Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Csp/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203872
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3616203872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann l, 750009 Paríž, Francúzsko, konajúceho
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. IČO: 47 234 547 so sídlom Ventúrska 16, 811 01
Bratislava proti žalovanému: E. C., F.. XX.XX.XXXX,T. K.. E.É. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie sumy
358,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 358,84 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

358,84 eur od 04.03.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti úroku z úveru vo výške 23,40% zo sumy 316,79 eur od 04.03.2015 do zaplatenia
zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 16.09.2016 doručil žalobca ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO
a.s.tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 358,84eur s úrokmi

z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40% ročne zo sumy 316,79 eur od 04.03.2015 do zaplatenia,, s
úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 358,84 eur od 04.03.2015 do a trov konania na
tom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava IČO:
35 787 783 poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.08.2014 úver
vo výške 316,79 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve
a súčasne sa žalovaný zaviazal vrátiť predchodcovi žalobcu úver v 13-ich mesačných splátkach po
29,74 eur so splatnosťou prvej splátky 15.09.2014. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto žalobca v

súlade s bodom 4.1. časti 3 Zmluvy vyhlásil ku dňu 03.03.2015 mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského
úveru a vyzval žalovaného výzvou na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní vo výške 358,84 eur,
ktorá pozostáva z úverovej istiny 316,79 eur, úrokov/ zmluvné úrokov 42,05 eur. Od 17.03.2014 žalobca
úročí nesplatenú časť poskytnutého úveru v súlade s bodom 4.4. časti 3 Zmluvy aj naďalej dohodnutým
úrokom za poskytnutie úveru vo výške 23,40% ročne. Od mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s bodom
4.4. časti 3 Zmluvy úročí žalobca nesplatenú časť úveru tak zmluvným ako aj zákonným úrokom z
omeškania. Žalovaný nič z úveru nezaplatil.

2. Súd konal bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č.XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 č.l.22-23 spisu, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č.l.25 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru č. vyplýva, že právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č.42732206910001 zo dňa 15.08.2014 ku dňu
03.03.2015 a pohľadávka pozostávala z úverovej istiny 316,79 eur, dlžných úrokov z úveru 30,53eur,
poistného 11,52 eur vo výške 31,80 eur s výzvou, aby pohľadávku zaplatil v lehote 15 dní. Výzvu

žalovaný prevzal dňa 17.03.2015.

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.4XXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 č.l.22-23spisu vyplýva,
že predmetom zmluvy je poskytnutie úveru na financovanie kúpy spotrebného tovaru vo výške 316,79
eur , ktorý sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal splácať v 13-ich mesačných splátkach splatných v 15.
deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15.09.2014 a konečnou splatnosťou úveru 15.09.2015,

pri výške úrokovej sadzby 23,40% ročne, RPMN 26,06%, pri priemernej RPMN 49,67%, poplatku za
poistenie 6,9%.

6. Žalovaný sa na výzvu súdu k podanej žalobe nevyjadril, podľa tvrdenia žalobcu nič na úver neuhradil.

7.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

8.Podľa § 53 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

9. Podľa § 53 ods.4 písm. k/, ods.5 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné.

10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu o
zaplatenie sumy 358,84 eur je dôvodný, tento pozostáva z požičanej istiny 316,79 eur, úroku z úveru
do zosplatnenia vo výške 30,53 eur a 11,52 eur titulom poistného. Zmluva obsahuje všetky zákonom
stanovené obligatórne náležitosti § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto
súd priznal žalobcovi sumu 358,84 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 358,84 eur od

04.03.2015 do zaplatenia.

11.Súd žalobcom uplatnený zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 23,40% ročne zo sumy 316,79
eur od 04.03.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 04.03.2015 do
zaplatenia ako nedôvodný zamietol s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012

zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom

medzi účastníkmi konania. V danom prípade žalobca úver predčasne zosplatnil k 03.03.2015. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu

dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a

veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa

voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ
nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej

nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. a subsidiárne ani testom §
53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pričom také dojednanie žalobcu podľa ktorého ak klient
neuhradí úver v lehote splatnosti je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých
finančných prostriedkov aj úrok z omeškania je takéto ustanovenie zmluvy stanovené v bode 4.4.časti

3 úverovej zmluvy zo dňa 15.08.2014 neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka
na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.

12.Otrováchkonania rozhodolsúdpodľa§255ods.1 CSPtak, žežalobcovi,ktorýbolvsporeúspešný,
keď úspech v spore sa odvíja od istiny súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Podľa

§ 262 ods.2 CSP o trovách konania po právoplatnosti konania vo veci samej rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.

1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje

a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.