Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208252
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314208252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu: J. F., K. XX, G., IČO:

XXXXXXXX, zast. AK HPP s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 02.07.2014 domáhal proti žalovanej určenia, že je výlučným
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXX na budove so súpisným číslom XXXX,

ktorá sa nachádza v kat. území E., Mesto E., okres E. a je postavená na pozemku registra U., parcele
č. XXXX/XX o výmere 964 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a zapísané na LV č. XXXX.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania.

2. Svoj žalobný návrh žalobca odôvodnil tak, že spoluvlastnícky podiel sa nachádza v tzv. združenej
prevádzkovej budove, ktorá bola vybudovaná zo združených prostriedkov viacerých organizácii
bývalého Národného frontu pred rokom 1989. Združený podiel v tejto budove mal aj Socialistický zväz

mládeže.

3. Majetok bývalého SZM nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky bol zverený do správy
NadáciedetíamládežeSlovenska,pričomnáslednenazákladeustanovenia§15ods.4písm.a)Zákona
č. 189/1993 Z. z. o fonde detí a mládeže bol tento majetok zverený do správy Fondu detí a mládeže,
ktorý bol správcom tohto majetku štátu.

4. Obe organizácie tento majetok nerušene užívali, pričom Nadácia detí a mládeže mala pôvodne
uzavretú aj hospodársku zmluvu č. X/XXXX s bývalým Okresným úradom E., o združenej prevádzke
aj spoločným užívaním združenej prevádzkovej budovy Okresného úradu E., pričom na základe
predmetnejzmluvyužívalaNadáciadetíamládežeSlovenskaakopôvodnýsprávcamajetkupobývalom
SZM celkom 525,18 m2 z celkovej plochy budovy 2767,40 m2, t.j. 18,98% z celkovej plochy budovy.

5. Žalobca tvrdil, že Vláda Slovenskej republiky prijala dňa 18.07.2001 uznesenie č. 714, ktorým v súlade

s ustanovením §6 ods. 4 písm. d) Zákona č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších
predpisov schválila bezodplatný prevod majetku štátu v správe Fondu detí a mládeže na žalobcu. V tom
čase žalobca používal názov Nadácia mládeže Slovenska a to vrátane združeného podielu v správe
Fondu detí a mládeže na budove na H. XX v E. (bod M..XX.predmetného uznesenia).6. Následne dňa 30.08.2001 uzavrel žalovaný, v tom čase konal ako správca majetku štátu Fond
detí a mládeže ako darca so žalobcom, ktorý v tom čase vystupoval pod názvom Nadácia mládeže

Slovenska ako s obdarovaným darovaciu zmluvu o bezodplatnom prevode podielu, predmetom ktorej
bolo darovanie podielu darcu na administratívnej budove na H. XX v E. so súpisným č. XXXX, t.j. podielu,
ktorý predstavuje percentuálne 18,98%.

7. Predmet daru bol žalobcovi odovzdaný na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu daru

zo dňa 26.03.2002.

8. Napriek tomu vlastnícke právo žalobcu k darovanému spoluvlastníckemu podielu z neznámych
dôvodov nebolo zapísané do Katastra nehnuteľností, avšak zmluva darovacia zo dňa 30.08.2001 nebola
nikdy spochybňovaná, je reálne doposiaľ rešpektovaný taký stav, že žalobca užíva a prenecháva do
užívaniatretímosobámtentopodielvadministratívnejbudovenaul.H.XXvE.vrozsahuprislúchajúcom

spoluvlastníckemu podielu, ktorý mu bol darovaný zo strany žalovaného. V súvislosti s užívaním tejto
nehnuteľnosti poukázal aj na to, že výška spoluvlastníckeho podielu je zrejmá aj z vyúčtovaní nákladov
na jej prevádzku, ktoré predchádzajúci správcovia majetku štátu žalobcovi zasielali. Vlastnícke právo
k predmetnému spoluvlastníckemu podielu žalobca odvodzoval teda od tejto darovacej zmluvy a trval
na tom, že aj keď táto darovacia zmluva nebola zapísaná do Katastra nehnuteľnosti, uplynula vydržacia

lehota a on ako dobromyseľný držiteľ nadobudol vlastnícke právo k tomuto podielu vydržaním.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom
vyjadrení, ale aj v prednese pred súdom trval na tom, že celá budova je majetkom štátu, a i keď je
pravdou, že vznikla a bola vybudovaná zo združených prostriedkov viacerých organizácii, nikdy nevznikli

spoluvlastnícke práva k združenej prevádzkovej budove, čoho dôkazom sú aj doposiaľ vedené súdne
konania pred Okresným súdom E., kde sa viaceré organizácie domáhali určenia, že sú výlučnými
vlastníkmi ich spoluvlastníckych podielov na základe združenia finančných prostriedkov, a to konanie
vedené pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XX, XC/XXX/XXXX.

10. Žalovaný spochybňoval aj darovaciu zmluvu, ktorú predložil do konania ako dôkaz žalobca a
poukázal na to, že jej chýba právna relevancia, a preto nikdy nemôže byť platné, že od uzavretia tejto
darovacej zmluvy začala plynúť vydržacia doba. Tak Nadácia detí a mládeže, ako aj Fond detí a mládeže
boli iba užívateľmi týchto spoluvlastníckych podielov a rovnako užívateľom je aj žalobca. Žalovaný
poukazoval tiež na to, že Fond detí a mládeže nebol nikdy správcom tohto majetku za Slovenskú

republiky, ktorý by bol oprávnený na uzatváranie týchto zmlúv, pretože jediným správcom majetku bol
Okresný úrad E., čo vyplýva z listu vlastníctva, kde je uvedené, že vlastníkom tejto budovy je Slovenská
republika a správcom Okresný úrad E.É..

11. Žalovaný spochybňoval aj dobromyseľnosť žalobcu v tom, že mu podiel v združenej prevádzkovej

budove patrí, čoho dôkazom je to, že už v roku 2010 sa pokúšal so žalobcom uzatvoriť zmluvu o
výpožičke a opätovne v roku 2011 vzhľadom k tomu, že žalobca bezplatne užíval kancelárske priestory
v ZPB v E., pričom užívanie týchto priestorov bolo upravené v hospodárskej zmluve č. 1/1991 o
združenej prevádzke a spoločnom užívaní združenej prevádzkovej budovy Okresného úradu E. zo dňa
31.07.1991. Poukazoval na to, že vyzýval žalobcu na uzavretie zmluvy o výpožičke, na čo žalovaný

odpovedal, že tento návrh je v pripomienkovom konaní a na ďalšiu žiadosť už reagoval tak, že uzavretie
zmluvy o výpožičke nie je odôvodnené. Absencia dobromyseľnosti žalobcu podľa žalovaného je aj v
tom, že žalovaný si musel byť pri uzatvorení zmluvy vedomý toho, že budova patrí vlastnícky štátu,
nemôže teda byť prevedené vlastníctvo, ale išlo iba o prechod užívacieho práva. Tak isto darovacia
zmluva nebola nikdy predložená na zápis do Katastra nehnuteľností. Rovnako žalovaný nemal po celú

10-ročnú lehotu vydržiavaciu dobu dobrú vieru, pretože tá zanikla minimálne v súvislosti s tým, že bol
vyzývaný aj na uzavretie zmluvy o výpožičke a bežnej korešpondencii Okresný úrad E. ako správca tejto
budovy vystupoval voči žalobcovi vždy ako správca budovy a žalovaného označoval ako užívateľa, nie
ako spoluvlastníka.

12. Vykonaným dokazovaním, z vyjadrenia strán sporu, prednesu na pojednávaní a predložených
listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav: Žalobca sa v konaní domáhal určenia vlastníctva
k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je vyššie uvedený na tom základe, že svoje vlastnícke právo
odvodzoval od darovacej zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva majetku štátu. Z predloženýchlistinných dôkazov od žalobcu bolo zistené, že Vládou SR bolo prijaté uznesenie č. XXX z 18.07.2001 k
návrhu na vyslovenie súhlasu s prevodom vlastníctva majetku štátu v správe Fondu detí a mládeže, kde
vláda schválila pod M..XX. bezodplatný prevod majetku štátu, budova v podielovom spoluvlastníctve

podiel v správe Fondu detí a mládeže (združený podiel LV na Okresný úrad E.) na H. XX v E., kat.
územie E., v správe Fondu detí a mládeže podľa § 6 ods. 4 písm. d) Zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. v
hodnote k 30.06.2001; budovy 2.211.000,- Sk Nadácii mládeže Slovenska, K. 11, 816 36 Bratislava.

13. Z darovacej zmluvy o bezodplatnom prevode podielu uzavretej podľa § 628 a násl. Občianskeho

zákonníka medzi týmito zmluvnými stranami Slovenská republika v zastúpení Fond detí a mládeže,
Pražská 11, 816 36 Bratislava, zast. S.. S. H., predsedom Rady Fondu detí a mládeže a S.. V. O.,
podpredsedom Rady Fonde detí a mládeže a Nadáciou mládeže Slovenska, Pražská 11, Bratislava,
zast. V.. Z. Š., U.. správcom darca podľa zákona č. 189/93 Z. z. v znení neskorších predpisov o Fonde
detí a mládeže správcom majetku vo vlastníctve SR. V článku 1 je uvedené, že predmetom daru je
podiel darcu na administratívnej budove nachádzajúcej sa na ul. H. XX v kat. území E., Obec E., okr.

E., postavený na parcele č. XXXX/XX, súpisné č. XXXX, ktorá je ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č.
XXXX u Okresného úradu E., odbor Katastra nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je Slovenská republika
a správcom budovy je Okresný úrad v E.. Ďalej je uvedené, že darca je oprávnený užívať z celkovej
plochy budovy spolu 430,10 m2. Na bezodplatný prevod vlastníctva majetku v správe darcu bol podľa
§ 6 ods. 4 písm. d) citovaného zákona daný predchadzajúci súhlas vlády SR, a to uznesením Vlády SR

č. 714/2001 zo dňa 18.07.2001, ktoré tvorí prílohu k tejto zmluve. Darca daruje podiel v článku 1 tejto
zmluvy obdarovanému a obdarovaný ho s vďakou prijíma, účtovná hodnota podielu je 2.211.000,- Sk.
Zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX.

14. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu daru zo dňa 26.03.2012 bolo zistené, že podiel Fondu

detí a mládeže na tejto administratívnej budove bol odovzdaný protokolárne obdarovanému Nadácii
mládeže Slovenska, Pražská 11, Bratislava.

15. Žalobca predložil súdu aj vyúčtovania prevádzkových nákladov za združenú prevádzkovú budovu H.
XX, E., ktoré boli Obvodným úradom E. účtované i Nadácii Intende, t.j. žalobcovi, ale zároveň poukázal

aj na dodatok č. 1 k hospodárskej zmluve č. X z roku XXXX o združenej prevádzke a spoločnom
užívaní združenej prevádzkovej budovy Okresného úradu E., kde sa uvádza v článku 1, že zmluvnými
stranami sú vlastník správca - Okresný úrad E. a spoluvlastník a užívateľ Nadácia mládeže Slovenska,
čím vlastne poukázal na to, že aj v tomto dodatku č. 1 je už Nadácia mládeže Slovenska uvádzaná
ako spoluvlastník tejto budovy a užívateľ. Dodatok č. 1 k hospodárskej zmluve č. 1 z roku 1991 je zo

dňa 15.11.2003 a svedčí o tom, že po uzavretí darovacej zmluvy bola Nadácia mládeže Slovenska
považovaná za spoluvlastníka podielu k združenej prevádzkovej budove.

16. Žalobca poukazoval na to, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tom zmysle, že len výstavbou
tejto budovy zo združených prostriedkov viacerých organizácii nevznikol automaticky spoluvlastnícky

podiel týchto organizácii na tejto budove, ale táto budova bola majetkom štátu, a preto aj odkaz
žalovaného na jednotlivé konania, ktoré sa viedli pred Okresným súdom E. o určenie vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu týchto pôvodných organizácii, ktoré združili svoje finančné prostriedky na
výstavbu združenej prevádzkovej budovy, nesúvisí s predmetom tohto sporu. Žalobca totiž poukazoval
na to, že jeho vlastnícke právo je odvodzované len od darovacej zmluvy a nadobudol ho uplynutím

vydržavacej doby. Žalobca nespochybňoval ani korešpondenciu, ktorú po uzavretí zmluvy mal s
Okresným úradom E., ktorú žalovaný do konania predložil. Napriek tomu trval, že iba nedopatrením sa
staloto,žedarovaciazmluvanebolazapísanádoKatastranehnuteľnostíasamotnátátokorešpondencia
nemá vplyv na plynutie vydržavacej doby.

17. V konaní bolo vyžiadaním si správy z Katastra nehnuteľností E. zistené, že po uzavretí darovacej
zmluvynebolnikdypodanýnaSprávukatastraE.návrhnazapísanievlastníckehoprávakpredmetnému
spoluvlastníckemu podielu či už zo strany Nadácie mládeže Slovenska, alebo zo strany žalobcu.

18.Vkonanínebolospornémedzistranamito,akýmspôsobombolavybudovanázdruženáprevádzková

budova na ul. H. XX v E., teda že bola vybudovaná z finančných prostriedkov združených spoločenskými
organizáciami a Národným frontom SSR. Následne po dokončení boli uzatvárané hospodárske zmluvy
o združenej prevádzke a spoločnom užívaní tejto budovy, ktoré stanovovali podmienky prevádzky a
spoločného užívania združenej prevádzkovej budovy. Taktiež nebolo sporné medzi stranami to, žetento majetok prešiel do vlastníctva štátu Slovenskej republiky, ktorá sa stala vlastníkom združenej
prevádzkovej budovy na základe zmeny Ústavy Českej a Slovenskej federatívnej republiky, a to
ústavným zákonom č. 376/1990 Zbierky, ktorým sa menila Ústava Českej a Slovenskej federatívnej

republiky v znení neskorších predpisov a v správe bola Okresného úradu E. na základe hospodárskej
zmluvy 178/1991 zo dňa 16.05.1991.

19. Nebolo sporné ani to, že majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže, nachádzajúci sa na
území Slovenskej republiky bol zverený do správy Nadácie detí a mládeže Slovenskej republiky a

o odovzdaní združenej prevádzkovej budovy bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá hospodárska zmluva
č. X/XXXX o združenej prevádzke a spoločnom užívaní združenej prevádzkovej budovy Okresného
úradu E. - bývalá budova Národného frontu medzi Okresným úradom E. ako spravovateľom združenej
prevádzkovej budovy a Nadáciou detí a mládeže SR ako užívateľom, ktorá stanovila podmienky
prevádzky a spoločného užívania tejto budovy, pričom nebolo sporné ani to, že Nadácia detí a mládeže
SR bude užívať 525,18 m2 z celkovej plochy všetkých miestnosti v budove.

20. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že následne bol majetok na základe ustanovenia § 15 ods. 4
písm. a) Zákona č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže, ktorý ku dňu účinnosti spravovala Nadácia
deti a mládeže SR, zverený do správy Fondu detí a mládeže. Z toho vyplýva, že Fond detí a mládeže
na základe tohto zákona č. 189/1993 má právo užívať tieto priestory. Medzi stranami nebolo sporné

ani to, že v júli 2001 bola založená Nadácia mládeže Slovenska, ktoré založilo Ministerstvo školstva
SR, Rada mládeže Slovenska a Študentská rada vysokých škôl. Vláda SR uznesením č. 714/2001 zo
dňa 18.07.2001 schválila bezodplatný prevod majetku štátu v správe Fondu detí a mládeže na Nadáciu
mládeže Slovenska. Podľa žalovaného došlo k prevodu užívacieho práva z Fondu detí a mládeže na
Nadáciu mládeže Slovenska a nie k prevodu vlastníckeho práva, ako si to myľne vysvetľuje žalobca.

21. Naopak žalovaný vykladá uznesenie Vlády SR č. 714 zo dňa 18.07.2001 tak, že došlo nie k
vysloveniu súhlasu s prevodom užívacieho práva, ale s prevodom vlastníctva majetku štátu v správe
Fondu detí a mládeže, čo vyplýva zo samotného uznesenia č. XXX z 18.07.2001.

22. V novembri 2005 došlo k zmene názvu Nadácia mládeže Slovenska, ktorá bola premenovaná na
Nadáciu Intenda, t.j. dnešného žalobcu. Žalovaný tvrdil, že napriek predloženým listinám zo strany
žalobcu, a to najmä darovacej zmluvy táto nebola nikdy zapísaná do Katastra nehnuteľností, pretože
nenadobudla ani právnu relevanciu, lebo nemohlo prevádzať vlastnícke právo štát v zastúpení Fondu
detí a mládeže, ktorému prináležalo len užívacie právo z celkovej plochy 18,98%, ale prevádzalo

sa iba užívacie právo na Nadáciu detí a mládeže Slovenska, a preto z tohto dôvodu nemohlo dôjsť
ani k oprávnenej držbe spoluvlastníckeho podielu zo strany žalobcu a uplynutiu vydržacej doby.
Žalovaný zároveň predložil do konania korešpondenciu so žalobcom, keď v roku 2010 sa pokúšal
uzavrieť zmluvu o výpožičke a tým aktualizovať zmluvné vzťahy založené pri združení finančných
prostriedkov s existujúcim skutkovým a právnym vzťahom. Listom zo dňa 05.02.2010 vtedy Obvodný

úrad E. vyzval Nadáciu Intendu, t.j. žalobcu o uzavretie zmluvy o výpožičke poukazujúc na to, že
užíva priestory upravené v hospodárskej zmluve č. X/XXXX po pôvodnom združovateľovi Slovenskom
ústrednom výbore Socialistického zväzu mládeže. Listom zo dňa 22.02.2010 žalobca odpovedal
bývalému Obvodnému úradu E., že návrhom sa budú zaoberať v pripomienkovom konaní a v čo
najkratšom čase ho budú informovať. Listom zo dňa 26.8.2010 požiadal Obvodný úrad E. žalobcu

o vyjadrenie k zmluve o výpožičke, ktorá zároveň tvorila prílohu listu a žiadal žalobcu o podpísanie
tejto zmluvy. Dňa 13.09.2010 žalobca odpovedal Obvodnému úradu E. tak, že Nadácia Intenda, t.j.
žalobca užíva predmet daru, a preto uzatvorenie zmluvy o pôžičke k predmetným nehnuteľnostiam nie je
odôvodnené. Listom zo dňa 11.10.2010 Obvodný úrad E. oznamuje žalobcovi, že priestory, ktoré užíva
žalobca, budú naďalej ním užívané a žiadal preto o podpísanie týchto zmlúv o výpožičke. Listom zo

dňa 24.08.2011 Obvodný úrad E. opätovne vyzval žalobcu na uzatvorenie zmluvy o výpožičke. Túto
korešpondenciu žalobca v celom rozsahu potvrdil, k čomu uviedol, že zmluvu o výpožičke neuzavreli
žalobca preto, lebo sa cítil vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu.

23. Žalobca do konania predložil aj ďalšie listinné dôkazy preukazujúce to, že rovnakým spôsobom na

základe uznesenia vlády a následne uzavretia darovacej zmluvy bol obdarovaný zapísaný ako vlastník
v Katastri nehnuteľnosti na rôznych miestach SR, avšak medzi tým došlo k prevodu tohto majetku na
ďalšiu osobu, alebo tretí subjekt, preto jednotlivé darovacie zmluvy nebolo možné v každom prípade
súdu predložiť.24. Žalovaný počas celého konania poukazoval iba na tú skutočnosť, že v danom prípade Fond detí a
mládeže nebol vlastníkom, ani spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorá mala byť predmetom daru, a preto

nemohol previesť vlastnícke právo na iný subjekt na Nadáciu detí a mládeže Slovenska, čo dokumentuje
aj článok 3 samotnej zmluvy, kde sa uvádza, že na základe tejto darovacej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že dňom podpísania zmluvy je obdarovaný oprávnený predmet daru využívať. Ďalej poukazoval
žalovaný aj na to, že nielen pre združenú budovu v E., ale aj v iných mestách, ako je Y. a K. G. neboli
uzavreté tieto zmluvy darovacie relevantne, pretože vo všetkých troch prípadoch bol vlastníkom týchto

budov štát, teda Slovenská republika a správcom Okresný úrad, v prípade tohto sporu Okresný úrad
E.. Tento správca bol zapísaný aj v Katastri nehnuteľnosti, a preto žalovaný mal za to, že aj keď Fond
detí a mládeže mal v správe majetok na základe zákona, nebol oprávnený, ani kompetentný prevádzať
vlastnícke právo na iný subjekt a takéto právo mala len Slovenská republika v zastúpení Okresným
úradom E. tak, ako to vyplývalo aj z vlastníctva uvedeného na LV č. XXXX, pôvodne XXXX, následne LV
č. XXXX a XXXX, ktoré bolo zapísané ako vlastníctvo Slovenskej republiky Okresný úrad E. a právny titul

nadobudnutia vlastníctva budovy bol ústavný zákon č. 376/1990 Zb. Každá darovacia zmluva o prevode
nehnuteľnosti ak by mala spôsobiť následky vzniku vlastníckeho práva by musela byť zapísaná do
Katastranehnuteľnostíaajzozmluvybytedavyplývalo,ženazákladeuzavretiazmluvyvlastníckeprávo
sa nadobúda zápisom do Katastra nehnuteľnosti, ktorý však údaj v tejto zmluve absentuje. Na základe
toho mal žalovaný za to, že obe zmluvné strany tak, ako zmluvu uzavreli, museli si byť vedomí týchto

skutočností, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika, príslušný Okresný úrad a darovacia
zmluvanebolapredloženádoKatastranehnuteľností,pretoajvýkladtejtozmluvyjetaký,žeišlooprevod
užívacieho práva, nie prechod vlastníckeho práva.

25. Z pripojených spisov Okresného súdu E. bolo zistené, že v minulosti sa na Okresnom súde E.

viedli spory v konaní pod sp. zn. XC/XXX/XX, kde Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia v E.
podala žalobu proti Slovenskej republike Okresnému úradu E. o určenie spoluvlastníckeho podielu k
stavbe. Išlo o tú istú budovu - združenú prevádzkovú budovu, kde sa odvodzovalo vlastnícke právo od
združenia finančných prostriedkov. Žaloba bola v tomto konaní zamietnutá Krajským súdom v K. ako
odvolacím súdom, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu E. v konaní vedenom pod sp. zn. XCo/XXX/

XX rozsudkom zo dňa 28.09.2004 so záverom, že žalobcovi nevzniklo podielové spoluvlastníctvo k tejto
budove v súvislosti s uzavretím zmluvy o združení prostriedkov sa nepreukázala vôľa účastníkov tejto
zmluvy založiť podielové spoluvlastníctvo. S tým istým záverom boli právoplatne zamietnuté aj žaloby
Akadémie vzdelávania proti Slovenskej republike, zast. Krajským úradom v K.. Konanie sa viedlo pod sp.
zn. XC/XXX/XXXX a Okresného výboru dobrovoľnej požiarnej ochrany E. vedené pod sp. zn. XXC/XXX/

XXXX. Pravdivé je tvrdenie žalobcu v tom, že žalobca touto žalobou nežiadal o určenie vlastníckeho
práva, ktoré by mu vzniklo na základe zmluvy o združení finančných prostriedkov na výstavbu tejto
budovy, ale odvodzuje od uzavretia darovacej zmluvy a uplynutia vydržacej 10-ročnej doby a splnenia
všetkých podmienok pre vydržanie ako originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva.

26. Podľa § 134 O. z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej
dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa

oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom
právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Tým, že je vydržanie
originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, sa posilňuje aj postavenie vydržateľa ako vlastníka,
lebo ten neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho predchodcu. Táto skutočnosť má svoj význam
najmä v tých prípadoch, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nebolo dôsledne zapisované do

verejných registrov a s tým spojenými ťažkosťami pri preukazovaní vlastníctva u právnych predchodcov.

28. Žalobca mal vstúpiť do držby nehnuteľnosti okamihom uzavretia darovacej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX.
Podmienkou pre vydržanie je predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.

29. Súd vyhodnotiac listinné dôkazy, prednesy strán sporu a ich písomné vyjadrenia dospel k záveru,
že návrh nie je opodstatnený. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase
uzavretia darovacej zmluvy bola výlučným vlastníkom celej budovy Slovenská republika a správcom
Okresný úrad E.. Vyhodnotiac následne uzavretú darovaciu zmluvu mal teda za preukázané, že platnúdarovaciu zmluvu mohol uzavrieť len vlastník tejto nehnuteľnosti celej, pretože ku dňu uzavretia zmluvy
Fond detí a mládeže nebol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, a teda nemal oprávnenie prevádzať
vlastnícky to, čo dovtedy užíval na iný subjekt a do iného režimu, t.j. vlastníckeho. Takéto oprávnenie

mala len Slovenská republika, zast. Okresným úradom E., ktorá mohla podiel z celej budovy previesť na
základe darovacej zmluvy, čo sa však v danom prípade nestalo. Z tohto dôvodu súd z takto darovacej
zmluvy mal za to, že aj samotný obdarovaný, t.j. žalobca, ktorý sa v tom čase označoval ako Nadácia
mládeže Slovenska si bol vedomý toho, že takáto zmluva nie je dostatočná pre vklad do Katastra
nehnuteľností, a najpravdepodobnejšie z tohto dôvodu nebola ani predložená na vklad do Katastra

nehnuteľností. Ak by aj vyvolala u žalobcu presvedčenie o tom, že touto darovacou zmluvou nadobudol
vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu, mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že držiteľ,
t.j. žalobca nebol počas celej doby dobromyseľný, pretože tu boli dôvodne pochybnosti o tom, že mu vec,
alebo právo patrí. Minimálne korešpondencia doložená zo strany žalovaného v tomto konaní svedčí o
tom, že už v roku 2010 bol žalobca vyzývaný na uzavretie zmluvy o výpožičke, čo v ňom muselo vyvolať
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Dobrá viera pritom zaniká v okamžiku, keď sa

držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom
patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.

30. Podľa žalobcu mala uplynúť vydržiavacia doba dňa 30.08.2011. Súd však mal za to, že už v roku
2010 korešpondencia musela vyvolať pochybnosť u žalobcu o tom, že mu táto nehnuteľnosť patrí, a teda

nedošlo k nerušenému pokojnému vydržaniu a uplynutiu 10-ročnej doby, ktorá sa vyžaduje pre splnenie
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Rovnako k tomuto záveru súd dospel aj
na základe toho, že žalobca sa nesprával po uzavretí darovacej zmluvy ako vlastník, nijakým iným
spôsobom neprejavil svoje vlastnícke právo. Užíval túto nehnuteľnosť ako užívajú ostatní len užívatelia
svoje spoluvlastnícke podiely tým spôsobom, že ich prenajímajú, pričom platia prevádzkové náklady,

ktoré sú vyfakturované Okresným úradom E., predtým Obvodným úradom E.. Žalobca nepreukázal, aby
sa správal ako vlastník, a platil napr. daň z tejto nehnuteľnosti, alebo nejakým iným spôsobom počas
10-ročnej lehoty vykonal svoje vlastnícke právo inak, než užívaním tohto priestoru, na čo však podľa
žalovaného žalobca má oprávnenie vyplývajúce zo zákona a odvodené od predchádzajúcich užívateľov.

31. Na základe takto zistených skutočností mal súd za to, že nárok nie je dôvodný, a preto ho v celom
rozsahu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, keďže žalovaná v tomto konaní nežiadala priznať náhradu trov konania, aj keď bola v konaní

úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.