Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115204087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Quantum Credit a.s., so
sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - Ružinov (do 11. 05. 2017 so sídlom Ružová dolina 25, 821 09
Bratislava), IČO: 47 248 980, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - Ružinov (do 11. 05. 2017 so sídlom Ružová
dolina 25, 821 09 Bratislava), IČO: 36 668 745, proti žalovanej Y. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. F. XX, XXX XX F., o zaplatenie 442,72 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/102/2015-31 zo dňa 27. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu ohľadom
zaplatenia sumy 20,32 Eur s príslušenstvom, p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 27. 08. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal

voči žalovanej zaplatenia sumy 442,72 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
neuhradila jeho právnemu predchodcovi faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17. 03. 2012 na
sumu 14,14 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17. 04. 2012 na sumu 9,68 Eur a faktúru č.
XXXXXXXXX splatnúdňa18.06.2012nasumu418,90zaposkytnutéslužbyelektronickejkomunikácie.
Ďalej prvoinštančný súd poukázal na to, že zo žaloby vyplýva, že žalovaná uzavrela dňa 27. 01. 2012
s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení (ktorej číslo
v žalobe nie je uvedené), premetom ktorej bolo poskytovanie služieb káblovej alebo satelitnej televízie,

program P. S. O. spolu s príslušenstvom P. W. s príslušenstvom, v lehote viazanosti 24 mesiacov. Právny
predchodca žalobcu žalovanej poskytol plnenie riadne a včas. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť
vyplývajúcu jej zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatila. Cenu poskytnutých
služieb právny predchodca žalobcu žalovanej vyfakturoval faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaná
jednotlivé faktúry neuhradila.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vykonané dokazovanie.
Konštatoval, že „zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27. 01. 2012 (bez uvedenia čísla)

zistil,žemedzižalovanouaspoločnosťouSlovakTelecom,a.s..Karadžičova10Bratislava,bolauzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa spoločnosť Slovak Telecom a.s. zaviazala
žalovanej poskytovať služby káblovej alebo satelitnej televízie pre program P. S. O. s príslušenstvom
P. W. a žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a riadne platiť cenuposkytovaných služieb.“ Ďalej uviedol, že „z fotokópie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 03. 2012
splatnej dňa 17. 03. 2012 na sumu 14,14 Eur zistil, že touto faktúrou žalobca žalovanej vyúčtoval Magio
0,83 Eur + ostatné služby 10,95 Eur + 20 %-ná DPH 2,36 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.

04. 2012 splatnú dňa 17. 04. 2012 na sumu 9,68 Eur Magio 3,49 Eur + ostatné služby 5,16 Eur + 20 %-
ná DPH 1,03 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 06. 2012 splatnú dňa 18. 06. 2012 na sumu
418,90 Eur ako, jednorazové poplatky: 150 Eur ako pokutu za P. W. R. 20 Eur ako pokutu za diaľkový
ovládač R. 19,95 Eur ako pokutu za kartu R., 29,95 Eur ako pokutu za ostatné príslušenstvo R. + ostatné
spolu vo výške 219,90 Eur.“ Následne uviedol, že „z oznámenia o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní

verejných služieb pevnej siete adresovanej právnym predchodcom žalobcu žalovanej zo dňa 15. 05.
2012 zistil, že právny predchodca žalobcu odstúpil od uzavretej zmluvy z dôvodu nezaplatenia ceny za
poskytnutú službu v lehote do 45 dní po splatnosti. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú posledným
dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené účastníkovi. Doručenku žalobca nepripojil a ani
z návrhu nevyplýva ktorým dňom nastali účinky odstúpenia.“
1. 4. Po uvedení zákonných znení relevantných ustanovení (§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, veta prvá, § 54 ods.

1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 545a veta prvá, § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 100 ods. 1 veta prvá a
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) prvoinštančný
súd uviedol, že „v danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 442,72 Eur z titulu neuhradených
faktúr za poskytnuté služby žalovanej na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 27. 01. 2012. Súd uzavretú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou

tzv. formulárovou zmluvou a preto je potrebné na právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zák. č. 250/2007 Z.z. Žalobca od uzavretej zmluvy odstúpil,
čím došlo k jej zrušeniu od začiatku a preto nezaplatením jednotlivých faktúr došlo na strane žalovanej k
bezdôvodnému obohateniu, ktoré by bola povinná žalobcovi vydať. Súd žalovanú nezaviazal na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavzhľadomnapremlčanienárokužalobcu,pričomsúdnapremlčanieprihliadol

v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v platnom znení. Žalobcovi v zmysle § 107 ods. 1 O.z. začala
plynúť 2 ročná lehota na uplatnenie nároku. Žalobca od zmluvy odstúpil dňa 15. 05. 2012 a účinky
odstúpenia mali nastať posledným dňom v mesiaci v ktorom bolo oznámenie o odstúpení doručené
žalovanej. Žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, kedy bolo oznámenie o odstúpení od
zmluvy žalovanej doručené a tak súd má za to, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali 30. 06. 2012, t.j.

posledným dňom v mesiaci po uplynutí 30-dňovej lehoty na doručenie oznámenia o odstúpení žalovanej.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 03. 03. 2015 t,j, po uplynutí 2 ročnej premlčacej lehoty, ktorá mu
uplynula dňom 30. 06. 2014. Z dôvodu premlčania nároku žalobcu súd návrhu nevyhovel a žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia

§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
bol v spore neúspešný a žalovaná ako úspešná strana sporu si trovy konania neuplatnila, rozhodol tak
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej

lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok v časti výroku, ktorým zamietol jeho žalobu ohľadom
zaplatenia sumy 20,32 Eur s príslušenstvom. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
v tomto rozsahu zmenil a jeho žalobe v tejto časti vyhovel a priznal mu trovy prvoinštančného konania
v rozsahu jeho úspechu vo veci a trovy odvolacieho konania (ktorých výšku presne špecifikoval).
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní „vychádzal na základe vykonaných

dôkazov z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany
prvoinštančného súdu, nakoľko zo žaloby ani z akéhokoľvek jeho dodatočného podania nevyplýva,
že uplatňovaný nárok žiadal priznať z titulu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade išlo o nárok
vyplývajúci z nezaplatených faktúr za poskytnuté služby, ktorý sa premlčuje po uplynutí troch rokov a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďže predmetné faktúry boli splatné dňa
17. 03. 2012, 17. 04. 2012 a 18. 06. 2012, a žaloba bola doručená na súd dňa 03. 03. 2015, zákonná
trojročná premlčacia doba neuplynula.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporovýporiadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha

už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. v časti výroku, ktorým
zamietol žalobu žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 20,32 Eur s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa

prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. V zásade namietal
len to, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď ním
uplatňovaný nárok posudzoval ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru, „išlo o
nárok vyplývajúci z nezaplatených faktúr za poskytnuté služby, ktorý sa premlčuje po uplynutí troch rokov
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Odvolací súd s uvedenou argumentáciou

žalobcu nesúhlasí. Z vykonaného dokazovania je nesporné (a ani žalobca to v odvolaní nespochybnil),
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu záväzkovoprávneho vzťahu,
ktorý mal spotrebiteľský charakter. Platným odstúpením od predmetnej zmluvy však došlo podľa §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zániku tohto záväzkovoprávneho vzťahu od začiatku (ex tunc).
Túto skutočnosť žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Z toho logicky vyplýva, že za

tohto skutkového a právneho stavu vzniklo žalobcovi (ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa)
nie právo na zmluvné plnenie (kde by sa uplatňovala trojročná premlčacia doba), ale právo na plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia, kde je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, za použitia ustanovenia § § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu preto vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne.

Odvolací súd ho preto v odvolaním napadnutej časti, t. j. v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu
ohľadom zaplatenia sumy 20,32 Eur s príslušenstvom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP by mala (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však žiadne

trovy odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
žalovanej nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila), odvolací
súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).