Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225273
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213225273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska

5, Bratislava, IČO: 35723803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému : H. R., X.. XX.X.XXXX, V. L. F., o zaplatenie 404,89 Eur
istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 30.10.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 404,89
Eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 12.2.2012 vo výške 18,65 Eur, úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 404,89 Eur od 13.2.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré

pozostávajú zo súdneho poplatku 24,-Eur a z trov právneho zastúpenia 90,46 Eur. Žalobu odôvodnil tým,
že predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol od SLSP a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2011. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 7.6.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (ďalej len
VOP). Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.556,46 Eur a pozostávala z istiny 1.351,93
Eur, riadneho úroku 69,95 Eur, úroku zo meškania 122,62 Eur a ostatného príslušenstva 11,96 Eur.
Sumu 11,96 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 122,62 Eur predstavujúcu úrok

z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške
730,27 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 21,31 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
Predmetom konania sú iba splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.5.2012 v počte 19 a celkovej
výške 404,89 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.2.2012 do 20.5.1012 sa stali splatnými dňa 12.2.2012
kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko žalovaný v lehote splatnosti dlžnú sumu nevyrovnal,
uplatňuje si voči nemu aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.2.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa.

2/ Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovaného, ktorému konanie a termín
pojednávania bolo oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi

Slovenskou sporiteľňou a.s. (ďalej len SLSP) a žalovaným dňa 7.6.2007, Všeobecnými obchodnými
podmienkami SLSP a.s. účinnými od 1.8.2002, oznámením SLSP o postúpení pohľadávky zo dňa
27.12.2011 spolu s dôkazom o podaní oznámenia na poštovú prepravu, výzvou žalobcu k úhrade a
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.1.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.1599/2011/CE uzavretej medzi SLSP a žalobcom dňa 15.2.2011, Prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusom
o zmier zo dňa 4.10.2013 a výpisom z účtu žalovaného. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci :

4/ Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 7.6.2007 medzi SLSP a.s. a
žalovaným podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
peňažný ústav poskytol žalovanému úver vo výške 22.000,-Sk (730,27 Eur) na pevnú úrokovú sadzbu
19,40% ročne. Úver bol žalovaný povinný splatiť 59-mi splátkami po 642,-Sk (21,31 Eur). Splátky boli

splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od 20.7.2007, posledná splátka bola splatná dňa
20.5.2012. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy určili 27,49 %-mi, poplatok za správu
úveru 60,-Sk (1,99 Eur) mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP. Žalovaný si svoju povinnosť
pravidelnesplácaťúverneplnil.Vyplývatozvýpisu zjehoúčtu,akoajzPrílohyč.1kZmluveopostúpení
pohľadávok, podľa ktorej ku dňu 15.12.2011 bol v omeškaní so splácaním úveru 1169 dní a pohľadávka
veriteľa činila 1.556,46 Eur, pozostávala z istiny v sume 1.351,93 Eur, zo zmluvného úroku 69,95 Eur, z

úroku z omeškania 122,62 Eur a z poplatkov 11,96 Eur. SLSP a.s. svoju pohľadávku voči žalovanému
postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011. Postúpenie pohľadávky
bolo oznámené žalovanému listom postupcu zo dňa 27.12.2011, ktorý bol podaný na poštovú prepravu
25.1.2012. Na poskytnutom úvere žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 294,83 Eur, a to dňa :
11.7.2008sumu1.246,65Sk,dňa20.7.2007,20.8.2007,20.9.2007,20.10.2007,2011.2007,20.12.2007,

20.1.2008, 20.2.2008, 20.3.2008, 20.4.2008, 20.7.2008 po 642,-Sk, dňa 20.5.2008 sumu 37,35 Sk, dňa
20.8.2008 sumu 530,88 Sk a dňa 1.1.2009 sumu 0,17 Eur. Z týchto úhrad na istinu mu bola započítaná
suma 293,56 Eur a na úrok z omeškania 1,27 Eur. Vyššie uvedené skutočnosti žalovaným spochybnené
neboli. Mimoriadnu splatnosť úveru postupca nevyhlásil, vyhlásil ju až postupník, t.j. žalobca listom
zo dňa 3.2.2012. Dôkaz o doručení tohto listu žalovanému, alebo aspoň o jeho podanie na poštovú

prepravu súdu predložený nebol.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a

členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
7/PodľahlavyI.čl.12ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,požiadavkyochranyspotrebiteľasazohľadnia
pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
8/PodľahlavyXI.čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,Úniavsnahepodporiťzáujmyspotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.
10/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenie ods.

2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52
aplikovať, aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .
11/ Podľa § 2 písm. a), b) Zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 1.4.2008 na
účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
12 / Podľa § 3 ods. 1,2, citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13/ Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere

14/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

15/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Daný právny vzťah súd
v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 23a Zákona č.

634/1992Zb.a§52ods.1Občianskehozákonníkanapriektomu,žezmluvabolauzatvorenápodľa§497
a nasl. Obchodného zákonníka, posúdil ako občianskoprávnu vec ( spotrebiteľskú zmluvu), pretože
bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).

16/ Súd ako predbežnú otázku skúmal, či predmetná pohľadávka bola žalobcovi postúpená v súlade so
zákonom, teda, či žalobca má v konaní postavenie aktívne legitimovaného účastníka.

17/ Podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19/ Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalovaný spotrebiteľskú zmluvu

o splátkovom úvere uzavrel s bankou. Žalobca, je nebankovou obchodnou spoločnosťou, ktorá v
predmete svojej podnikateľskej činnosti má okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa osobitného zákona. V tomto konaní
sa domáha plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy poskytnutej SLSP, a.s. s poukazom na Zmluvu o postúpenípohľadávok uzavretej s veriteľom dňa 15.12.2011, ktorou zmluvou mal nadobúdať práva veriteľa
voči dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by SLSP, a.s. postúpila žalobcovi
predmetnú pohľadávku v zmysle prvej vety § 92 ods.8 Zákona o bankách, že boli postúpené len splatné

splátky úveru, ani splnenie podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného
záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Je síce pravdou, že banka bola oprávnená
postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musel úverový vzťah predtým ukončiť
(vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy), čo v danom prípade
neurobila. Znamená to, že žalobcovi postúpila aj takú pohľadávku, ktorá v čase postúpenia nebola

splatná. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona
o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná
banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné
karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného
predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy,

vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej
svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách).Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v podstate poskytuje
dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového
úveru,lebovyžadujepísomnúvýzvubankyklientovi,ktorýnepretržitedlhšieako90kalendárnychdníjev
omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,

že by NBS udelila žalobcovi podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách povolenie na poskytovanie a správu
nezosplatnených úverov. Bez takéhoto povolenia NBS nemohol byť mu postúpený tzv. živý úver. Z
uvedeného dôvodu žalobca ani nemal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého
bankou a preto jeho právny úkon zo dňa 24.1.2012, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru súd
považuje za neplatný. Z neplatného právneho úkonu mu nevznikli žiadne práva voči žalovanému, preto

v tomto konaní nemá postavenie aktívne legitimovaného účastníka. Pre uvedené súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.
20/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný

úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len
náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
22/ Žalobca vo veci plný úspech nemal, žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto

o trovách konania súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.