Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/760/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200773
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., AK so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Y. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. F. XXXX/X, XXX XX A., občan SR, 2/ X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X, XXX XX Q.,
občianka SR, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, 984
01 Lučenec, o zaplatenie 512,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen č. k. 6C/17/2014 - 161 zo dňa 20. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176
778, na jeho vstup do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP z a m i e t a .

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanej 2/ a vo
výroku o náhrade trov konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému 1/ a žalovanej 2/ zaplatenia sumy 512,27 Eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu
pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 11. 2007. Okresný súd žalobu voči
žalovanému 1/ zamietol z dôvodu premlčania práva po zistení, že právny predchodca žalobcu (L. L., a.s.)
vypovedal zmluvu o kreditnej karte, spoplatnil dlžnú sumu a žiadal o neodkladné splatenie celej dlžnej
sumy s tým, že táto písomnosť bola žalovanému 1/ doručená dňa 20. 05. 2008. Žalobný návrh bol súdu
doručený dňa 21. 01. 2013. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanej 2/, vo vzťahu ku ktorej uplatňoval

žalobca nárok z dôvodu dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, okresný súd
poukázal na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka (argumentujúci formulárovou listinou vopred
pripravenou pre dlžníka, príp. osobu pristupujúcu k záväzku, ktorá predstavovala neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku), ako aj
aplikačnú prax súdov a dospel k záveru, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú osoba majúca ju podpísať
- v tomto prípade osoba, ktorá pristúpila k záväzku, nemala reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah a text,
takto predformulovanú dohodu, označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom nekalosť obchodnej

praktiky a dôvodná pochybnosť o bezúhonnosti motivácie žalobcu pri uzatváraní predmetnej dohody
potvrdzuje aj čiastočná neplatnosť pôvodného právneho titulu, ktorej si mal byť žalobca vedomý pri
uzatváraní dohody so žalovanou 2/. Uzatvorenie takejto dohody označil za odporujúce dobrým mravom
podľa zmysle § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže pri nej neboli dodržanéprincípy dobromyseľnosti a čestnosti, naopak, žalobca využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku spotrebiteľa, formou predĺženia premlčacej doby uznaním záväzku.

2. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd tak, že s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 OSP priznal vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom náhradu trov konania za tri úkony
právnej služby a náhradu cestovného.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to v

časti, v ktorej súd zamietol návrh na začatie konania voči žalovanej 2/ a v časti, v ktorej priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Argumentoval voči nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu tak, že pred podaním návrhu na začatie konania
sa primárne pokúsil o mimosúdne urovnanie predmetnej pohľadávky, výsledkom čoho bola vôľa a
ochota žalovanej 2/ predmetnú pohľadávku uhradiť, len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
nebolo v možnostiach žalovanej 2/ uhradiť ju v celosti. Predpokladom pristúpenia záväzku bola dohoda

uzatvorená medzi veriteľom a osobou pristupujúcou k záväzku, ktorej obsahom bol záväzok tretej osoby
splniť za dlžníka jeho peňažný dlh. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
pristúpenia a uznania dlhu, má teda písomnú formu, vyplýva z nej pôvod vzniku pohľadávky, výška
pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Zároveň poukázal na čl. 5 bod 5.3 dohody, v zmysle ktorého je
jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené, že dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v

tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že strany si ju pred podpisom prečítali, porozumeli
jej obsahu a podpísali ju na znak súhlasu. Obsahom dohody bolo aj uznanie dlhu zo strany žalovanej
2/ ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva
priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne
bezvýznamnou a značne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Žalovaná 2/ mala možnosť dohodu si

v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mala záujem ju uzavrieť, vyjadriť svoj súhlas s
podpisom, čo aj urobila, resp. mohla ju odmietnuť, nepodpísať a neodoslať. Vyjadril názor, že ochrana
spotrebiteľa má svoje medze a tieto nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti
spotrebiteľa (s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009). Prístupom súdu dochádza k
popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa.

4. V ďalšom vyjadril nesúhlas s náhradou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, tieto označil
za neúčelne vynaložené, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp.
zn. 6MCdo 5/2013, majúc za to, že úmyslom zákonodarcu, ktorý umožnil vstup právnickej osoby ako
vedľajšieho účastníka do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel

zriadeným subjektom, ktorý má byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude
v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Pritom združenie vstupuje
do množstva konaní bez ohľadu na ich stav len oznámením o vstupe bez vedomosti o prejednávanom
prípade. Vyjadril dojem, že účelom vstupu nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku

tak, že žalobe bude vyhovené voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu, alternatívne navrhuje rozsudok zrušiť
a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov voči žalovanej 2/ a
vedľajšiemu účastníkovi, a to spoločne a nerozdielne.

5. Proti podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej 2/. K dôvodnosti

výroku okresného súdu, ktorým žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, uviedol, že predforumulované
dohody žalobcu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sú celorepublikovo súdmi SR
judikované ako nekalá obchodná praktika. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzky
zároveň, najmä v uznávacom prejave s ohľadom na predĺženie premlčacej doby, predstavuje laesio
enormis, nakoľko jej podpisom je značne zhoršené postavenie spotrebiteľa. Žalovaná neplatne pristúpila

k predmetnému záväzku, nebola teda v konaní pasívne vecne legitimovaná. V dohode o uzavretí
splátkovéhokalendáraauznanízáväzkuchýbavýslovnéprehláseniežalovanej2/opristúpeníkzáväzku
dlžníka, t. j. žalovaného 1/. Žalobca je bez akýchkoľvek pochybností dodávateľom v zmysle § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), rovnako aj jeho právny predchodca L. L., a.s., v
postavení dodávateľa uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dohoda

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve
akcesorickým právnym úkonom, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára žalobca v právnom
postavenídodávateľasdlžníkomvpostaveníspotrebiteľa.Súdpretomusípodrobiťkaždúspotrebiteľskú
zmluvu, ktorú žalobca uzatváral, kontrole podľa § 153 ods. 3 OSP pri náležitej aplikácii spotrebiteľskýchpredpisov. Vopred predformulovaná „dohoda“ predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, konkrétne
predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, pričom ich právny význam
a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné

podmienky obsiahnuté vo formulári „dohody“ absolútne neplatné. Žalobca pri uzatváraní formulárovej
dohody zjavne ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva.

6. V ďalšom sa vyjadroval k dôvodnosti výroku súdu prvej inštancie, ktorým priznal náhradu trov
vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na legislatívu Európskej únie, judikatúru súdneho dvora, týkajúcu

sa podpory a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Zároveň poukázal na čl. 47 Charty základných práv
EÚ v zmysle práva nechať sa zastupovať pri ochrane jeho záujmov pred nezávislým a nestranným
súdom. Pokiaľ by nemajetnému združeniu (na ochranu spotrebiteľa) bolo odmietané právo na plnú
náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov týmto
združením. Aj v zmysle judikatúry vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania,
ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva má právo v súdnych konaniach,

chrániac oprávnené záujmy spotrebiteľov, byť zastúpený advokátom aj na základe princípu rovnosti
zbraní. Navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako dôvodný a správny potvrdiť a žalobcu
zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len

„CSP“), prejednal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - OSP, ktorý bol účinný do

30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z., nový procesný kódex
Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných ustanovení - § 470 ods. 1 CS aj na konania začaté za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku je súd povinný aplikovať nový procesný poriadok, teda zákon
č.160/2015Z.z.stým,žepodľa§470ods.2CSPzostávajúprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zachované. Podľa § 470 ods. 4 CSP konanie začaté

do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S
poukazom na uvedené odvolací súd sa v zásade stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré je dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé,

10. Konkrétne sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o právnom posúdení

Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z dôvodu nekalej obchodnej praktiky pri
uznaní dlhu, pretože táto bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku
ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresované. Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom
je formulárovým ošetrením vzniknutého krízového stavu, kedy bol žalovanej 2/ predložený na podpis

zdanlivo výhodný formulár - Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Už v prvom
bode tejto zmluvy je pod bodom 1.3 označená ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ.
Vôbec pritom nie je definovaný záväzok, ku ktorému pristupuje. Aj samotný záväzok, ktorý má v bode
2 - Uznanie záväzku, je označený len ako záväzok pristupujúcej osoby na strane dlžníka a pôvodného
veriteľa - L. L., a.s., s uvedením čísla zmluvy XXXXXXXXX bez uvedenia dňa uzavretia zmluvy bez

toho, aby bol tento záväzok riadne špecifikovaný, uvedená je dlžná suma pozostávajúca z istiny 360,56
Eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 76,84 Eur. Až pod bodom 3 - Forma splatenia záväzku je v
ods. 3.1 pod kolónkou „Výška splátky“ (táto nie je určená) a „Dátum splátky“ (deň v mesiaci) a „Dátum
prvej splátky“ dohodnutá štvrtá veta o tom, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 vyhlasujú, že
majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odvolací súd pri hodnotení tejto praktiky musí

operovať priemerným spotrebiteľom v zmysle Smernice rady 2005/29 bod 18 preambuly, v zmysle
ktorej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument, sledujúc
dosiahnutie splátok, čo nie je odbornou starostlivosťou dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
Skutočným cieľom bolo dosiahnutie 10-ročnej premlčacej doby. Pri uzavretí predmetnej dohody nebolidodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti. Námietka premlčania bola preto vznesená dôvodne.
Odvolací súd v tomto smere odkazuje aj na početnú judikatúru, hodnotiacu dohodu o uznaní dlhu so
splátkovým kalendárom ako nekalú obchodnú praktiku, napĺňajúcu nedostatok odbornej starostlivosti na

strane dodávateľa a na možné riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 5/2015 zo dňa 30. 05. 2016).

11. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu vystupoval v tomto konaní na strane žalovanej vedľajší
účastník občianske združenie založené na účel ochrany spotrebiteľa. Jeho vstup do konania bol daný

ustanovením § 93 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Vedľajší účastník mal právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, ktoré realizoval v rámci civilného súdneho konania, kvalifikovaným právnym
zastúpením splnomocneným právnym zástupcom advokátom. Mal preto aj právo na náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1 OSP, pretože právo na
náhradu trov konania vzniklo žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Pokiaľ žalobca, ako odvolateľ,
namieta neúčelnosť týchto trov konania, odvolací súd s takýmto posúdením nesúhlasí, z obsahu spisu je

bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že všetky úkony, ktoré vedľajší účastník vo veci uplatnil a za ktoré
mu bola priznaná náhrada trov konania, vykonané boli. Pokiaľ ide o konkrétne vyjadrenie vedľajšieho
účastníka zo dňa 16. 03. 2015, nemožno mať za to, že by toto nereagovalo na konkrétny spor, preto
nebol dôvod posudzovať tento úkon ako neúčelný a nepriznať zaň náhradu trov konania. Toto rovnako
platí aj pre prvý základný úkon prevzatie a príprava, ako aj úkon účasť na pojednávaní pred Okresným

súdom dňa 20. 04. 2015.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku,
ktorým súd žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej zo
spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Nerozhodoval už o trovách Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, pretože v zmysle Civilného sporového poriadku - § 255 ods. 1 sa náhrada

trov konania priznáva výlučne stranám sporu. Združenie, ktoré vystupovalo do 30. 06. 2016 v postavení
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, však už v čase rozhodovania odvolacieho súdu postavenie
strany sporu nemá. Preto odvolací súd o trovách tohto subjektu nerozhodoval.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).