Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39Pc/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517207252
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1517207252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: V. S.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. 4, XXX XX A. a otca: M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P.O.S.
XXXX/XX, C., adresa na doručovanie „Môj domov", Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany, P.O.
Hviezdoslava 66, 955 01 Topoľčany, o vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičovi, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že navrhovateľka V. S., nar. XX.XX.XXXX nemá vyživovaciu povinnosť voči otcovi M. S.,
nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2017 navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil jej vyživovaciu

povinnosť voči otcovi.

2. Skutkovo návrh odôvodnila tým, že Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja ako vecne
príslušného správneho orgánu jej bola uložená povinnosť platiť časť úhrady za sociálne služby otca a
to za 30 dňový mesiac sumu vo výške 60,41 € mesačne a za 31 dňový mesiac sumu 65,58 € mesačne
najneskôr do 15 dňa príslušného mesiaca. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nedostatočného
zhodnotenia pomerov medzi účastníkmi konania.

Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C 241/93-20
zo dňa 21.06.1994, právoplatným a vykonateľným dňa 21.06.1994. V zmysle rozsudku bol otec
navrhovateľky povinný prispievať na výchovu a výživu toho času maloletých detí, brata C. S. a
na navrhovateľku sumou 2.000 SKK (66,38 €) vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, preto
na neho matka podala trestné oznámenie dňa 22.12.1998, pričom v trestnom konaní bol otec
za trestný čin zanedbania povinnej výživy k maloletým deťom odsúdený právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V. Objektívne možno konštatovať, že vzťahy účastníkov sú trvalo narušené,
pretože otec o navrhovateľku a jej brata nikdy neprejavoval záujem, nenavštevoval ich, neplnil si
súdom uloženú vyživovaciu povinnosť a ku dňu podania návrhu, ešte sám dlhuje na výživnom
sumu vo výške 4.500 €, pričom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov navrhovateľka nemohla
študovať vysokú školu, nakoľko matka sama zabezpečovala starostlivosť o navrhovateľku a jej brata.
Správny orgán existenciu týchto skutočností nezohľadnil a jeho rozhodnutie je založené len na
návrhu poskytovateľa sociálnych služieb. Za situácie, kedy otec navrhovateľky vážne zanedbával svoju

vyživovaciu povinnosť a dlhuje na výživnom na navrhovateľku a navrhovateľke je uložená povinnosť
platiť časť úhrady za poskytovanie sociálnych služieb jej otcovi, vzniká značná nerovnováha medzi
rodičovskými povinnosťami a rodičovskými právami, čo je v rozpore s dobrými mravmi.3. Na preukázanie skutkových tvrdení založila navrhovateľka do spisu Rozhodnutie Nitrianskeho
samosprávnehokrajač.CS2402/2017,CZ5290/2017zodňa15.03.2017(č.l.5-8);Rozsudoktunajšieho
súdu č.k. 9C 241/1993-20 zo dňa 21.06.1994, právoplatný dňom 21.06.1994 (č.l. 9-12); Trestné

oznámenie zo dňa 22.12.1998

4. Otec navrhovateľky vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že
ako otec o ňu a jej brata nikdy neprejavoval záujem, nenavštevoval ich a nezabezpečoval starostlivosť
o ne. V čase trvania manželstva sa riadne staral o obidve svoje deti. Po rozvode manželstva si ich

brával na posedenia do cukrárne, kupoval im darčeky, oblečenie a školské potreby. Zároveň vyhlásil,
že dlh na výživnom ku dnešnému dňu nemá žiadny z dôvodu, že bývalá manželka trestné oznámenie
za výživné nakoniec stiahla. Žiadal aby súd prihliadal na jeho vyjadrenie sa k návrhu. Na preukázanie
svojich tvrdení založil do spisu potvrdenie o výplate dôchodkových dávok - invalidný dôchodok vo výške
254,70 € mesačne; Výpočtový list pre určenie výšky mesačnej úhrady za poskytovanie sociálnej služby
k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 19.11.2012; Rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho

kraja zo dňa 18.10.2013 o odkázanosti na sociálnu službu stupeň V, druh Špecializované zariadenie;
Posudok o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 11.10.2013.

5. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky navrhovateľky ako
svedkyne, listinnými dôkazmi založenými do spisu, pripojením spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C 241/1993

vo veci rozvodu a výživného, sp.zn. 1T 174/2007 vo veci trestného konania pre prečin zanedbania
povinnej výživy, odpisom z registra trestov otca navrhovateľky a ostatným na vec vzťahujúcim sa
spisovým materiálom.

6. Navrhovateľka vo svojom výsluchu uviedla, že otec sa o ňu celý život nestaral. Odišiel keď mala

jeden rok. Navrhovateľka ho ani za otca nepovažuje, je len otcom na papieri. Okrem navrhovateľky má
ešte dvoch synov, na ktorých rovnako ako na ňu neplatil výživné. Poprela, že by otec o ňu a jej brata
prejavoval záujem alebo staral sa o nich. Trestné konanie pre neplatenie výživného riadne prebehlo a
zmeškané výživné do dnešného dňa uhradené nebolo. Okolnosť, že by mala prispievať otcovi je podľa
navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Osobne navrhovateľka má obmedzené finančné prostriedky.

Býva sama a jej príjem je okolo 540 €, z ktorej sumy hradí náklady na bývanie a životné potreby.

7. Matka navrhovateľky vo výsluchu svedka uviedla, že nie je pravdou, čo tvrdí vo vyjadrení k návrhu
otec navrhovateľky, o rodinu sa nestaral ani počas manželstva. Je možné, že bol s navrhovateľkou
raz v cukrárni. Bývalý manžel neprispieval na náklady rodiny, v tom čase bola na materskej dovolenke

s navrhovateľkou a aby mali aspoň nejaké peňažné prostriedky, po večeroch učila anglický jazyk na
jazykovej večernej škole - PTK ECHO a starí rodičia varovali deti. Keďže sa vôbec nestaral o rodinu
podala návrh na rozvod manželstva a manželstvo bolo rozvedené 21.06.1994. Napriek rozsudkom
súdu stanovenému výživnému, výživné neplatil. Asi tri krát, z dôvodu vysokého zmeškaného výživného,
podala na otca navrhovateľky trestné oznámenie. Posledné trestné oznámenie za zmeškané výživné

od roku 2000 bolo riešené tunajším súdom. Ako skončilo trestné konanie nemá vedomosť, zo súdu jej
rozhodnutie neprišlo. Dozvedela sa, že bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. V konaní
zistená výška zmeškaného výživného nebola zo strany otca navrhovateľky nikdy uhradená. Od roku
2000 nezaplatil žiadne výživné na vtedy maloleté deti, nezaujímal sa o ne, nestretával sa s nimi.

8. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C 241/1993 vo veci rozvodu manželstva rodičov navrhovateľky súd
zistil, že súd ustálil príčiny rozvratu manželstva na strane manžela, ktorý sa dopustil nevery a prestal
mať záujem o rodinu. Rozsudkom č.k. 9C 241/93-20 zo dňa 21.06.1994, právoplatným a vykonateľným
dňom 21.06.1994 (č.l. 9-12) bolo manželstvo matky a otca navrhovateľky rozvedené a schválená bola
rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti C., nar. XXXX a V., nar. XXXX zverené na čas po rozvode

do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal prispievať na výchovu a výživu mal. C. sumou 1.200
SKK (39,83 €) a mal. V. sumou 800 SKK (26,55 €).

9. Pre neplnenie si vyživovacej povinnosti povinného rodiča, podala matka navrhovateľky na otca detí
trestné oznámenie 22.12.1998 (č.l. 13), pre dlh na výživnom za rok 1998 vo výške 12.500 SKK (414,92

€).

10. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1T 174/2007 súd zistil, že otec navrhovateľky bol trestným rozkazom
zo dňa 14.11.2007, právoplatným 16.12.2007 (č.l. 36-38) uznaný vinným, že„hoci mu z ustanovení § 85 a nasl. zákona č. 94/1963 Zb. o rodine a § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine vyplýva povinnosť podieľať sa na výžive syna C., nar. XXXX a dcéry V., nar. XXXX a rozsah
tejto povinnosti mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 9C 241/93-20 zo dňa

21.06.1994,právoplatnéhodňa21.06.1994tak,žebolpovinnýprispievaťnavýživusynaC.sumou1.200
SKK a dcéry V. sumou vo výške 800 SKK mesačne do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky,
túto povinnosť si neplnil ani v minimálnom rozsahu od mesiaca január 2000 až doposiaľ, za uvedené
obdobie mu vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 188.000 SKK (6.240,45 €),
Len v období od 29.06.2004 do 31.07.2005 sa nachádzal v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny SR, z ktorej bol následne pre nespoluprácu vyradený, neusiloval sa
nájsť si zamestnanie s riadnym mesačným príjmom, pracoval len na dohodu o vykonaní práce a získané
prostriedky nepoužil ani v minimálnom rozsahu na výživu oprávnených,“
čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z. za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 a pol roka a bola mu uložená povinnosť podľa svojich možností

a schopností splatiť zmeškané výživné. Z odpisu z registra trestov (č.l. 32-33) bolo zistené, že má
vykázané 4 záznamy v registri trestov. Za trestné činy podvodu (3) a zanedbania povinnej výživy (1)
bol odsúdený v roku 1996, 2003, 2007, 2009 rozhodnutiami Okresných súdov. V súčasnosti sa na otca
navrhovateľky hľadí akoby nebol odsúdený.

11. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja sp.zn. CS 2402/2017, CZ 5290/2017 zo dňa
15.03.2017 bola navrhovateľka podľa § 73 ods. 11 zákona o sociálnych službách povinná platiť časť
úhrady za sociálne služby za svojho otca organizácii „MÔJ DOMOV“, Zariadenie sociálnych služieb
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že otec navrhovateľky
uzavrel s poskytovateľom sociálnych služieb zmluvu č. 58/2012 z 19.11.2012. V zmysle dodatku č. 6

bola stanovená úhrada za poskytnutú sociálnu službu 318,90 €/30 dňový mesiac a 329,25 €/ 31 dňový
mesiac. Výška príjmu prijímateľa sociálnych služieb je 247,60 € mesačne, nevlastní žiadny majetok v
hodnote presahujúcej 10.000 € ani iný majetok, preto nemôže doplácať do výšky plnej úhrady. Svoje
rozhodnutie správny orgán odôvodnil ustanovením § 73 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z., deti sú podľa
pomeru svojich schopností, možností a majetkových pomerov v porovnaní k pomerom ostatných detí,

povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak rodičia nemajú potrebné zdroje, z ktorých
by mohli v dostatočnej miere uspokojovať svoje potreby a nemajú ani možnosti si ich zaobstarať. Pri
primeranej výžive sa prihliada na vek, zdravotný stav a celkovú situáciu, v ktorej sa rodič ocitol. Pre
určenie vyživovacej povinnosti je rozhodujúce, či je dieťa schopné samo sa živiť a či rodič potrebuje,
resp. je odkázaný, aby mu dieťa primeranú výživu zabezpečilo.

12. Podľa § 73 ods. 9, 10, 11 zákona 448/2008 Z.z. - (9) Ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem
alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu
alebo jej časť platiť aj iná osoba; odseky 1 až 5 sa nepoužijú. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s
poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu. (10) Ak podľa odsekov 1

až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť,
prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne
neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým
deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy
životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu

službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako.
Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú
zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu. (11) Ak nedôjde k uzatvoreniu
zmluvy podľa odseku 10 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo
rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti

týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo
jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu
alebo jej časť. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a
poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby
má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby. (12) Ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne

prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť
nevznikne ani zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom, nezaplatená úhrada za sociálnu službu
alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o
dedičstve.13. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) - Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť,
sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

14. Podľa § 67 ods. 1 ZoR - (1) Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu,
akýzodpovedápomerujehoschopností,možnostíamajetkovýchpomerovkschopnostiam,možnostiam
a k majetkovým pomerom ostatných detí.

15. Podľa § 75 ZoR - (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu a dieťaťa voči rodičom, ide o osobné právo a
povinnosťzanikásmrťoupovinného.Právonavýživnéjeosobnýmprávom,ktoréjeupravenévZákoneo
rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcim rodinnoprávne vzťahy, oddelene od občianskoprávnej
úpravy, vyplývajúce zo vzťahu rodičov a detí. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči

rodičovi § 75 ods. 2 ZoR majú význam skutočnosti ako odôvodnené potreby na strane oprávneného,
schopnosti a možnosti povinného a majetkové pomery povinného a súlad s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že otec navrhovateľky je poberateľom nízkeho invalidného
dôchodku, odkázaný (stupeň V) na sociálnu službu v špecializovanom zariadení. Navrhovateľka je
zamestnaná, má pravidelný príjem, a možnosti a schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči rodičovi,

pričomvýškavyživovacejpovinnosti,voformepríspevkunaposkytovanésociálneslužbybolastanovená
v správnom konaní pri rozhodovaní o povinnosti navrhovateľky platiť za otca príspevok. Navrhovateľka
žiadala aby súd určil, že nemá vyživovaciu povinnosť voči svojmu otcovi s poukazom na ustanovenie
§ 75 ods. 2 ZoR, t.j. rozpor s dobrými mravmi.
Súd preto posudzoval morálny obsah tohto konkrétneho prípadu, v danom čase a vo vzájomnom konaní

účastníkov právneho vzťahu ako na hodnotenie spoločenské, objektivizované.
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon
daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť

právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už
existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú
priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.

17. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že otec navrhovateľky si svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť neplnil vôbec, za čo bol právoplatne odsúdený tunajším súdom. Navrhovateľka mala približne
jeden rok, keď sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a neprejavoval o ňu ani o jej brata záujem,
nestýkali sa a nevznikol medzi nimi citový vzťah rodiča a dieťaťa, pre navrhovateľku je to cudzí človek.
Za situácie, kedy si otec navrhovateľky úmyselným konaním neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo

zákona o rodine, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľka bola viazaná povinnosťou v
zmysle § 66 Zákona o rodine. Súd preto určil, že navrhovateľka nemá vyživovaciu povinnosť voči svojmu
otcovi pre rozpor s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZoR).

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok (CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.).