Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115219459
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115219459.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobkyne: B. J., nôr.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, H., zast. JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava,
proti žalovanej: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, N. XX, zast. JUDr. Dana Husťáková, advokátka,
Žriedlova 3, Košice, o zaplatenie 2.500 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.7.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni 2.500 EUR titulom zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej sumu

3.000 EUR, žalovaná vrátila žalobkyni iba sumu 500 EUR. Ako prostriedok procesného útoku označila
výzvu zo dňa 7.7.2015, vkladový lístok zo dňa 13.7.2014, sms správy, výsluch žalobkyne, syna
žalobkyne D. J., výpis z účtu žalovanej. V prípade, že by súd dospel k záveru, že finančné prostriedky
žalobkyňaneposkytlanaúčetžalovanejtitulompôžičky,malazato,žetietobolipoukázanébezprávneho
dôvodu a žiada, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nikdy fyzicky ani prostredníctvom svojho účtu

neobdržala od žalobkyne hotovosť ani sumu 3.000 EUR. Finančné prostriedky 3.000 EUR poskytol
žalovanej syn žalobkyne pán J., ktorý mal finančné ťažkosti, mal zablokované účty a poskytol ich na
chod spoločnej domácnosti so žalovanou. Žalobu titulom vydania bezdôvodného obohatenia žiadala
zamietnuť, keďže sama žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky poskytla synovi, dôvod tu existoval a
predpokladá,žeichpožičalasynovi.CelýsporsúvisísrozpadomvzťahupánaJ.ažalovanejažalobkyňa
chcelaibavypomôcťsynovi,potom,čosamurozpadolvzťah.Akoprostriedokprocesnejobranyoznačila
žalovaná návrh na výsluch žalovanej, výsluch svojej matky, svedkyne H. R., listinné dôkazy - príjmové

pokladničné doklady, hotovostné vklady nájomného, zmluvu, dohodu o rezervácii nehnuteľnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov D. J., H. R., listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

4. Súd mal za nesporné z listinných dôkazov, že žalobkyňa dňa 13.7.2014 o 9.08 uskutočnila hotovostný
výberzúčtuSlovenskejsporiteľne,a.s.sumu3.000EUR.Zvkladovéholístkasúdzistil,žedňa13.7.2014

bol uskutočnený peňažný vklad vo výške 3.000 EUR na účet č. O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s., čas operácie 09:26, text J. D.. Predmetný účet je vedený na
meno žalovanej, pôvodné číslo účtu XXXXXX XXXX/XXXX zriadený dňa 4.8.2008. Na tento účet bola
dňa 14.7.2014 pripísaná suma 3.000 EUR, popis transakcie J. a dňa 14.7.2014 bol uskutočnený výber2.980 EUR, poplatok 2 EUR. Z nájomnej zmluvy zo dňa 23.5.2014 mal súd za nesporné, že žalobkyňa
ako nájomca uzavrela s prenajímateľom - vlastníkom bytu č. 13 na 7. poschodí bytového domu na N.
ulici 12 v Košiciach, doba nájmu od 25.5.2014 do 25.6.2014 s tým, že okrem nájomcu - žalovanej je byt

oprávnený užívať D. J., M. I., S. I., T. J., nájom 300 EUR. Z dohody o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa
5.4.2014 mal súd za preukázané, že predávajúci Y. A. a B.. O. A. ako budúci predávajúci a V. R., brat
žalovanej v zastúpení žalovanej uzavreli dohodu o rezervácii nehnuteľnosti bytu č. 13 na 7. poschodí
v bytovom dome N. XX, Košice, na základe ktorej sa budúci kupujúci a budúci predávajúci zaviazali
najneskôr do 10.5.2014 uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Prvú časť kúpnej ceny 750 EUR

uhradí budúci kupujúci vo forme zálohy v deň podpisu zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. Z príjmového
pokladničného dokladu mal súd za preukázané, že žalovaná zaplatila zálohu 750 EUR za kúpu bytu
na N. XX v Košiciach, byt č. 13, 7. poschodie, príjemcovi Open real s.r.o., Slovenská 18, Košice. Dňa
14.4.2014 zaplatila sumu 130 EUR titulom podielovej odmeny a hotových výdavkov znalcovi Y.. W. B. za
znalecký posudok na byt č. 13, 7. poschodie, N.Á. XX, Košice a 24.5.2014 sumu 21 EUR titulom kópie
znaleckého posudku. Žalovaná dňa 17.7.2014 zaplatila nájom za byt 300 EUR B.. O. A., dňa 27.5.2014

uskutočnila hotovostný vklad 300 EUR v Slovenskej sporiteľni na účet prenajímateľov z nájomnej zmluvy
uvedených v nájomnej zmluve.

5. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej požičala peniaze s tým, že žalovaná zavolala synovi žalobkyne, že
potrebuje peniaze na byt. Žalobkyňa v nedeľu odchádzala do Tatier, v tom čase mala na starostlivosť

aj dcéru žalovanej. Žalobkyňa išla do banky, poslala peniaze na účet, ktorý určila žalovaná. Žalovaná
jej povedala, že 500 EUR vrátila synovi žalovanej a 2.500 EUR išlo na byt, ktorý je žalovanej a jej
brata. V tom čase žalovaná žila so synom žalobkyne a dohodli sa, že peniaze vráti, keď bude môcť.
Žalobkyňa nestanovila termín splatnosti. Potom ako žalovaná prestala komunikovať a neozvala sa,
aby sa dohodli na splatnosti, žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlhu. Sumu 3.000 EUR dňa

13.7.2014 vybrala žalobkyňa zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni a ihneď poukázala na účet určený
žalovanou vo Všeobecnej úverovej banke. Vklad fyzicky uskutočnil jej syn D. J., tak ako je uvedené v
tomto vklade, žalobkyňa bola pri ňom, jej syn vedel, akým spôsobom to má urobiť, preto bol s ňou v
Slovenskej sporiteľni vybrať finančné prostriedky a vložiť ich vo Všeobecnej úverovej banke na účet.

6. Syn žalovanej vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že žalovaná je jeho bývalá priateľka a dlží jeho
mame 3.000 EUR, ktoré jej poskytla. On osobne vkladal tieto finančné prostriedky na účet žalovanej.
Finančné prostriedky potrebovala žalovaná na vybavenie hypotéky, bolo dohodnuté, že keď sa byt
prepíše na svedka, tak žalovaná vráti finančné prostriedky žalobkyni. Aj keď žalovaná tvrdí, že vrátila
žalobkyni 500 EUR, že ich dala svedkovi, on o tom nič nevie.

7. Žalovaná uviedla, že so synom žalobkyne žila v spoločnej domácnosti 4 roky, najprv v podnájme,
chceli si vybaviť hypotéku, ona sama hypotéku nedostala ako rozvedená s 2 deťmi a pánovi J.,
synovi žalobkyne by úver nedali, už mu bola zamietnutá žiadosť z dôvodu finančných problémov s
predchádzajúceho vzťahu, preto žalovaná požiadala svojho brata, aby si vybavil hypotéku na svoje

meno, čo sa aj stalo. Keďže brat žil v zahraničí, bolo potrebné vybaviť Apostille, čo sa vybavovalo
3 mesiace, s majiteľmi bytu uzavreli do doby uzavretia kúpnej zmluvy a poskytnutia finančných
prostriedkov zmluvu o nájme bytu, v ktorom bývali. So synom žalobkyne sa dohodli, že ako hypotéku tak
aj nájom budú platiť na polovicu. V tom čase pán J. žiadal do starostlivosti svoju dcéru a mal zablokovaný
účet, preto všetky platby išli z jej účtu. Keď vybavovali hypotéku, uzavrela sa rezervačná zmluva, pričom

žiadnych 2.500 EUR nešlo do hypotéky. Na jej účet prišlo 3.000 EUR, 500 EUR z tohto vložila na svoj
účet, z ktorého vyberal peniaze aj pán J. a 2.500 EUR vrátila svojej mame, ktorá jej požičala finančné
prostriedky na platenie nájmu. Žiadna ústna dohoda medzi ňou a žalobkyňou nebola uzavretá, ona
netuší, čo bolo medzi pánom J. a žalobkyňou, od nej nikto nepýtal žiadne peniaze až do doby, kedy
ju pán J. fyzicky napadol a ona ho vyhodila z bytu. Sumu 3.000 EUR jej poskytol pán J. z dôvodu, že

celý chod domácnosti financovala ona, pán J. chodil pracovať na týždeň alebo 2 týždne, doniesol 80
EUR až 200 EUR a žiadne peniaze do bytu nedával. Keď mu povedala, aby prispel na domácnosť,
vložil na jej účet sumu 3.000 EUR, zavolal jej, aby mu poslala 500 EUR na účet v OTP banke, ktorý bol
vedený na jej meno, od tohto účtu mal pán J. kartu, keďže on nemohol mať vlastný účet, všetky účty mal
zablokované, nevie, z akých finančných prostriedkov poslal na jej účet pán J. 3.000 EUR a tieto mali

byť použité na chod domácnosti. Dohoda bola taká, že budú s pánom J. žiť v byte, ktorý nadobudol jej
brat, v tomto byte bývali žalovaná s 2 deťmi, pán J. so svojou dcérou a žalovaná býva v predmetnom
byte do dnešného dňa. V júli 2014 mala príjem 600 EUR, celkové náklady v domácnosti boli asi 1.000
EUR, okrem príjmu 600 EUR mala titulom výživného 240 EUR a 140 EUR invalidný dôchodok plusrodinné prídavky a keďže pán J. žiadnym spôsobom neprispieval do domácnosti, požičiavala si peniaze
od svojej mamy. Vie, že pán J. mal hypotéku s predchádzajúcou priateľkou, ktorá nebola platená a je
vedený v registri neplatičov. Žalovaná vystavovala ako účtovníčka pánovi J. faktúry mesačne od 600

do 1.600 EUR, niekedy 3 mesiace po sebe bolo 1.000 EUR, pričom pán J. doniesol domov maximálne
200 EUR a povedal, že mu nebola preplatená faktúra a keď volala do Žiliny, tak jej povedali, že peniaze
dostal. Do Košíc už prišiel bez peňazí. Za 5 a pol roka spoločného vzťahu s pánom J. hradila ona 90%
všetkých spoločných výdavkov.

8. Svedkyňa H. R., matka žalovanej, uviedla, že keď žil pán J. s jej dcérou, stalo sa, že aj 2 mesiace
nepracoval, pýtala sa ho, či nepotrebuje živiť žalovanú, povedal, aby sa do toho nestarala, že on bude
mať peniaze. Od žalovanej vie, že jej pán J. poslal na účet 2.500 EUR, aby vyrovnala všetky veci, ktoré
boli potrebné, dovtedy ona dcére požičiavala peniaze na stravu, na deti aj na dcéru pána J. a na ich
výdavky. Pán J. nastúpil do Bratislavy, zobral aj dvoch zamestnancov, jedného z nich syna svedkyne,
brata žalovanej, 4 krát vybral za syna zálohu a synovi dal iba 50 EUR, svedkyňa mu musela posielať

peniaze do Bratislavy, pán J. míňal peniaze na alkohol, cigarety, do dnešného dňa je synovi dlžný 400
EUR. Ona nevie o žiadnej pôžičke, s dcérou má otvorený vzťah a vie o všetkom, čo sa vo vzťahu udialo.
Všetko bolo v poriadku, kým pán J. nezbil dcéru tak, že ju musela odniesť na traumatológiu, zničil jej
neurostimulátor a musela absolvovať 3 operácie. Pán J. musel odísť z bytu a svedkyňa trvala na tom,
aby bolo podané trestné oznámenie, ktoré je vo vyšetrovacom štádiu. Vie, že pán J. poslal žalovanej

3.000 EUR a sumu 500 EUR dcéra vložila na účet v OTP banke pre pána J.. Dcéra jej povedala, že pán
J. jej poslal peniaze na výdavky, ktoré boli spôsobené, kým jej nedával peniaze do spoločnej domácnosti.
Pán J. sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti so žalovanou asi 3 týždne až mesiac potom, čo dcéru
napadol, niekedy koncom januára - začiatkom februára 2015.

9. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Súd posúdil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

12. Predmetom konania je zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že syn žalobkyne a žalovaná žili v spoločnej
domácnosti v roku 2014. Dňa 13.7.2014 uskutočnila žalobkyňa hotovostný výber zo svojho účtu v
Slovenskej sporiteľni o 9.08 hod. vo výške 3.000 EUR. V ten istý deň o 9.26 hod. bol uskutočnený

peňažný vklad vo výške 3.000 EUR na účet žalovanej vedený vo Všeobecnej úverovej banke text D.
J.. Takto zistený skutkový stav vyplýva z predložených listinných dôkazov, z výpovede žalobkyne, z
výpovede svedka D. J. a nebol medzi stranami sporu sporný.

14. Sporný bol právny titul poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyňou, poukázania finančných

prostriedkov na účet žalovanej. Žalobkyňa tvrdila, že poskytla žalovanej pôžičku vo výške 3.000 EUR
na základe požiadania žalovanou, termín splatnosti nebol dojednaný s tým, že žalovaná vráti finančné
prostriedky, keď bude môcť. Syn žalobkyne tvrdil, že on osobne vkladal finančné prostriedky na účet
žalovanej,tietopotrebovalanavybaveniehypotékystým,žekeďsanadobudnutýbytprepíšenasvedka,
žalovaná vráti finančné prostriedky žalobkyni. Žalobkyňa tvrdila, že z poskytnutej sumy vrátila žalobkyňa

jej synovi 500 EUR. Svedok J. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu žalovaná vrátila 500
EUR. Žalovaná poprela uzavretie zmluvy o pôžičke, najprv poprela poskytnutie finančných prostriedkov,
následne tvrdila, že jej tieto finančné prostriedky boli poukázané, avšak od svedka J., s ktorým žila v
spoločnej domácnosti, ktorú financovala v prevažnej miere žalovaná a po požiadaní, aby jej dal finančné
prostriedky na domácnosť, jej vložil finančné prostriedky na účet, z tejto sumy žiadal poskytnutie sumy

500 EUR, ktoré mu poskytla. Svedkyňa R., matka žalovanej uviedla, že má vedomosť o všetkých aj
finančných záležitostiach svojej dcéry, od žalovanej má vedomosť, že jej svedok J. poslal sumu 3.000
EUR, z ktorej mu poskytla sumu 500 EUR a že to mali byť finančné prostriedky na výdavky za dobu kým
nedával žalovanej peniaze do spoločnej domácnosti.15. Z ust. § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, zmluva
môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o

pôžičke je označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, z obsahu musí vyplývať i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu je nevyhnutné
aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičke veriteľom dlžníkovi. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo zisteného skutkového stavu
na základe vykonaných dôkazov. Civilný sporový poriadok (CSP) stanoví dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju
zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností strany sporu t.j. bremeno tvrdenia. Ak

strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť, skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy
potom nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,
potom neunesie bremeno tvrdenia, čo má väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. CSP ukladá
stranám sporu povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, teda okruh rozhodujúcich skutočností je
určovanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstránsporu.Tátonorma

určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané
ako aj nositeľa dôkazného bremena.

16. V danej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrela zmluvu o pôžičke, že túto
pôžičku aj reálne poskytla a že žalovaná dlžnú poskytnutú sumu nevrátila v lehote splatnosti. Z tohto

bremena tvrdenia mala dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, existenciu právneho vzťahu zo
zmluvy o pôžičke a jej reálne poskytnutie.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
uzavretie zmluvy o pôžičke, t.j. odplatného právneho úkonu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 14.3.2014 bola na účet žalovanej
pripísaná suma 3.000 EUR, popis transakcie D. J., pričom je nepochybné, že o 18 minút predtým
žalobkyňa uskutočnila zo svojho účtu výber vo výške 3.000 EUR. Takto zistený skutkový stav preukazuje
výber finančných prostriedkov žalobkyňou zo svojho účtu a poukázanie finančných prostriedkov synom

žalobkyne na účet žalovanej. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné finančné prostriedky boli poukázané
titulom zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala inak ako svojím
vlastným tvrdením a výpoveďou svedka svojho syna, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, t.j. k dohode
žalobkyne a žalovanej, že žalobkyňa prenecháva žalovanej ako dlžníkovi sumu 3.000 EUR a táto sa
zaväzuje po určitej dobe vrátiť finančné prostriedky žalobkyni. Aj keď svedok syn žalobkyne, tvrdil, že

jeho matka - žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.000 EUR titulom pôžičky, v
rozpore s tvrdením žalobkyne o splatení dlhu 500 EUR synovi žalobkyne, poprel, že by mu žalovaná
mala dať 500 EUR. Syn žalobkyne taktiež tvrdil, že splatnosť tvrdenej pôžičky mala nastať potom
ako bude byt, na nadobudnutie ktorého sa vybavovalo poskytnutie hypotekárneho úveru, prepísaný
na svedka, pričom žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané, že svedok J. mal nadobudnúť vlastnícke

právo k bytu, ani dojednanie takto určenej splatnosti. Žalovaná poprela uzavretie zmluvy o pôžičke,
poukázanie finančných prostriedkov 3.000 EUR odôvodnila ako príspevok syna žalobkyne do spoločnej
domácnosti, keďže všetky výdavky uhrádzala ona. Z vykonaného dokazovania a to zo žalovanou
predložených listinných dôkazov vyplýva tvrdenie žalovanej, že poskytovala finančné prostriedky v
predmetnom období za účelom uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a to titulom zabezpečenia

znaleckého posudku ako aj zálohu na kúpu bytu na N. XX v Košiciach vo výške 750 EUR na základe
zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 23.5.2014.

19. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičky so
žalovanou, na základe ktorej by jej poskytla sumu 3.000 EUR, ktorú by sa žalovaná zaviazala vrátiť

v stanovenej lehote. Aj keď žalobkyňa preukázala výber zo svojho účtu vo výške 3.000 EUR, bolo
nepochybne preukázané, že tieto finančné prostriedky dala k dispozícii svojmu synovi a tento následne
poukázal finančné prostriedky na účet žalovanej, ktorý do správy účel peňažného vkladu uviedol svoje
meno, čo korešponduje s výpoveďou žalovanej, ktorá tvrdila, že predmetné finančné prostriedky jejposkytol titulom úhrady nákladov vyplývajúcich zo vzájomného spolužitia žalovanej a syna žalobkyne
ako aj úkonmi a výdavkami súvisiacimi s riešením bytovej otázky.

20. Súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa nepreukázala ani splatnosť tvrdenej zmluvy o pôžičke,
keďže sama tvrdila, že finančné prostriedky boli poskytnuté do doby, kým bude mať žalovaná finančné
prostriedky a svedok syn žalobkyne uviedol, že pôžička bola splatná potom ako bude byt, na ktorý sa
vybavovala hypotéka prepísaný na svedka.

21. Preto súd na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
dospel k záveru, že žaloba titulom zmluvy o pôžičke je nedôvodná, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke.

22.Žalobkyňasapreprípad,žesúddospejekzáveruoneexistenciizmluvyopôžičke,domáhalavydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.500 EUR od žalovanej.

23. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky poskytla titulom zmluvy o pôžičke. Aj keď v konaní
nebola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke, nie je možné vyhovieť návrhu žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu, keďže žalobkyňa sama potvrdila, že
dobrovoľne na základe vlastnej vôle vybrala finančné prostriedky zo svojho účtu a tieto poskytla svojmu

synovi, ktorý ich následne poukázal na účet žalovanej. Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že v
čase právneho úkonu - vkladu finančných prostriedkov na účet žalovanej, nepochybne existoval právny
dôvod poskytnutia týchto finančných prostriedkov a preto nemôže ísť o plnenie bez právneho dôvodu.
Taktiež nebolo preukázané, že by predmetné plnenie bolo poskytnuté z neplatného právneho úkonu ani
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkového prospechu získaného z nepoctivých

zdrojov.

24.Keďžesúddospelkzáveru,žežalobajenedôvodná,vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniami
na základe zisteného skutkového stavu žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní
plný úspech, trovy konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.

26. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.