Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201004
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: Q.
B., nar. XX. R. XXXX, bytom B. XX, XXX XX O. O. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20 Sd/211/2014-19 zo dňa 4. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20 Sd/211/2014-19
zo dňa 4. februára 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 07.05.2014
podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)
a § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla
žiadosť navrhovateľky o nové prehodnotenie sumy priznaného starobného dôchodku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa konštatovala, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia č. 5301000717002 zo dňa 11. novembra 2013 vyplýva, že navrhovateľke bol podľa § 33
ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších
predpisov priznaný príspevok za službu, ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov považuje za výsluhový dôchodok.

Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená doba výkonu

základnej vojenskej služby od 1. septembra 1960 do 31. augusta 1962 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba
od 1. septembra 1962 do 11. augusta 1966 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru od 12. augusta
1966 do 30. septembra 1968 v II. kategórii funkcií a od 1. októbra 1968 do 31. októbra 1985 v I. kategórií
funkcií.

Na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 4.9.2003 o starobný dôchodok od XX.XX.XXXX bol jej v
súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti priznaný pomerný starobný dôchodok podľa

§ 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od XX.XX.XXXX.
Nakoľko rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 27.2.2004 už bol podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov priznaný pomerný starobný dôchodok, nárok na
ďalší starobný dôchodok ani pomerný starobný dôchodok jej nevznikol.Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 29.5.2014 namietla nezapočítanie obdobia, ktoré
odpracovala ako vojak v službe v I. pracovnej kategórie a preto žiadala o prehodnotenie výpočtu

starobného dôchodku.
Súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nároku navrhovateľky
a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie V konaní mal za preukázané, že navrhovateľka nežiadala
odporkyňu o priznanie ďalšieho starobného dôchodku, ale o prepočítanie sumy priznaného starobného
dôchodku o dobu služby, za ktorú jej bol priznaný výsluhový dôchodok. Podľa jeho názoru v súvislosti s

ustálenou judikatúrou NS SR je potrebné, aby odporkyňa urobila prepočet výšky starobného dôchodku
a do doby dôchodkového poistenia zohľadnila aj dobu služby, za ktorú bol navrhovateľke priznaný
výsluhový dôchodok a potom vykonala krátenie podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

Proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na to, že
navrhovateľka, ako vojak z povolania, bola zamestnaná najmenej 25 rokov a vykonávala najmenej 20

rokov v I. kategórii funkcií. Dôchodkový vek 55 rokov dovŕšila 31. októbra 1998, t.j. po účinnosti zákona
č. 114/1998 Z. z., teda navrhovateľke nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988
Zb. nevznikol. Podľa § 26 ods.1 zákona č. 144/1998 Z. z. profesionálny vojak prepustený zo služobného
pomeru má nárok na výsluhový dôchodok ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.

Zdôraznila, že navrhovateľka dovŕšila vek 60 rokov XX. R. XXXX, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988
Zb. a získala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 10 rokov vo všeobecnom systéme,
čím splnila podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona s tým, že sa jej do
doby zamestnania nezapočítala doba výkonu služby profesionálneho vojaka.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. apríla 2004
podľa § 26a zákona v znení neskorších predpisov priznaný pomerný starobný dôchodok, nárok na ďalší
starobný dôchodok ani pomerný starobný dôchodok jej nevznikol.

Navrhovateľke boli zhodnotené doby dôchodkového zabezpečenia získané vo všeobecnom systéme

sociálneho zabezpečenia pri priznaní pomerného starobného dôchodku.

Na nárok na pomerný starobný dôchodok navrhovateľky bola započítaná celá doba zamestnania (resp.
poistenia), ktorú navrhovateľka získala vo všeobecnom systéme a preto nie je možné zvýšiť pomerný
starobný dôchodok.

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané
rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie krajského súdu považuje za

správne a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý

rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne § 246c ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) a s prihliadnutím na ustanovenie
§ 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto postupom podľa § 219 ods. 1 v
spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaní o nároku

na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10
rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Podľa § 26a ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov policajtovi, profesionálnemu
vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný

výsluhový dôchodok.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že rozhodnutím Krajskej vojenskej správy Brno č. 7170/2 z
19.11.1985 bol navrhovateľke priznaný podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. od 1.11.1985 výsluhový
príspevok. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 5301000717002 zo dňa
11. novembra 2013 pre nárok na výsluhový príspevok bolo navrhovateľke zhodnotené obdobie výkonu

základnej vojenskej služby od 1. septembra 1960 do 31. augusta 1962 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba
od 1. septembra 1962 do 11. augusta 1966 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru od 12. augusta
1966 do 30. septembra 1968 v II. kategórii funkcií a od 1. októbra 1968 do 31. októbra 1985 v I. kategórií
funkcií. Podľa potvrdenia Vojenského útvaru 6397 Brno 31.10.1985 vykonala činnú vojenskú službu v
dĺžke 25 rokov a 2 mesiace.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. apríla 2004 bol navrhovateľke bol podľa § 26a zákona
č. 100/1988 Zb. priznaný pomerný starobný dôchodok. Žiadosťou z 5. februára 2014 navrhovateľka
požiadala o prehodnotenie sumy priznaného starobného dôchodku.

Podľa prechodného ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. výsluhové príspevky, na ktoré
vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a tento
nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo
výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však bol poberateľ
tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti

tohto zákona.

Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je taktiež prechodným ustanovením, výsluhové
dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998
Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona

považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od
tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z
osobitného účtu.
Výsluhový príspevok teda nie je výsluhovým dôchodkom, priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002

Z.z.; je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku
na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu.

Odporkyňa svoje zamietavé rozhodnutie oprela o ust. § 26a zákona č. 100/1988 Zb. s poukazom na

to, že potom, čo navrhovateľka dovŕšila vek 60 rokov 31.10.2003 (t.j. za účinnosti zákona č. 100/10988
Zb.) splnila podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok v zmysle citovaného ustanovenia (ktorý
jej priznala rozhodnutím zo 6.4.2004 ) s tým, že sa jej do doby zamestnania nezapočítala doba výkonu
služby profesionálneho vojaka.

V zmysle ods. 3 citovaného ust. § 26a „sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný
dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok“

Navrhovateľka však ako bolo uvedené vyššie nevykonávala službu vojaka v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Keďže výsluhový príspevok sa za
výsluhový dôchodok iba považuje, t.j. ide iba o právnu fikciu na účely aplikácie právneho inštitútu
(výsluhový príspevok) v novom právnom režime (viď najmä citované právne predpisy zákon č. 328/2002Z.z. alebo zákon č. 461/2003 Z.z.), názor odporkyne, že takéto obdobie výkonu služby nemožno
započítať do doby zamestnania nie je preto správny.

Príspevok za službu vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu ( § 33 ods. 2 a nasl. zákona č. 76/1959 Zb.)
nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Príspevok
za službu je naďalej príspevkom za službu podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového
zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľke nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z.z. a nezískala obdobie služobného pomeru ani v rozsahu zakladajúcom nárok na taký
dôchodok. Jej príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. iba
považuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu preto pre odmietnutie nároku navrhovateľky na započítanie obdobia
výkonu služby do doby zamestnania pre účely jej starobného dôchodku aplikácia cit. ustanovenia §
26a zákona č. 100/1988 Zb. neobstojí a z rovnakých dôvodov neobstojí ani pre priznanie pomerného
starobného dôchodku potom čo sa preukázalo, že pre priznanie nároku na starobný dôchodok sa
na navrhovateľku ustanovenia piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. nevzťahujú, ale pre zohľadnenie

navrhovateľkou požadovaného nároku mal byť s poukazom na to správne priznaný starobný dôchodok
v zmysle kritérií vyplývajúcich z ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nesprávnom
právnom posúdení veci odporkyňou a za správny považoval aj jeho záver o potrebe započítania na

účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľky doby
hodnotené na účely výsluhového príspevku a následnom krátení v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.

V odvolacom konaní úspešná navrhovateľka si náhradu trov neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. l a 2 za použitia § 246c ods. l a § 2501 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).