Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010254
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717010254.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2017, prejednal
odvolanie obžalovaného S. E., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 10.07.2017 sp.zn. 3T/48/2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. E. uznaný za vinného z prečinu
všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 30. mája 2016 o 13.25 h na ceste I/66 v km 40,400 viedol ako vodič z povolania zamestnaný v D.

X., a.s. autobus zn. IRISBUS CROSSWAY ev.č. X. XXX J. v hodnote 71 526 Eur na pravidelnej linke T.
- A. v smere od mesta T., pričom v križovatke s cestou III/2560 pri odbočovaní smerom vľavo na obec
J. nedal prednosť vjazde protiidúcej jazdnej súprave zloženej z ťahača zn. VOLVO FHA3C e.v.č J. XXX
J. a návesu zn. SVAN NCH303-42V ev.č. J. XXX H. v hodnote 73 062 Eur, ktorú viedol vodič C. K., nar.
XX.XX.XXXX, následkom čoho došlo k zrážke autobusu s jazdnou súpravou, čím porušil ust. § 19 ods.
4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a

spôsobil takto vodičovi jazdnej súpravy a jednotlivým cestujúcim nachádzajúcim sa v autobuse zranenia:
C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J., G. XXXX/XX, otras mozgu, vykĺbenie stehnovej kosti v
bedre vľavo, mnohopočetné rezné rany na tvári a na oboch predlaktiach, rezné poranenie ramenného
kĺbu vľavo, odštiepenie z chrupkovitej časti hlavice stehnovej kosti vľavo, pomliaždenie ľavého kolena a
psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 12 až 16 týždňov,
C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., C. O. XXX/XX, mnohopočetné rozsiahle vnútrolebečné a

vnútrohrudné poranenia orgánov s prerušením miechy pri zlomenine hrudnej chrbtice s objemnými
krvnými stratami mimo cievne riečisko, v dôsledku ktorých po zrážke podľahla,
S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., T. XXX/XX, otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice,
pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo, pomliaždenie tváre a sánkového kĺbu vľavo, pomliaždenie
ľavého kolena a psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 5 až 6
týždňov,

I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., T. XXX/XX, zmliaždenie panvovej časti drieku vpravo, pravého
bedrového kĺbu, pravého kolena, zmliaždenie a ranu pravého predkolenia, tržnozmliaždené poranenie
s cudzím telesom v oblasti ľavého kolena, zlomeninu prvého článku štvrtého prsta pravej ruky a
psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 6 až 7 týždňov,
B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, dilaceráciu ďasnovej masy predného vestibula
hornej čeľuste, zmliaždenie hornej pery s krvnou podliatinou, zmliaždenie prednej steny brušnej a

psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 7 až 10 dní,P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. 7, pomliaždenie a škrabance na brade, na krku, na hrudníku,
pomliaždenie kolena a psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti
5 až 6 dní,

E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, pomliaždenie pravého lakťového kĺbu, tržnú
ranu v oblasti háka lakťovej kosti a psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a
práceneschopnosti 4 až 5 týždňov,
D. N. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XX, zlomeninu priečnych výbežkov driekových stavcov L1
až L3 vpravo, zmliaždenie a škrabanec s krvnou podliatinou na brade, zmliaždenie tváre v oblasti

sánky na pravej strane, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu XI rebra vpravo, zmliaždenie steny
brušnej, pomliaždenie pravého kolena a psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a
práceneschopnosti 12 až 14 týždňov,
X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XX, otras mozgu ľahkého stupňa tržnorezné poranenia na
temene hlavy vľavo, na čele a na ľavom predlaktí, zmliaždenie zápästia a ruky vľavo, tržnozmliaždené
poranenie pravého predkolenia a psychotraumatický šok ľahkého stupňa s dobou liečenia a

práceneschopnosti 14 až 21 dní
a súčasne spôsobil vlastníkom ťahača zn. VOLVO FHA3C spoločnosti VFS Financial Services Slovakia,
s.r.o. so sídlom Senec, Dialničná cesta 9, IČO: 36 840 211, návesu zn. SVAN NCH303-42V spoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom Bratislava, Šancova 1/A, IČO: 35 730 978 a nájomcovi
autobusu zn. IRISBUS CROSSWAY Slovenskej autobusovej doprave Zvolen, a.s. so sídlom Zvolen,

Balkán č. 53, IČO: 36 054 666 škodu vo výške najmenej 71.526 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 285 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr.
zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere tri roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na štyri roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené strany: C. K., P. W., E. P., D. N., X. N., Union zdravotná
poisťovňa Bratislava, Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, Dôvera zdravotná poisťovňa,

Slovenská autobusová doprava Zvolen, C. T., G. D. a K. D. odkázaní na náhradu škody na civilný proces.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý sa domáhal
preskúmania napadnutého rozsudku vo výroku o treste a všetkých jeho častiach s tým, aby súd
postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému primeraný podmienečný
trest odňatia slobody.

V dôvodoch odvolania obžalovaný vyslovil názor, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby mu bol
uložený trest na slobode, keď vôbec nepopiera, že došlo k spáchaniu skutku obžalovaným tak, ako je to
uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Sám obžalovaný sa k spáchaniu predmetného skutku
a trestnej činnosti doznal a správne bolo aj jeho konanie kvalifikované. Bez ohľadu na tieto skutočnosti
si je vedomý závažnosť následkov jeho konania, na druhej strane však poukazuje na to, že nedošlo pri

havárii k poškodeniu len zdravia tých osôb, ktoré sú vymenované v rozsudku prvostupňového súdu, ale
sám obžalovaný utrpel zranenia, ktoré vzhľadom na dobu liečenia zaraďuje medzi najťažšie spomedzi
tých, ktoré rozlišuje Trestný zákon. Obžalovaný si skutok nepamätá a odhliadnuc od vykonaného
dokazovania aj po skončení tohto trestného konania zostane pre neho nezodpovedným, prečo došlo
ku skutku, za ktorý má niesť zodpovednosť. Nemá pritom na mysli len zodpovednosť administratívnu,

ale aj zodpovednosť ľudskú. Obžalovaný na jednej strane a poškodení na strane druhej sú bez výnimky
príbuzní z blízkeho okolia, navzájom sa poznajú a navštevujú. Aj keď obžalovaný k týmto osobám nie
je v postavení blízkych osôb, ich ujmu vo veľkej miere pociťuje ako vlastnú. Je si vedomý závažnosti
následkov a chce napraviť aspoň tie následky a škodu, ktorú je možné nahradiť a vyjadriť vo finančnom
merítku.

Pokiaľ ide o poškodených, týchto všetkých po tom, ako to bolo možné, navštívil, týmto sa opätovne
ospravedlnil, ktoré ospravedlnenia boli poškodenými prijaté. Naďalej po spáchaní skutku zostal pracovať
pre spoločnosť Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. ako vodič autobusu, dostal dôveru
zamestnávateľa aj naďalej, pritom za obžalovaného ako osobu sa postavilo viac ako 100 zamestnancov
spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. a tiež desiatky zamestnancov obecných

organizácií, v ktorých je obžalovaný združený.
Súdprvéhostupňauvedenéskutočnostičiastočnezohľadnilpriukladanítrestuspostupompodľa§39Tr.
zák.spoukazomnaexistenciumimoriadnychokolností,priktorýchsaaplikovaniezákonnýchustanovení
o druhu a výmere trestu javilo ako neprimerane prísne. Nezohľadnil ich však v dostatočnej miere v tomsmere, že obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný, predmetný skutok je nedbanlivostným prečinom a s
prihliadnutím na tieto a ostatné skutočnosti pri rozhodovaní o treste mal možnosť a sú splnené zákonné
podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s určením probačného dohľadu,

pričom takýto trest by bol dostatočný z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej
činnosti zo strany obžalovaného a budú vytvorené podmienky na prevýchovu páchateľa, ktorý bude
ďalej viesť riadny život.
V ďalšom predložil stanovisko poškodených vo veci, ktorí sa prihovárajú za uloženie trestu na slobode
a potom uviedli skutočnosti, že ani oni si nevedia vysvetliť, ako mohlo za danej situácie dôjsť k havárii,

sú za to, aby bol obžalovanému uložený trest na slobode, s obžalovaným sa poznajú a nepovažujú za
potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
Okremtohojezrejmé,ževprospechobžalovanéhobolipodanézárukyzostranykolektívuDobrovoľného
hasičského zboru Selce, ako aj kolektívu spolupracovníkov obžalovaného Slovenskej autobusovej
dopravy Zvolen, ktoré záruky majú inak formálne náležitosti, súd prvého stupňa, ale aj odvolací súd však
nevidel zákonné podmienky pre prijatie týchto záruk s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, pre

ktorú je obžalovaný uznaný za vinného, keď žiadny kolektív ani jednotlivec nemôže ovplyvniť následky,
ktoré sa v predmetnej veci stali a zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti toho istého druhu,
keď v skutočnosti u obžalovaného ide inak o bezúhonného občana z pohľadu hodnotení zo svojho okolia
za hodnoteného veľmi kladne, a to aj ďalšími príhovormi, ktoré nemajú formálne náležitosti ponúknutia
záruky, ale odvolací súd spolu aj s uvedenými ponúknutými zárukami kolektívov pri hodnotení osoby

obžalovaného prihliadol. Ide teda aj o občianske združenie Dobrý Pastier, Kláštor pod Znievom a tiež
administrátora Farnosti Rímskokatolíckej cirkvi vo farnosti Dolný Badín, z ktorých hodnotení je tiež
zrejmálenkladnástránkadoterajšiehoživotaobžalovanéhovprospechtýchtokolektívovasvojhookolia.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tej časti, voči ktorej

smerovalo odvolanie obžalovaného, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo nesporne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil predmetného skutku a trestných činov tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, keď sám obžalovaný v rámci dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní uznáva svoju vinu v tomto rozsahu, pritom z jeho obhajoby je zrejmé, že v skutočnosti sa

ani na príčiny a priebeh kolízie a následky nepamätá, naproti tomu si je vedomý tomu, že je vinný v tomto
rozsahu. V dôsledku takéhoto postoja prehlásenia na hlavnom pojednávania súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie na hlavnom pojednávaní len v zmysle ostatných výrokov, a to vo výroku o treste a náhrade
škody, z ktorého dokazovania je potom zrejmé, rovnako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
súd prvého stupňa prihliadal na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr. zák. a súvisiacich

ustanovení § 36, § 37, § 39 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest zákonný, jeden rok pod dolnou hranicou
zákonnej trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu, a to prečinu všeobecného ohrozenia podľa
§ 285 ods. 4 Tr. zák., kde trestná sadzba predpokladá rozmedzie štyri roky až desať rokov odňatia
slobody. Tu sa uplatnilo ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., keď u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti
oproti priťažujúcim v pomere 3:1, v dôsledku čoho sa znižuje trestná sadzba o jednu tretinu na hornej

hranici ustanovenej trestnej sadzby. V ďalšom v súlade so zákonom súd prvého stupňa s prihliadnutím
na okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného ukladal trest za aplikácie ust. § 39 ods. 1,3 písm. e)
Tr. zák., keď mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zo štyroch
rokov na tri roky odňatia slobody, pritom v dostatočnej miere zohľadnil skutočnosti, na ktoré obžalovaný
poukazuje v dôvodoch odvolania a navrhuje uložiť trest na slobode.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že napriek takémuto zákonnému postupu
nie sú splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu na slobode a to aj z pohľadu individuálnej, ale
aj generálnej prevencie s prihliadnutím na skutočnosť, že následkom trestnej činnosti obžalovaného
bola spôsobená smrť jednej cestujúcej, boli spôsobené viaceré ťažké ujmy na zdraví ďalších cestujúcich
a spôsobená značná škoda na majetku, pritom obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov, čo je

priťažujúcou okolnosťou, ktorá sa nedá prehliadnuť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. a trest uložený súdom
prvého stupňa zodpovedá všetkým zákonným hľadiská, vrátane hľadiskám a potrebám individuálnej a
generálnej prevencie, pritom nejde o trest neprimerane prísny alebo nezákonný.
Obžalovaný bol správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože doposiaľ nebol potrestaný, ani odsúdený pre iný úmyselný trestný čin trestom odňatia

slobody. Samozrejme, že je v súlade so stavom veci a zákonom uloženie trestu zákazu činnosti
ako takej, v súvislosti s výkonom ktorej obžalovaný spáchal predmetnú trestnú činnosť, a to zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na štyri roky s prihliadnutím na závažnosť porušenia
povinnosti, spočívajúcej v nedaní prednosti oproti idúcemu nákladnému motorovému vozidlu pri nímvedení hromadného dopravného prostriedku, takémuto porušeniu dôležitej povinnosti zodpovedá aj
uložený trest vo výmere štyroch rokov.
Pokiaľ ide o nároky poškodených strán, tu súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, v tejto

časti odvolanie nebolo podané, preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok ani nepreskúmaval,
len z pohľadu uznanej viny.
Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdnezistilvnapadnutomrozsudkuvovýrokuotrestežiadnepochybenie,
považuje napadnutý rozsudok za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.