Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410209044
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:6410209044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: G. B., D.. XX.X.XXXX, X. Č.. X,
XXX XX N. Š., právne zastúpenej JUDr. Michaelou Ďuríčkovičovou, advokátkou, Astrová č. 4, 821 05
Bratislava,protipovinnémuotcovižalobkyne-žalovanému:O.U.,D..XX.X.XXXX,D..XX.X.XXXX,P.Č..
XX, XXX XX C., právne zastúpenému JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová č. 1, 066 01
Humenné, o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinného otca - žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/19/2011-455 zo dňa 17. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o zvýšení

výživného a povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné 8.472,62 eur, o trovách konania.

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti.

Prisudzuje žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P/157/2006-188 zo dňa
21.12.2006 v časti, v ktorej súd určil výšku výživného pre žalobkyňu v sume 99,58 Eur, t.j. 3.000,- Sk tak,

že otec žalobkyne je povinný prispievať na výživu žalobkyne sumou 250,- Eur mesačne za obdobie od
20.9.2010 do 28.5.2015. Vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 20.9.2010 do 28.5.2015 vo výške 8.472,62
Eur, ktoré otec žalobkyne má zaplatiť k rukám žalobkyne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietol. Žiadnemu z účastníkov napokon nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku .

2) V dôvodoch rozhodnutia okresný súd citoval ustanovenia § 157 Civilného mimosporového poriadku

v spojení s § 62 ods.1,2,4 a 5, § 75 ods.2, § 78 ods.1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom
znení. Za preukázané mal trvanie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k žalobkyni aj v čase podania
návrhu na zvýšenie výživného dňa 20.9.2010 súdu, kedy sa žalobkyňa ďalším štúdiom pripravovala na
budúce povolanie a nebola schopná sa sama živiť. Inžinierske štúdium Z.I. H. X. S. N. v dennom štúdiu
ukončilakudňu28.5.2015.Návrhnazmenuvýživnéhopodalažalobkyňa,keďdošlokzmenejejpomerov
prechodom zo Z. na S. štúdium mimo miesta jej trvalého bydliska, tiež v dôsledku rastu cien a životných
nákladov. Súd žalobu vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Subjektívna zmena pomerov spočívala v jej

nástupe na S. štúdium mimo miesta trvalého bydliska, čo nepopierateľne so sebou prinieslo zvýšenie
výdavkov spojených s ubytovaním, stravovaním, dochádzaním do školy z miesta trvalého bydliska do
miesta štúdia i s cestovným v rámci miesta štúdia a pobytu žalobkyne, vrátane nákladov spojených so
samotným štúdiom. Objektívna zmena pomerov spočívala vo všeobecnom náraste životných nákladovza čas od poslednej úpravy výživného rozsudkom z decembra 2006, pričom návrh na ďalšie zvýšenie
výživného podala žalobkyňa súdu v septembri 2010, t.j. po štyroch rokoch od poslednej úpravy.
Žalobkyni vznikli a pribudli v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a s jej sústavnou prípravou na budúce

povolanie odôvodnené životné náklady, ktorých aspoň čiastočnú úhradu bola žalobkyňa oprávnená
od svojho otca požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Schopnosti a možnosti povinného
otca žalobkyne spĺňajú predpoklady pre to, aby bol zaviazaný prispievať na výživu žalobkyne zvýšeným
výživným.

3) Zvýšenie výživného je podľa okresného súdu dôvodné od 20.9.2010, ako to žalobkyňa požadovala
v návrhu, keďže od 01.9.2010 bola študentkou S. Š. vo forme W. Š. a to až do 28.5.2015, kedy S.
štúdium ukončila. Súd keď vyhodnotil odôvodnené potreby žalobkyne a príjmové a majetkové pomery
otca, čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne a zvýšil výživné zo strany otca za obdobie od 20.9.2010
do 28.5.2015 na sumu 250,- Eur mesačne za predpokladu rovnakej účasti matky žalobkyne na jej
výžive, čím považoval takéto zvýšenie výživného za primerané. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že

otec žalobkyne deklaroval za rok 2011 príjmy vo výške 2.044,75 Eur, pričom podstatnú časť príjmu
predstavoval nájom za prenájom nehnuteľností. Otec pre rok 2014 uvádzal, že z prenájmu nehnuteľností
už nemá žiaden príjem, avšak z daňových priznaní vyplynulo, že naďalej podnikal hlavne v oblasti nájmu
a prevádzkovania vlastných alebo prenajatých nehnuteľností. Súd zohľadnil fakt, že od roku 2011 otec
žalobkyne trpí vážnymi zdravotnými problémami, ktoré výrazne obmedzujú jeho príjmové možnosti. Z

týchto dôvodov súd zvýšil výživné zo strany otca pre žalobkyňu na 250,- Eur mesačne. Súd nepovažoval
návrh žalobkyne na zvýšenie výživného zo strany otca v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na to, že
narušenie vzájomných vzťahov sa javí byť obojstranným.

4) Okresný súd, nedoplatok na výživnom za čas od 20.9.2010 do 28.5.2015 vyčíslil v sume 8.472,62 Eur,

a to pri výživnom 250,- Eur mesačne a dennom výživnom 8,07 Eur, berúc do úvahy uhradené výživné.

5) Proti rozsudku podal odvolanie povinný otec žalobkyne písomným podaním zo dňa 6.2.2017. Žiadal
zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu a zamietnutie návrhu žalobkyne. Opätovne namietal,
že žalobkyňa nemala morálne oprávnenie na výživné od oprávneného. Vyjadrenie žalobkyne, že ju mrzí

odcudzenie, považuje za účelovú obranu, ktorá nemá reálny základ v jej správaní. Poukázal na listy,
ktoré napísal žalobkyni v roku 2012 a ktoré sa vrátili ako nedoručené. Žalobkyňa ho ani raz počas 6
rokov pojednávania nekontaktovala, a to ani v čase, keď bol P. pacientom. Nikdy ho počas hospitalizácie
nenavštívila. Žalobkyňa nepreukázala počas konania, že bola počas štúdia sociálne odkázaná, zobrala
úver, či študentskú pôžičku. Domnieva sa, že výživné vo výške 99,58 Eur, ktoré jej zasielal, postačovalo

na pokrytie nevyhnutných výdavkov žalobkyne. Povinný, ako otec dvoch dcér, po zistení, že je vážne
chorý, rozhodol, že si usporiada majetkové pomery, preto 2x v roku 2012 listom oslovil žalobkyňu, ktorú
ani osobne nepoznal. Jeho druhá dcéra sa o jeho zdravotný stav zaujímala. Žalobkyňa na tej istej adrese
prebrala len korešpondenciu, týkajúcu sa zvýšenia vyživovacej povinnosti. Odvolateľ uviedol, že nie je
v jeho finančných možnostiach uhradiť sumu 8.472,62 Eur, pretože jeho jediným príjmom je výsluhový

dôchodok, z ktorého uhrádza nie malé náklady na liečbu závažného P.B. ochorenia. Vyslovil názor, že
v rozhodnutí súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd neúplne a nesprávne zistil skutočný stav podľa §
365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p..

6) K odvolaniu otca sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 11.4.2017. Poukázala na fakt,
že otec už v roku 1996 vo veku jej piatich rokov požiadal o zapretie otcovstva a napriek znaleckému
posudku, ktorý určil otcovstvo s výsledkom 99,999 %, požiadal súd o rovnaké konanie aj v roku 2015.
Porušenie dobrých mravov nepovažuje v konaní za preukázané a dôrazne sa voči tomu ohradzuje.
Všetky zásielky súdu preberala zástupkyňa F. B., ktorá aj zúčastňovala súdnych konaní a to pre jej

pôsobenie prevažne v N.. Odporca sa za šesť rokov trvajúceho súdneho sporu zúčastnil na jednom
pojednávaní, napriek tomu, že sa konali v mieste jeho bydliska v C.. Fakt, že začala študovať W. formou
Z. a to, že jej matka v tom čase prišla o prácu, je rozhodujúci pre požiadanie o zvýšenie výživného pre
plnoleté dieťa. Žalobkyňa sa stotožnila s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a žiadala jeho potvrdenie
odvolacím súdom.

7) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia podľa § 2 ods.1, § 380 ods. 1, § 385 CSP č. 160/2015 Z.z. bez nariadenia pojednávania
s tým, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, pričom sa v danom prípade v celom rozsahustotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia ďalej uvádza:

8) Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

9) Podľa § 62 ods.1, 2, 4 a 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10) Podľa § 75 ods.1 veta prvá cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11) Citované zákonné ustanovenia vychádzajú zo spoločnosťou daného základného predpokladu, že

rodičia si budú voči svojim deťom plniť povinnosti dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou. Pre prípad,
žeby to tak nebolo, sú všetky rodičovské práva a povinnosti upravené zákonom, ktorý zabezpečuje
dieťaťu pomoc oboch rodičov od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti, resp. v prípade
vyživovacej povinnosti do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Posudzovanie konca takto
vymedzeného obdobia závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúce sú skutočnosti na

strane dieťaťa, napr. jeho vek, zdravotný stav, prípadné štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať
prácu, osobné pomery a podobne. V prípade, keď nastal právny stav, kedy je dieťa schopné živiť
sa samo, k zániku určenej vyživovacej povinnosti môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia,
iniciovaného návrhom na jej zrušenie. Právna povinnosť, určená rozhodnutím súdu, nemôže zaniknúť
len samotným naplnením takejto skutočnosti. Povinnosť plniť výživné sa môže obnoviť, napríklad v

prípade, ak u dieťaťa, ktoré sa samo živilo, dôjde k zmene situácie - zdravotného stavu, príp. iných
okolností, pre ktoré nemôže pracovať. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný
prostriedok pre výživu po celú dobu existencie subjektov právneho vzťahu. Určenie, zmena výšky
výživného, alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov, čo sa
musí premietnuť do podaného návrhu na začatie konania, pričom súd je takýmto návrhom viazaný v

prípade, ak nejde o maloleté dieťa. Možnosť skúmať majetkové pomery povinného rodiča umožňuje
súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň. Je potrebné mať na zreteli,
že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v
akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov.

12) Odvolací súd sa tak, vychádzajúc z vyššie uvedeného, na základe preukázaných skutočností,
stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti povinnému
otcovi voči jeho dcére - žalobkyni v predmetnom konaní, vrátane výšky výživného, ktorú považuje za
primeranú a je v možnostiach a schopnostiach povinného otca ho platiť. Preukázateľne žalobkyňa v
období rozhodnom v čase svojej plnoletosti študovala S. školu s cieľom zvýšenia možností zamestnania

sa, resp. uplatnenia sa v pracovnom procese, s čím súvisia jednoznačne výdavky, bez preukázaného
samostatného príjmu, resp. realizácie svojej schopnosť samej sa živiť, akú má na mysli citované
ustanovenie § 62 Zákona o rodine. Odvolateľ - otec žalobkyne, má pravidelný mesačný príjem,
predstavujúci výsluhový dôchodok a je tiež daňovníkom z príjmov z prenájmu nehnuteľností naposledy
vo výške 17.950,- Eur v roku 2014. Súd prvej inštancie mal došetrené majetkové presuny nehnuteľností

pôvodnevovlastníctveotcanainéosoby(terajšiumanželkup.L.U.Č.činadruhúdcéru,resp.obchodné
spoločnosti ovládané týmito osobami), čím reálne znižoval svoje možnosti mať ďalšie príjmy. Sám otec
priznal, že vykonával určité kroky do budúcna v snahe vyporiadať svoje majetkové pomery v súvislosti
s jeho chorobou. So žalobkyňou ale v týchto dispozíciach výslovne nepočítal. Odvolateľ v konaní
nepreukázal, že by sa nejako ináč nepodieľal v relevantnom čase na výchove a výžive žalobkyne.

Odvolací súd za daných okolností konštatuje, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach odporcu
vzhľadom na jeho príjem i s prihliadnutím na jeho osobne pomery, resp. zdravotný stav, prispievať
žalobkyni na objektívne a účelne vynaložené náklady, akým zvyšovanie si kvalifikácie nesporne je,výživným v súdom prvej inštancie stanovenej výške, a to i s ohľadom na jeho zvýšené výdavky, súvisiace
so zdravotným stavom. Iné ďalšie relevantné výdavky odvolateľ - povinný otec v konaní nepreukázal.

13) V danom prípade ide o konanie návrhové, v ktorom na základe návrhu plnoletého dieťaťa a v jeho
intenciách určuje súd vyživovaciu povinnosť výlučne v rozsahu uplatnenom v návrhu a len vo vzťahu k
žalobkyňou označenej povinnej osobe - povinnému otcovi.

14) Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení

výživného, vrátane vyčísleného dlžného výživného a rovnako vo výroku o trovách konania.

15) Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti návrhu žalobkyne na zvýšenie výšky výživného, odvolací súd odmietol ako podané neoprávnenou
osobou (§ 386 b/ C.s.p.). V zmysle ustanovenia § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. V zamietnutej časti návrhu žalobkyne na zvýšenie výživného nad

priznanú sumu 250,- Eur bola v predmetnom konaní neúspešná žalobkyňa.

16) Žalobkyni odvolací súd prisúdil proti otcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
predstavujú uplatnené trovy právneho zastúpenia advokátkou v rozsahu 100 % (§ 55, § 57 Civilného
mimosporového poriadku). Konkrétna výška náhrady trov konania bude stanovená súdom prvej

inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).