Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213132
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316213132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: KALIANT, s.r.o., so sídlom 900 23 Viničné, Záhradná 658/63, IČO: 44 656 653, proti
žalovanému: U. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Y., Š. XXX/XX, o zaplatenie 438,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 208,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 7. 2016 domáhal zaplatenia sumy 438,- eur spolu s
úrokom z omeškania z titulu neuhradených služieb (pripojenie do siete internet) a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytuje svojim klientom pripojenie do siete internet.
Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 11. 4. 2014 Zmluvu o pripojení číslo XXXX, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal platiť žalobcovi za poskytovanie služieb odmenu 22,- eur mesačne. Žalobca vystavil
žalovanému v súlade s ustanoveniami zmluvy nasledujúce faktúry:

- faktúra č. A., splatná 26. 2. 2015, na sumu 22,- eur;
- faktúra č. A., splatná 26. 3. 2015, na sumu 22,- eur;
- faktúra č. A., splatná 26. 4. 2015, na sumu 22,- eur;
- faktúra č. A., splatná 26. 5. 2015, na sumu 22,- eur.

3. Na základe neuhradených záväzkov žalobca od zmluvy o pripojení odstúpil v zmysle bodu 6. 11
písmena b) všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) a to dňa 10. 6. 2015, pričom na základe

odstúpenia žalobca od žalovaného v zmysle bodu 6. 17 VZP žiadal vrátenie zariadenia, ktoré pri
zriadení internetového pripojenia žalovanému odovzdal. Žalovaný toto zariadenie nevrátil, na základe
čoho si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 120, - eur podľa zmluvy o pripojení za nevrátenie
poskytnutého zariadenia. Súčasťou odstúpenia od zmluvy je aj uplatnenie a výzva na zaplatenie sankcie
za predčasné ukončenie zmluvy (bod 6. 12 písm. a) VZP) vo výške dohodnutej v zmluve o pripojení a to
220, - eur - žalovanému boli poskytnuté zvýhodnené podmienky poskytovania internetového pripojenia,
za čo sa žalovaný zaviazal na určitú dĺžku trvania zmluvy. Ani túto sumu však žalovaný žalobcovi

neuhradil. Žalobca žalovaného na nesplnenie svojich záväzkov opakovane upozornil upomienkami č.
XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX. Dve upomienky žalobca spoplatnil čiastkou vo výške 5, - eur podľa
bodu 7.21 VZP. Žalobca si tak celkovo uplatnil zaplatenie sumy 438,- eur, zmluvnú pokutu vo výške
8,05 % ročne z dlžných súm fakturovaných faktúrami uvedenými v bode 2. tohto odôvodnenia odo dňanasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia, rovnako tak zmluvnú pokutu vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 5,- eur od 4. 6. 2015 do zaplatenia, 220,- zmluvnú pokutu, 120,- eur sankciu za nevrátenie
zariadenia.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní služieb v sieti internet číslo
XXXX, faktúrami uvedenými v bode 2. tohto odôvodnenia, predžalobnou výzvou na úhradu zo dňa
1. 6. 2016 a 10. 6. 2016, upomienkami č. XXXXX, č. XXXXX a č. XXXXX, všeobecnými zmluvnými
podmienkami, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Žalovaný a žalobca uzatvorili dňa 11. 4. 2014 Zmluvu o poskytovaní služieb č. XXXX (ďalej len
zmluva) - pripojenie na internet AVIAT PLUS 4 s dobou viazanosti 24 mesiacov, za mesačný poplatok
22,- eur s DPH. Táto služba mu bola riadne a včas namontovaná a poskytovaná. Postupca fakturoval
poskytnuté služby ako to vyplýva z bodu 2. tohto odôvodnenia. Pri aktivácii služby žalobca vypožičal

žalovanému zariadenie pripojenia a vykonal jeho montáž za 1,- euro s tým, že po ukončení zmluvy je
žalovaný povinný vrátiť zariadenie pripojenia, v opačnom prípade je povinný zaplatiť sankciu vo výške
120,- eur. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VZP a Cenník. Cenník však nebol priložený k zmluve.

9. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). V zmysle zásady „neznalosť zákona

neospravedlňuje“, súd konštatuje, že žalobca musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí
poznať, aké náležitosti má obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť
všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe (najmä ak sa na ne odvoláva v
žalobe). Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a
rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z

toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy
predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Podanie žaloby a predloženie listinných
dôkazov nemôže byť len formálnou záležitosťou, nakoľko súd rozhoduje výlučne na základe toho, čo
žalobca tvrdí a následne preukáže. Každá strana sporu si musí byť plne vedomá ustanovenia § 150 CSP
a podanie žaloby v znení, ako ju predkladajú súdu je len ich zodpovednosťou. Predloženie listinných

dôkazov nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia v žalobe, dôkazy slúžia výlučne na podporu tvrdení úplne
uvedených v žalobe (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 - Účastníci konania
teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť,
resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci.). Pri nesplnení povinnosti podľa § 150 CSP pritom nezáleží na tom,

či súd rozhodol bez prejednania veci, alebo či vytýčil termín pojednávania.

10. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.
2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že

obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.11. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

12. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanáčiastočnedôvodne.

Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy
nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol

záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie
ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 11. 4. 2014), (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 11. 4. 2014), (1) Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté služby
na základe uzavretej zmluvy. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaný
svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil,
preto sa žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za poskytnuté služby nezaplatil cenu v celkovej
výške 88,- eur (služby fakturované faktúrami uvedenými v bode 2. tohto odôvodnenia). Táto skutočnosť

bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu
88,- eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva
jednak zo zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.

17. Podľa bodu 6. 11 písmeno b) VZP poskytovateľ môže od zmluvy odstúpiť, ak klient nezaplatil cenu

za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Keďže prvá faktúra, ktorá je predmetom žalobného
návrhu (č. A.), sa stala splatnou 26. 2. 2015, žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť najskôr dňom 13.
4. 2015. Následne žalovaný nezaplatil ani nasledujúce faktúry (splatné 26. 3. 2015, 26. 4. 2015 a 26.
5. 2015) a preto žalobca odstúpil od zmluvy dňa 10. 6. 2015. Keďže po skončení zmluvného vzťahu
žalovaný nevrátil zriadenie pripojenia tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve, je povinný zaplatiť sankciu

vo výške 120,- eur. Súd preto priznal žalobcovi právo aj na zaplatenie tejto sumy nakoľko nebola nijako
spochybnená, bola riadne zmluvne dohodnutá.18. Súd tak spolu priznal žalobcovi právo na zaplatenie celkovej sumy 208,- eur (body 16. a 17. tohto
odôvodnenia).

19. Žalobca si pred súdom podanou žalobou ďalej uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 8,05 % ročne
bez bližšieho odôvodnenia a preukázania oprávnenosti (najmä, že bola písomne dohodnutá). Žalobca
tu neuniesol bremeno tvrdenia (v žalobe sa vôbec neuvádza, len v samotnom petite) a ani bremeno
dôkazu.

20. Podľa 544 ods. 2 OZ, Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Z rovnakých dôvodov, s poukazom na § 150 CSP, súd zamietol žalobu aj v časti uplatnenia
zmluvnej pokuty vo výške 220,- eur, ako aj 5,- eur za podmienky, pretože aj v tomto prípade žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia. Body 6.12 písm. a) a 7.21 VZP sú len dôkazom o dohodnutých sankciách

za predčasné ukončenie zmluvy či za upomienky, avšak o konkrétnej výške dojednaných poplatkov
pojednáva Cenník, ktorý nebol doložený k žalobe, a preto súd nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť.

22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

23. Ohľadne postupu súdu podľa § 150 CSP súd upriamuje pozornosť na uznesenie NS SR sp. zn.
4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou

tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie

bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

24. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech

vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a
sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, a to v pomere
úspechu a neúspechu, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.