ako prebehli aj mimosúdne rokovania
medzi stranami o vyriešenie sporu. Podľa právneho názoru súdu, žalobcovia mali v konaní naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe, ktorý spočíval v záujme odstránenia v katastri evidovanej duplicity
vlastníctva k pozemku parc. č. CKN 116/3. Rovnako ako právny zástupca žalobcov i súd bol toho názoru,

že bez odstránenia duplicity nie je možné zabezpečiť vykonanie náhradného dedičského konania po
neb. M. A. ako spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti, nie je možné zapísať vlastnícke právo žalobkyne v
2. rade do katastra, ktorá nemôže svojím vlastníctvom disponovať, a žalobca v 1. rade bez rozhodnutia
súdu sa nemôže stať vlastníkom resp. spoluvlastníkom predmetného pozemku. Zhodnotiac výsledky
dokazovania,poukazujúcajnavyjadreniastránsporunaposlednompojednávanívpredmetnejveci,keď
obaja žalovaní s podanou žalobou súhlasili, mal súd preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná a preto

jej súd vyhovel. Napriek tomu, že v PK vlož. č. 93 je zapísaný ako vlastník len M. A., je zostatok pôvodnej
parcely č. 56, tvoriaci pare. č. CKN 116/3 aj vlastníctvom žalobkyne v 2. rade. Tak ako bolo v priebehukonania žalobcami preukázané, parcelu č. 56 síce kúpil kúpnou zmluvou M. A., manžel žalobkyne v 2.
rade, avšak kúpou pozemku parcela č. 56 počas trvania jeho manželstva so žalobkyňou v 2. rade za
spoločné prostriedky žalobkyne v 2. rade a M. A., patril tento pozemok do ich majetkového spoločenstva

podľa §22 a nasl. Zákona č. 265/1949 o rodinnom práve, ktoré spoločenstvo sa následne dňom 1.4.1964
v súlade s § 492 ods. 2 Občianskeho zákonníka transformovalo na bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov (žalobkyne v 2. rade a M. A.). Pretože manžel žalobkyne v 2. rade dňa XX.XX.XXXX zomrel,
a dedičské konanie po ňom bolo pre jeho nemajetnosť zastavené, pozemok parcela č. CKN 116/3, ktorý
nebol predmetom dedenia po neb. M. A., patrí v jednej polovici do dedičstva po neb. M. A. a v druhej

polovici by mal byť vlastníctvom žalobkyne v 2. rade ako pozostalej manželky z titulu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Skutočným vlastníkom pozemku parcely č. CKN č. 116/3 je teda vlastník
zapísaný v pozemkovej knihe a to vo vložke č. 93 pre k.ú. Zemianske Kostoľany, vo vzťahu ku ktorému je
žalovaná v 1. rade duplicitnou vlastníčkou. Je to zrejmé z obsahu GP č. 920-1957-9, podľa ktorého boli
vytvorené nové nehnuteľností parc. č. EN 55/10, 55/11 pre žalovanú v 1. rade a parc. č. EN 55/8, 55/9
pre žalovaného v 2. rade u oboch bez zásahu do pozemnoknižnej parcely č. 56. Z vyššie uvedených

dôvodov súd žalobe vyhovel. V konaní boli žalobcovia v celom rozsahu úspešní, preto by im podľa § 255
ods. 1 CSP patrila plná náhrada trov konania. O náhrade trov konania však rozhodol súd podľa § 257
CSP. Podľa právneho názoru súdu tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
danej veci, pre ktoré súd žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Predovšetkým v konaní bolo zistené,
že daný stav (duplicitná evidencia nehnuteľnosti v katastri) ani jedna zo strán sporu vedome nezavinila,

naopak, išlo o výlučne technický problém, ktorý vznikol zrejme pochybením katastra, pravdepodobne
nepresnosťou meraní v minulosti, pričom rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci strany sporu
zistili až v priebehu súdneho konania, aj po konzultácii s geodetmi počas ohliadky na mieste samom po
prvom pojednávaní vo veci. Takisto bolo potrebné prihliadnuť na to, že pre zlé vzťahy medzi žalobcami
a žalovanou v 1. rade pred podaním žaloby na súd nedošlo k pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu

(žalobcovia o tom súdu nepredložili žiaden dôkaz).

2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podali v zákonnej lehote odvolanie
žalobcovia, ktorí rozhodnutie nepovažujú za správne a zákonné. Uviedli, že v spore boli úspešní v plnom
rozsahu a preto im mal súd priznať plnú náhradu trov konania. Nepriznanie plnej náhrady trov konanie

a postup súdu podľa § 257 CSP z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
nie je správne a vychádza z nesprávneho právneho názoru súdu na možnosť uplatniť § 257. Predmetná
nehnuteľnosť je zapísaná v katastri ako vlastníctvo žalovanej 1/. Žalovaná 1/ neurobila nič preto, aby
tento nezákonný stav zmenila. Tento nezákonný stav bol spochybnený až zápisom geometrického plánu
Ing. Pukača č. 26/2015, ktorý dal vyhotoviť žalobca 1/ na jeho náklady a zapísať do katastra a na základe

jeho zápisu bola spochybnená hodnovernosť zápisu vlastníctva žalovanej 1/. Žalobcovia reagovali na
to, že žalovaná 1/ neuznávala, že pozemok nie je jej výlučným vlastníctvom. Pri ochrane žalobcových
záujmov na dovtedajší prístup do dvora domu žalobcu 1/, v ktorom žije so žalobkyňou 2/, bol žalovanou
1/ slovne napádaný a jej synom B. K. aj fyzicky napadnutý, za čo bol postihnutý v priestupkovom
konaní, pričom on utrpel otras mozgu, keď ho zo sporného pozemku tzv. hlavičkou vysotil tak, že hlavou

narazil do múru svojho domu. Žalobcovia teda podali žalobu na súd potom, ako bol žalobca 1/ pri
ochrane záujmov aj žalobkyne 2/ napadnutý aj fyzicky. Až potom musel dať vyhotoviť geometrický plán
a zákonným spôsobom spochybniť vlastníctvo žalovanej 1/. Dohoda so žalovanou 1/ ani neprichádzala
do úvahy vzhľadom na jej správanie a nevyhnutnosť odstrániť nezákonný stav zápisu jej vlastníctva
v katastri. Tieto skutkové tvrdenia neboli žalovanou 1/ spochybnené. Žalobcovia teda využijúc aktívnu

legitimáciu k podaniu žaloby na súd, žalobu podali a táto skutočnosť predsa nemôže byť dôvodom
na postup súdu podľa § 257 CSP. Takýto postup by nanajvýš prichádzal do úvahy u žalovaného 2/,
ktorého účasť v spore vyplýva len z titulu nerozlučného dedičského spoločenstva po nebohom M. A..
Aj v súdnom konaní žalovaná 1/ na rozdiel od žalovaného 2/ sa aj písomne vyjadrila, že je sporné
vlastníctvo k predmetnému pozemku, teda neuznávala zameranie geometrickým plánom Ing. Pukača.

Aj následné dve obhliadky na mieste samom len potvrdili stanovisko žalovanej, že v prípade ak pozemok
nebude jej vlastníctvom, nebude mať výmeru pozemku darovanú jej otcom. Až následne sa žalobcovia
dozvedeli, že žalovaná svoje stanovisko korigovala potom, ako dali hranicu medzi pozemkom žalobcu
1/ a predmetnou parcelou vytýčiť v teréne Ing. Pukačom a následne ju Ing. Daniš z Geoslužby s.r.o.
Prievidza, ktorý jej predtým vytyčoval pozemok informoval, že meranie Ing. Pukača nie je nesprávne. Aj

pri informovaní sa na katastri bol odkázaný, aby na vyriešenie sporu podal žalobu o určenie vlastníctva
na súd. Žalobca 1/ teda postupoval obvyklým spôsobom a nevidí dôvody pre iný, než obvyklý spôsob
rozhodnutia o trovách konania. Podľa názoru žalobcov mal súd správne aplikovať pri rozhodovaní o
trovách konania ustanovenie § 255 CSP a ustanovenie § 257 CSP bolo namieste uplatniť prípadne lenvočižalovanému2/,ktoréhoúčasťvkonaníbolalenformálna.Dôvodynapostuppodľa§257užalovanej
1/ nie sú ani iné, teda najmä nie sociálne a to v porovnaní so žalobcami, najmä aj žalobkyňou 2/, ktorá je
skutočne väčšinovou vlastníčkou parc. č. CKN 116/3 a má vysoký vek a nízky dôchodok nedosahujúci

ani 240 eur mesačne. Dôchodcom je i žalobca 1/. Prečo by žalobcovia teda museli znášať trovy konania,
teda nielen trovy spojené s nielen právnym zastupovaním žalobcov, ktoré bolo účelné pre dosiahnutie
rozhodnutia vo veci samej, ale znášať aj súdny poplatok. Súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam rozhodujúcim pre aplikáciu správneho a zákonu zodpovedajúceho ustanovenia o
náhrade trov konania. V závere navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti o trovách konania

zmenil tak, že žalobcom prizná plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že popierala a popiera skutkové
tvrdenia žalobcov, najmä žalobcu 1/ o tom, že žalobcovia podali žalobu z dôvodu ochrany svojich práv
pri prístupe do dvora domu a z dôvodu, že žalovaná 1/ žalobcu 1/ slovne napadla a jej syn ho napadol
aj fyzicky. Geometrický plán, ktorý dala vyhotoviť v roku 2015 č. p. 355/2014 zo dňa 02.06.2015 je

Geometrickým plánom na zameranie rodinného domu parc. č. 116/2. Týmto geometrickým plánom
nebola zameraná sporná parcela číslo 116/3 a preto tento plán nebol ani nemohol byť podkladom
na zápis duplicitného vlastníctva. Súdny spor o určenie vlastníctva začal výlučne z aktivity žalobcu
1/ a to tým, že tento bez akéhokoľvek informovania žalovanej 1/ objednal v roku 2015 geometrický
plán (č. p. 26/2015 zo dňa 07.07.2015) označený ako „Geometrický plán na vymedzenie rozsahu

duplicitného vlastníctva k pozemku p. č. 116/3“. Po jeho vyhotovení žalobca 1/ požiadal o zápis
duplicitného vlastníctva k zameranej parcele číslo 116/3 na LV č. XXX a podal žalobu na súd a to bez
akéhokoľvek pokusu o riešenie veci dohodou. Žalovaná sa o zápise duplicitného vlastníctva na LV č.
XXX dozvedela až zo žaloby o určenie vlastníctva, ktorá jej bola doručená zo súdu prvej inštancie
dňa 17.06.2016. Už vo svojom prvom podaní na súd (vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa

30.06.2016) sa vyjadrila, že má záujem spornosť vlastníckych vzťahov k novovytvorenej parcele číslo
116/3 riešiť mimosúdnou dohodou, rokovaním právnych zástupcov za účasti geodetov. Rovnaký prístup
si zachovala aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keď iniciovala konzultácie právnych
zástupcov, geodetov a obhliadku na mieste samom, navrhovala ukončiť spor mimosúdnou dohodou
alebo súdnym zmierom. V závere navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalobcovia následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedli, že zameranie
nehnuteľnosti geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Danišom žalovanú utvrdilo, že sporný pozemok
je jej a z toho dôvodu vznikol medzi nimi spor, ktorý vyústil do fyzického napadnutia žalobcu 1/. Na

predmetnomgeometrickomplánejezrejmé,žeIng.Danišzameriavalnielendomaleajhranicupozemku
z druhej strany pozemku žalovanej a červené - nové hranice posunuté do pozemku žalovanej zjavne
museli vyvolať u nej presvedčenie, že hranice jej darovaného pozemku sú posunuté aj smerom do
pozemku žalobcu. Iný dôvod na agresívne správanie voči nemu nebol. Až na základe prisvojovania si
časti pozemku žalovanou, ktorý on používal na prístup do dvora, dal vyhotoviť geometrický plán Ing.

Pukačovi a následne sa v katastri vyznačila duplicita vlastníctva vo vzťahu k zapísanému vlastníctvu
žalovanej. Tvrdenie žalovanej, že ona o ničom nevedela, nie je teda pravdivé, načo by dával on vyhotoviť
zameranie, ak by mu žalovaná nebola vytýkala, že užíva z jej pozemku. V celom rozsahu zostávajú na
argumentácii v odvolaní, že nie sú dané dôvody pre postup pri rozhodovaní o trovách konania podľa §
257 CSP, ale z dôvodu, že žalobcovia mali v konaní plný úspech vo veci, trvajú na odvolacom návrhu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je
rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Podľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podali na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhali, aby
súd určil, že nehnuteľnosť v k.ú. Zemianske Kostoľany parc. č. CKN 116/3 zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 34 m2 zapísaná v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym

odborom v LV č. XXX bola ku dňu smrti vlastníctvom neb. M. A., nar. XX.XX.XXXX, a patrí do dedičstva
po neb. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 11.10.1999, v podiele vo veľkosti 1-ica a v podiele
vo veľkosti 1-ica je vlastníctvom žalobkyne 2/. Vzhľadom k úspechu žalobcov a osobitostiam konania
vyplývajúcim zo zápisu v katastri nehnuteľnosti, súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyhovel žalobnému
návrhu s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že duplicitnú evidenciu

nehnuteľnosti v katastri ani jedna zo strán sporu vedome nezavinila a išlo o výlučne technický problém,
ktorý vznikol zrejme pochybením katastra, pravdepodobne nepresnosťou meraní v minulosti, pričom
rozhodujúce skutočnosti strany sporu zistili až v priebehu súdneho konania a pred podaním žaloby na
súd nedošlo k pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu (žalobcovia o tom súdu nepredložili žiaden dôkaz).

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v súlade s § 255 ods. 1 CSP, by

súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania žalobcom, keďže títo boli v konaní úspešní v celom
rozsahu, avšak s prihliadnutím na § 257 CSP, v tomto prípade aj podľa odvolacieho súdu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v chybe zápisu katastra nehnuteľnosti. Vychádzajúc z toho,
že duplicitnú evidenciu nehnuteľnosti v katastri ani jedna zo strán sporu vedome nezavinila a išlo o
technický problém, ktorý vznikol zrejme pochybením katastra v dôsledku pravdepodobnej nepresnosti

meraní v minulosti, a rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci sporové strany zistili až v priebehu
súdneho konania, odvolací súd považuje výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania, za správny.

11. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania a

premieta zákonný princíp, podľa ktorého náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola
úspešná. Princíp zásady zodpovednosti za výsledok sporu a s tým spojenej náhrady trov konania však
nie je absolútnym princípom, podľa ktorého pri plnom úspechu strany musí dôjsť v každom prípade k
náhrade trov konania protistranou. V ustanovení § 257 CSP dal zákonodarca súdom aplikujúcim právne
predpisy možnosť zohľadniť osobitosti prípadu, ktoré môžu mať najrôznejšiu povahu. Na účely takejto

moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť.
Aplikácia tohto ustanovenia je viazaná na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Použitie § 257 CSP je v danom prípade plne odôvodnené chybným údajom zapísaným v
katastri nehnuteľnosti, ktoré ani jedna zo strán vedome nezavinila, rovnako s prihliadnutím na absenciu
pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu pred podaním žaloby zo strany žalobcov z dôvodu správania

žalovanej 1/. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené okolnosti v danom prípade odôvodňujú použitie
§ 257 CSP.

12. Odvolací súd na záver poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2004, sp. zn. III. ÚS
187/04, v ktorom ústavný súd vyslovil záver, že dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné vidieť aj v

okolnostiach dvojitého vlastníctva k nehnuteľnostiam a v nesprávnej evidencii na príslušných orgánoch.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 1/ odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcom, a to s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré boli už konštatované súdom prvej inštancie.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).