Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116227138
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116227138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: K. N., nar. XX.XX.XXXX a C. N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zastúpené
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov
- matka: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXC, P., a otec: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXXX/XXC, P., t.č. bytom D. XX, P., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11P/107/2016-86 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Výživné otca na maloletú K. sa zvyšuje s účinnosťou od 02.12.2016 zo sumy 70,- Eur mesačne na
sumu 85,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.
II. Výživné otca na maloletú C. sa zvyšuje s účinnosťou od 02.12.2016 zo sumy 50,- Eur mesačne na
sumu 65,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k

rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume
104,40 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným k
rukámmatkypočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudku,stým,ževprípadeomeškania
sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú C. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume
104,70 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- Eur spolu s bežným výživným k

rukámmatkypočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudku,stým,ževprípadeomeškania
sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 v časti
výšky bežného výživného otca na maloletú K. a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/68/2014-51
zo dňa 04.03.2015 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú C..
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a
3,§26ods.2Zákonaorodine,§217ods.1,§121,§232ods.2až4Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP)
a vecne tým, že matka sa návrhom zo dňa 02.12.2016, doručeným okresnému súdu dňa 02.12.2016,
v spojení s jeho doplnením na pojednávaní dňa 23.05.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bysúd zvýšil výživné otca na maloletú K. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, a výživné
otca na maloletú C. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, a to od podania návrhu.

3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že na maloletú K. bola upravená vyživovacia povinnosť otca
08.09.2014 sumou 70,- Eur. Od tej doby uplynuli už dva roky a pomery sa značne zmenili. Maloletá
navštevuje od 01.09.2016 Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu, Hollého 8 v Trnave.
Ročné štúdium na tejto škole stojí 600,- Eur plus zápisné, náklady na dresy vo výške 40,- Eur a špeciálna
obuv. So školou sú spojené aj iné náklady: obedy 26,- Eur, klavír 90,- Eur, rôzne exkurzie, baletné

predstavenia, pracovné zošity cca 40,- Eur, výtvarná výchova cca 20,- Eur, športová hala pre gymnastiku
cca 2x do mesiaca po 3,- Eur. Každý mesiac matku škola stojí 90,- - 100,- Eur. Po vyučovaní navštevuje
maloletá krúžok baletu 3x do týždňa, ktorý stojí 16,- Eur. Ďalej sa zvýšili primerane k veku aj náklady na
oblečenie,obuv,drogériu.K.sasotcomuždlhýčasodmietastretávať.Oteczaplatíiba70,-Eurmesačne
a ničím iným neprispieva. Suma 70,- Eur nepokryje ani polovicu nákladov pre rozvoj K.. Na maloletú C.
posledná úprava bola stanovená vo výške 50,- Eur. Aj u C. sa životné pomery značne zmenili, už nechodí

do škôlky, ale navštevuje 2. ročník ZŠ na S. ul. v P.. So školou sú spojené náklady: školská taška 50,-
Eur, peračník 10,- Eur, vrecká na TV a VV po 5,- Eur, oblečenie na TV a obuv vo výške 30,- Eur, potreby
na výtvarnú výchovu cca 25,- Eur, anglický zošit a pracovný zošit 20,- Eur, ďalej pracovné zošity. Ďalšie
náklady sú v oblečení na leto a zimu, rovnako ako aj obuv, lieky, krúžok baletu 2x týždenne 20,- Eur,
návšteva dopravných ihrísk, vianočné darčeky, narodeniny, meniny, Mikuláš, toto všetko zabezpečuje

sama. Otec zaplatí len 50,- Eur mesačne a o iné sa nezaujíma. Aj C. už odmietla otca navštevovať.
Mesačný príjem matky je 770,- Eur. Aby dokázala uživiť deti, sama bola donútená pracovať v zahraničí
ako opatrovateľka v dvojtýždňových turnusoch. Jej mesačné náklady na bývanie sú 199,- Eur, 26,- Eur
elektrina, 20,- Eur telefón, 250,- Eur na stravu a nový nábytok, skrine, postele, písací stolík so stoličkou.
Nábytok bol potrebný, nakoľko v bytovke boli rozšírené ploštice. Nábytok stojí každý mesiac v splátkach

asi 100,- Eur. Ďalej rôzne postreky proti plošticiam vo výške 50,- Eur mesačne. Pre deti nekupuje žiadne
značkové oblečenie, ani iné drahé veci pre školu či obuv.

4. Otec sa k návrhu vyjadril v podaní zo dňa 23.01.2017, kde uviedol, že z dôvodu jeho minimálnej
mzdy nesúhlasí so zvýšením výživného na maloleté deti. Matka nepravdivo zavádza súd o nezaplatení

výživného za mesiac 9/2016, preto prikladá kópiu šeku. Nakoľko uvádza, že deťom nič nekúpil, vždy
mu všetko vrátila. V roku 2015 od neho dostali vianočné darčeky a všetko mu vrátila a kupoval ich
podľa želania detí a ešte dostali každá 20,- Eur. Minulý rok im nič nedal, nakoľko písal K., aby si prišli
pre vianočné, čo do dnešného dňa si po to neprišli. Z jeho príjmu do dnešného dňa platí otec 135,-
Eur výživné, energie 75,- Eur, exekútora 65,- Eur, a to spláca dlžoby zo spoločného bývania s matkou.

Po rozchode sa musel sám postarať o seba a od nuly nanovo zriadiť domácnosť. Čo sa týka toho,
čo matka uvádza ohľadom bývania, že sama platí 200,- Eur, tak v čase spoločného bývania to bolo
rozdelené na každú osobu. Od otcovho odchodu z bytu tam s ňou býval brat a po otcovom odhlásení
z nájomnej zmluvy tam bola dopísaná jej mama. Čo sa týka nábytku, tak neoficiálnou cestou vie, že jej
ho zohnali jej priateľ a jej sestra. Ohľadom ploštíc, tak ich likvidovanie zabezpečuje správca bytovky.

Čo sa týka stretávania s dievčatami, tak sa to už rieši pojednávaním dňa 15.02.2017. Na pojednávaní
dňa 23.05.2017 sa otec vyjadril tak, že by súhlasil so zvýšením výživného maximálne po 5,- Eur na
každé dieťa.

5. Procesný opatrovník sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že dôvody matky, pre ktoré podala návrh, sú

dôvodné, odporúčajú zvýšiť výživné primerane otcovým možnostiam a schopnostiam.

6. Súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe deti je
z časti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 70,- Eur
mesačne na sumu 85,- Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 65,- Eur

mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 02.12.2016.

7. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase
skoršieho rozhodnutia u každej maloletej, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili
a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel

k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/12/2014-27 zo
dňa 28.10.2014 a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej
povinnosti otca na maloleté deti.8. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí prišlo z dôvodu jednak uplynutia cca dvoch
rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletých detí a k zvýšeniu nákladov

na ich stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru. Najmä však prišlo k podstatnej zmene pomerov v
súvislosti s nástupom maloletej K. na súkromné tanečné konzervatórium a s nástupom maloletej C. na
základnú školu, ktorým prestupom sa zvýšili najmä náklady na školské potreby, a u maloletej K. aj na
školné a ďalšie potreby spojené so štúdiom. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletých detí
preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 70,- Eur mesačne na maloletú K. a

v sume 50,- Eur mesačne na maloletú C., preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené
výživné.

9. Žiadnemu z rodičov maloletých detí oproti času skorších rozsudkov nepribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Otec býva u zamestnávateľa, kde neplatí nájomné, platí si len energie spolu vo výške 80,- Eur
mesačne. Spolu s ním tam býva priateľka, ktorá je zamestnaná s čistým príjmom cca 600,- Eur mesačne.

Ďalej má otec náklady na telefón vo výške 30,- Eur mesačne (fa na č.l. 77), internet má bezplatný u
zamestnávateľa. Z dôvodu dlhov sú mu vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 65,- Eur až 70,- Eur
mesačne. Na plnoletú dcéru E., voči ktorej už nemá vyživovaciu povinnosť asi od roku 2013, spláca otec
dlžné výživné vo výške 20,- až 30,- Eur mesačne. Matka žije s maloletými deťmi a so svojou matkou
(poberateľkou starobného dôchodku 460,- Eur mesačne) v mestskom sociálnom byte, za ktorý platia

nájomné vo výške 199,- Eur (potvrdenka na č.l. 72-73), za elektrinu vo výške 29,- Eur mesačne (podací
lístok v prílohovej obálke), za internet spolu s televíziou vo výške cca 28,- Eur mesačne. Hoci matka
uviedla, že nájomné platí ona sama, lebo jej matka kúpila nový nábytok, súd poukazuje na vyjadrenie
matky v návrhu, kde uviedla, že má náklady na nábytok, ktorý spláca. Z uvedeného mal súd za to, že
nábytok kúpila matka maloletých detí, a niet preto dôvodu, aby sa jej matka nepodieľala na nákladoch

na bývanie, ktoré je tak potrebné rozpočítať medzi osoby, ktoré žijú v jednej domácnosti, t.j. 256,- Eur/4
osoby = 64,- Eur na každú osobu. Ďalej má matka náklady na telefón 20,- Eur mesačne. Otec, rovnako
ako v čase skorších rozsudkov, pracuje ako sklenár v D. C. Y. v P., kde dosahuje priemernú čistú
mzdu asi 377,- Eur mesačne, čo predstavuje zvýšenie oproti času rozsudku č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa
28.10.2014 o cca 75,- Eur mesačne a oproti času rozsudku č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015

o 57,- Eur mesačne. Matka ako v čase skorších rozsudkov, pracuje v zahraničí ako opatrovateľka,
a to v Taliansku, kde dosahuje priemernú čistú mzdu cca výške 782,- Eur mesačne, čo predstavuje
zvýšenie oproti času rozsudku č.k. 11P/12/2014-27 zo dňa 28.10.2014 o cca 394,- Eur mesačne a oproti
času rozsudku č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 o 382,- Eur mesačne. Zvýšenie u matky nastalo
z dôvodu, že matka predtým poberala mzdu v obdobnej výške, ale len raz za dva mesiace, kým v

súčasnosti je to raz za mesiac.
Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloletú K. považoval celkovo sumu cca 320,- Eur
mesačne (strava doma 105,- Eur (3,50 Eur na deň x 30 dní)), strava v škole 27,80 Eur (podací lístok v
prílohovej obálke), oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena 10,- Eur, telefón 10,- Eur, škola 62,25 Eur (bod
13. rozsudku), bývanie 64,- Eur (nájomné 199,- Eur + elektrina 29,- Eur + internet a televízia 28,- Eur =

256,- Eur deleno 4 osoby v domácnosti - viď. bod 32. rozsudku). Za odôvodnené priemerné mesačné
náklady na maloletú C. považoval súd celkovo sumu cca 240,- Eur mesačne (strava doma 105,- Eur
(3,50 Eur na deň x 30 dní)), oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena 10,- Eur, telefón 10,- Eur, škola 10,-
Eur, bývanie 64,- Eur (nájomné 199,- Eur + elektrina 29,- Eur + internet a televízia 28,- Eur = 256,- Eur
deleno 4 osoby v domácnosti - viď. bod 32. rozsudku).

10. Otec v konaní poukazoval na jeho nízky príjem, ktorý dosahuje u svojho zamestnávateľa, pričom
uviedol, že si hľadal aj lepšie platenú prácu, avšak má zápis v registri trestov, takže ho nikde nezoberú,
pričom si dal žiadosť do Peugeotu aj do ZF Slovakia. Cez úrad práce si zamestnanie nehľadal, nemal
dôvod. Súd však dopytom na spoločnosti ZF Slovakia (č.l. 64 a 79) a PSA Peugeot Citroen Slovakia

(č.l. 70) zistil, že ani v jednej z uvedených spoločností nie je na prekážku záznam v registri trestov,
pričom výrobní pracovníci u nich dosahujú čistý mesačný príjem cca 596,- Eur (v ZF Slovakia, a.s.), resp.
cca 680,- Eur (PSA Peugeot Citroen Slovakia). Je zároveň všeobecne známe, že uvedené spoločnosti
majú nedostatok zamestnancov a minimálne v rámci mesta Trnava na bilboardoch a prostriedkoch
hromadnej dopravy (MHD) masívne inzerujú voľné pracovné miesta vo svojich spoločnostiach, pričom

voľné pracovné miesta vyplývajú aj z inzercie na č.l. 80. Ak by si otec skutočne hľadal lepšie platené
pracovné miesto, nič mu nebránilo zamestnať sa v jednej z uvedených spoločností, kde by mohol
dosahovať čistú mzdu minimálne vo výške 596,- Eur mesačne. Otec si musí byť vedomý toho, že je v
produktívnom veku, s dvoma vyživovacími povinnosťami, a musí vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovalčo najvyšší príjem, nakoľko jeho deti sú na neho svojou výživou odkázané. Ak tak otec nerobí, súd na
také jeho správanie (t.j. zotrvanie v zamestnaní s čistým príjmom cca 377,- Eur mesačne, namiesto
nástupu do iného zamestnania s čistým príjmom minimálne cca 596,- Eur mesačne) s poukazom

na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania. Otcom uvedený dôvod (záznam v registri trestov) sa ukázal pritom ako neopodstatnený.
Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať uvedený čistý mesačný
príjem minimálne vo výške 596,- Eur, ktorý by dosahoval v spoločnosti ZF Slovakia, a.s., ak by prejavil
skutočnýzáujemsavuvedenejspoločnostizamestnať,ajepotrebnéztejtosumyvychádzať.Zuvedenej

čistej mesačnej mzdy vo výške 596,- Eur, ktorú je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať, by
bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na svoje dve maloleté deti v rozmedzí od 20 do 30% z
čistého príjmu, t.j. v rozmedzí od 120,- Eur do 179,- Eur. Nakoľko má otec dve vyživovacie povinnosti,
avšak zároveň minimálne u maloletej C. sa predpokladá potreba zvýšenia výživného v budúcnosti, bolo
potrebné sa pohybovať v strede daného rozmedzia. 25% z uvedenej sumy 596,- Eur pritom predstavuje
sumu 150,- Eur. Zo sumy 150,- Eur mesačne potom súd považoval za primeranú sumu výživného na

maloletú K. vo výške 85,- Eur mesačne, nakoľko je staršia a má vyššie náklady na školu a na maloletú C.
vo výške 65,- Eur mesačne, na ktorú odôvodnené náklady sú nižšie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sú voči
otcovi vedené exekúcie, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu maloletých detí, keď výživné na maloleté
deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

11. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá by
stačila na zabezpečenie výživy oboch jeho detí vo zvýšenej miere ako doposiaľ. Povinnosťou otca ako
rodiča je starať sa o výživu svojich maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z
ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac, že je zrejmé, že je v možnostiach otca dosahovať výrazne
vyšší príjem ako súčasný.

12. Výšku výživného na maloletú K. v sume 85,- Eur mesačne a na maloletú C. v sume 65,- Eur mesačne
považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek, vzhľadom
k príjmu ich matky, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR,
aj s prihliadnutím k tomu, že otec má dve vyživovacie povinnosti, za primeranú. Pokiaľ ide o náklady

na maloleté deti, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na dieťa, je potrebné,
aby sa nich podieľala matka, ktorá má oproti času skoršieho rozsudku vyšší príjem, a ktorá je rovnako
povinná sa finančne podieľať na výžive maloletých, nakoľko jej osobná starostlivosť o ne je menšia ako
v čase skorších rozsudkov. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods.
5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až

následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku
ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti

vo výroku I. a II. rozsudku vyhovel, považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného
otca na maloletú K. 85,- Eur mesačne a vo výške výživného otca na maloletú C. 65,- Eur mesačne. S
poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po cca dvoch rokoch od času pôvodných rozhodnutí,
považuje súd zvýšenie výživného o 15,- Eur na každé z detí za primerané. Zároveň súd poukazuje na
to, že u otca došlo oproti poslednému z rozsudkov k zvýšeniu príjmu o 57,- Eur, z ktorej sumy rovnako

je možné zvýšenie výživného pokryť. Súd zvýšil výživné na maloleté deti odo dňa podania návrhu na
súd dňa 02.12.2016, nakoľko k podstatnej zmene pomerov u každého z detí prišlo už pred podaním
návrhu (u K. 01.09.2016 a u C. 01.09.2015), hoci matka (na prospech otca) podala návrh až neskôr.
Deň splatnosti výživného ponechal súd na 15. dňa v mesiaci.

14. V dôsledku zvýšenia výživného od 02.12.2016 a rozhodovania o výživnom dňa 29.06.2017 súd
vyčíslil otcovi vo výroku III. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. za obdobie od
02.12.2016do30.06.2017vsume104,40EuravovýrokuIII.rozsudkunedoplatoknazročnomvýživnom
na maloletú C. za obdobie od 02.12.2016 do 30.06.2017 v sume 104,70 Eur. Uvedené nedoplatky boli
vypočítané spôsobom - u mal. K. za obdobie 02.12.2016-31.12.2016 (t.j. 30 dní) mal otec dať 82,20 Eur

(85,- Eur/31 dní = 2,74 Eur na 1 deň x 30 dní = 82,20 Eur), za toto obdobie dal 67,80 Eur (70,- Eur/31
dní = 2,26 Eur na 1 deň x 30 dní = 67,80 Eur), rozdiel je 14,40 Eur a za mesiace 1/2017 - 6/2017 mal
otec dať 510,- Eur (6 mesiacov x 85,- Eur), za toto obdobie dal 420,- Eur (6 mesiacov x 70,- Eur), rozdiel
je 90,- Eur, t.j. nedoplatok u mal. K. spolu 104,40 Eur (14,40 Eur + 90,- Eur) a u mal. C. za obdobie02.12.2016-31.12.2016 (t.j. 30 dní) mal otec dať 63,- Eur (65,- Eur/31 dní = 2,10 Eur na 1 deň x 30 dní
= 63,- Eur), za toto obdobie dal 48,30 Eur (50,- Eur/31 dní = 1,61 Eur na 1 deň x 30 dní = 48,30 Eur),
rozdiel je 14,70 Eur a za mesiace 1/2017 - 6/2017 mal otec dať 390,- Eur (6 mesiacov x 65,- Eur), za

toto obdobie dal 300,- Eur (6 mesiacov x 70,- Eur), rozdiel je 90,- Eur, t.j. nedoplatok u mal. C. spolu
104,70 Eur (14,70 Eur + 90,- Eur).

15. Súd z dôvodu výšky nedoplatkov povolil otcovi splácať nedoplatky na obe maloleté deti v splátkach
po 5,- Eur mesačne na každú spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením

čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátok budú nedoplatky zo strany
otca uhradené v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia),
pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením
nedoplatkov v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na obe maloleté
deti po určitý čas, čo je viac na prospech maloletých, ako jednorazovo vyplatená suma.

16. Týmto rozsudkom súd vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/12/2014-27
zo dňa 28.10.2014 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú K. a rozsudok Okresného súdu
Trnava č.k. 37P/68/2014-51 zo dňa 04.03.2015 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú C..

17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí namietajúc, že súd rozhodol o zvýšení

výživného podľa priemerného mesačného platu vo firme ZF Slovakia, ktorá činí 850,- Eur brutto, pričom
pri odčítaní odvodov a dane môže byť mzda 596,- Eur. Pracuje v sklenárstve ako jediný pracovník s
trvalým pracovným pomerom a s priemerným mesačným platom 369,72 Eur z čoho mesačne platí 80,-
Eur nájomné a energie za bývanie, 30,- Eur za telefón. Po zaplatení mu zostane 259,- Eur, z toho platí
výživné vo výške 135,- Eur. Zostane mu tak na celý mesiac 124,- Eur, životné minimum stanovené

štátom je suma 198,08 Eur. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy príjem aj jeho priateľky. Sama však
prispieva na štúdium svojich detí, ktoré študujú na vysokých školách v Českej republike a okrem toho
má aj iné výdavky. Súd bral do úvahy aj iné zamestnanie, kde by jeho príjem mohol predstavovať
660,- Eur. Jeho súčasné bývanie je však viazané na zamestnanie. Ak by zmenil prácu, príde o firemný
byt, nájom v jednoizbovom byte v P. stojí priemerne 370,- Eur bez energií. Jeho priateľka by finančne

nezvládla platiť polovicu bytu a radšej by sa odsťahovala k rodičom. Po zaplatení nájomného, energie,
telefónu, cestovného do práce i tak zostáva necelých 200,- Eur. Ak z toho zaplatí výživné vo výške 160,-
Eur zostane mu ešte menej ako doteraz. Matka odmieta, aby jej matka, ktorá s ňou žije v spoločnej
domácnosti sa podieľala na platení nájomného a energií, preto ani on nevidí dôvod, prečo by mala jeho
priateľka finančne ho podporovať. Vzhľadom na uvedené, žiada, aby zrejme odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a ponechal mu pôvodnú výšku výživného na K. N. vo výške 70,- Eur + 5,- Eur doplatok
a na C. N. 50,- Eur + 10,- Eur doplatok a aj po splatení by zostala táto suma nezmenená.

19. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

20. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu prvoinštančný rozsudok v celom
rozsahu potvrdiť.

21. Vyjadrenie k doručenému odvolaniu podala aj matka, v ktorom uviedla, že sa zmierila aj s nižším
výživným ako žiadala pôvodne. Otec detí jej s ničím nepomáha. Nepracuje počas víkendov, robí iba 8

hodína5dnívtýždni.Napapiermujehošéfnapíšeminimálnumzdu,alevšetcivedia,ženarukudostáva
viacej. Jej matka sa venuje deťom viac ako ich otec. Kupuje deťom, čo potrebujú a nikdy nepovedala,
že nekúpi. Určite prispieva na ich deti viac ako otec 180,- Eur a každý mesiac napriek tomu, že to
nie sú jej deti. Otec predtým ako nastúpil na výkon trestu neplatil nájomné, škôlku, energie. Ostali iba
veľké dlhy, o ktorých sa dozvedela až po tom, ako nastúpil do výkonu trestu. Mala čo robiť, aby ich s

deťmi nedeložovali z bytu a aby deti neskončili v detskom domove. Samozrejme také veci otca nikdy
nezaujímali a naopak drzo jej poslal list s veľkým zoznamom vecí, ktoré by potreboval vo výkone trestu.
To, že deti nemali čo do úst a že ona sama radšej nejedla, aby mali deti, to pre neho nebolo zaujímavé.
V záujme detí, aby mohla ich potreby uspokojiť pracuje mimo Slovenska, predovšetkým z dôvodu, abydeťom vedela zabezpečiť normálny život a slušné vzdelanie. Opätovne zdôraznila, že deti potrebujú
vzhľadom na zameranie školy, ktorú navštevujú aj nové náklady napr. pre K. dvakrát špeciálne cvičky
a dresy, aj C. potrebuje tenisky a oblečenie na telesnú výchovu, ďalej ide o učebnice, pracovné zošity,

perá, farbičky, farebné temperové a vodové farby, pravítka, kružidlá, farebné papiere, výkresy, štetce,
zošity, obaly, školské tašky, vrecká a popritom potreby spojené s bežným životom, tzn. obuv, oblečenie
na bežné nosenie, drogériu, deti navštevujú školu v prírode, dvakrát chodia do roka na plavecký výcvik,
okrem toho chodia na krúžky a mnoho ďalších vecí. Otec im už tri roky ničím nepomohol, o všetko sa
musí starať sama. C. potrebuje okuliare a už rám sám o sebe je nákladný. Výroba skiel a ostatné veci

k nákladom sa pripočítavajú. Okrem toho sa môže stať, že okuliare sa stratia alebo zlomia, musia byť
k dispozícií náhradné alebo sa majú kúpiť nové. Otec ani na tento výdavok neprispel ani jedinýkrát.
Je názoru, že otec detí môže si nájsť popri tejto práci aj druhú, kde mu ponúknu aj ubytovanie. Deti
potrebujú jesť, obliekať sa, chodiť do školy a nemôžu za to, že ich otec či mama sa o ne nezaujímajú.
Deti jednoducho veci potrebujú, pretože rastú. Sama sa musela prispôsobiť potrebám detí a ich vývinu.
Trvá na zvýšení výživného.

22. V súvislosti s formou a obsahom podaného odvolania súd prvej inštancie dal na matku dotaz, v
ktorom uviedla, že nežiada o ďalšie zvýšenie, súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v
spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a

dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v plnom rozsahu podľa § 387 CSP potvrdiť.

24. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto
v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia.

25. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3).

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na
podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne
jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na

ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. prvá časť).

27. Odvolací súd pre potrebu vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami v odvolaní otca a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 3 a druhá časť § 387 ods. 2 C.s.p.) dopĺňa:

28. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výšky výživného ako aj
platobného miesta, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon
dospelksprávnymskutkovýmzisteniampokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenieurčenia
výšky výživného, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.29. Aj podľa obsahu odvolania otec maloletých detí je si vedomý svojich schopností aj možností, ale
volí radšej nižší zárobok u svojho terajšieho zamestnávateľa pred zmenou zamestnávateľa u ktorého

by mohol dosahovať vyšší príjem, z dôvodu, že u terajšieho má zabezpečené bývanie spolu so svojou
priateľkou. Ide o výhodu, ktorú otec využíva a uprednostňuje oproti zárobku, ktorý by mohol dosahovať
v prípade zmeny zamestnávateľa s prihliadnutím na svoju profesiu a osobné predpoklady, keď otec
neudáva žiadne zdravotné obmedzenia a možnosti uplatnenie sa ako sklenára v lokalite, kde býva a
jeho širšom okolí určite sú.

30. Otec v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne relevantné dôkazy, ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

31. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v
každom výroku vo veci samej, ako v závislom výroku o náhrade trov konania za vecne správny a preto

tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).