Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/562/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218878
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215218878.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobcu: O 2 Slovakia,

s. r. o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO 35 848 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Soukeník -
Štrpka, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: O. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. L., o zaplatenie
287,71 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 287,71 eur s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy
zo sumy 48,12 eur od 16.05.2014 do zaplatenia, s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 148,01
eur od 17.06.2014 do zaplatenia a zo sumy 91,58 eur od 16.07.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 06.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 287,71
eur s úrokom z omeškania 8,25% a 8,15% ročne (po oprave písomným podaním z 15.01.2017
vo výške 5,25% a 5,15% ročne) a náhrady trov konania s odôvodnením, že žalovaná uzavrela
so žalobcom (pod obchodným menom Telefónica Slovakia, s. r. o.) zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby platiť
ceny stanovené v cenníku. Žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 58,12 eur faktúrou č. 1072632331 so

splatnosťou do 15.05.2014 (z toho zaplatila žalovaná čiastku 10 eur), sumu 177,01 eur faktúrou č.
1074545367sosplatnosťoudo16.06.2014(ztohožalovanázaplatila29eur)asumu120,58eurfaktúrou
č. 1076926485 so splatnosťou do 15.07.2014 (z toho zaplatila žalovaná 29 eur). Nárok na úrok z
omeškania odôvodnil poukazom na § 517 a nasl. Obč. zák.

(2) Žalovanej bola žaloba doručená dňa 11.07.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanúv registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /
spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo

veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(8) Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 02.04.2014. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie služieb v programe O2 Paušál. Listom zo dňa 21.06.2014 žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie neuhradených služieb (v prípade prvých dvoch faktúr) v sume 235,13 eur. Listom
zo dňa 29.06.2014 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy.

(9) Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

(10) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

(11) Z obsahu zmluvy a dodatku vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil
ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o
štandardné formuláre. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako

fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda
ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom
prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu
režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

(12) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(13) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnilsvoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(14)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(15) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

(16) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 287,71

eur. K nároku súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje § 494 OZ. V tejto časti žaloby
žalovaná nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala [podľa § 151 ods. 1
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné], neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca

služby dodal, žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila.

(17) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

(18) Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

(19) Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak

dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

(20) V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania

podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

(21) V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy
citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tietoustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú
prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

(22) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia potom dospel k
záveru, že nárok žalobcu premlčaný nie je, žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu. Preto súd na
základeuvedenéhožalobevyhovelvplnomrozsahu,vrátane(opraveného)nárokunaúrokzomeškania.

(23) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(24) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(25) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

(26) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)