Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212062
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316212062.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. O.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: F. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom B., L.
XXX a otca: V. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12P/245/2016-11 zo dňa
28. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie,
ktorým sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 12P/394/2015, dočasne upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletým každú párnu sobotu v roku v čase od 9.00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si

maloletého prevezme v bydlisku matky a po skončení styku ho na rovnakom mieste matke vráti. Matka
je povinná dieťa na styk pripraviť, otcovi odovzdať, v stanovenom čase mu styk umožniť
a po skončení styku dieťa od neho prevziať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil
styk otca s maloletým dieťaťom, kedy otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň

v sobotu a každý nepárny týždeň v nedeľu, v oboch prípadoch v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod.,
keď matka dieťa na styk riadne pripraví a v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa ho otcovi
odovzdá, ktorý je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť. Takto bude styk prebiehať až do
právoplatného skončenia vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení
Civilnéhomimosporovéhoporiadku(zákonč.161/2015Z.z.-ďalejCMP,§2ods.1),Civilnéhosporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len CSP - § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, §

328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 360 ods. 1, § 395 ods. 1), a ustanoveniami
Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. - § 25 ods. 4 Zákona o rodine). Svoje rozhodnutie
vecne odôvodnil tým, že návrh otca na úpravu styku s maloletým synom je opodstatnený. Otec sa tejto
úpravydomáhalpreto,žematkamuneumožňuježiadnystyksdieťaťom,odmietamupodávaťakékoľvek
informácie o ňom, odmieta komunikáciu s otcom, so starými rodičmi dieťaťa a otec má vážne obavy, že
matky vycestuje aj s maloletým do zahraničia a viac ho neuvidí. Súd zo správy kolíznej opatrovníčky

zistil, že matka spolu s maloletým býva v prístavbe rodinného domu svojich rodičov. Dom pozostáva z
dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne a sociálneho zariadenia. Matka maloletého očakávala v auguste 2016
narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec pravidelne prispieva na výživu maloletého, ktorý bol od 9/2016
prijatý do MŠ B. na celodennú starostlivosť. Matka upodozrieva otca i jeho priateľku z užívania drog
a preto vyjadrila obavu, ako by sa v takomto stave dokázal postarať o dieťa. Podľa zistenia kolízneho
opatrovníka otec sa stretol s maloletým naposledy 02.07.2016, kedy styk o trvaní 3-4 hodiny prebiehal

na ihrisku v B. za prítomnosti matky maloletého, odvtedy sa otec nemohol s dieťaťom stretávať. Aj starí
rodičia zo strany otca majú záujem stretávať sa s dieťaťom. Súd prvej inštancie z návrhu a tvrdení vňom obsiahnutých, ako aj z ďalšieho spisového materiálu mal dostatočne osvedčené, že problémová
realizácia styku otca s maloletým by mohla mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, pričom tu existuje
naliehavosť a nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže podľa tvrdení otca matka vytvára

prekážky pri súdom neupravenom styku. Preto sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery
účastníkov, nakoľko si to vyžaduje záujem na zachovávaní a udržiavaním vzťahu medzi maloletým
a otcom a návrhu vyhovel. Súd sa nestotožnil s rozsahom požadovaného styku otca s dieťaťom a
upravil ho tak, aby bol dodržiavaný pravidelný kontakt maloletého s otcom a styk sa bude realizovať

každý týždeň v sobotu alebo v nedeľu v v čase od 9.00 hod. do 18,00 hod.. Uvedený rozsah styku
otca s dieťaťom súd určil vzhľadom na nízky vek dieťaťa a tvrdenie matky, že otec užíva omamné a
psychotropné látky, čo však doteraz nebolo preukázané. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá
dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov,
okolnostiam zodpovedajúca úprava styku bude predmetom konania vo veci samej o návrhu matky na
obmedzenie styku otca s maloletým, ktoré prebieha na súde pod sp. zn. 12P/394/2015.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého.
Uviedla, že styk otca s maloletým bol riešený len pred pol rokom a to v konaní sp. zn.
12P/142/2015,kdesarodičiadohodliananávrhotcastyknebolupravený.Stykzostalnadohoderodičov
neobmedzený. Otec nemal žiadne výhrady k realizácii styku, ani sa ho zvlášť nedomáhal až do obdobia,

kedy matka požiadala o udelenie súhlasu o vycestovanie do zahraničia a o zmenu trvalého pobytu jej
s dieťaťom. Styk otca s maloletým bol počas roku 2016 vykonávaný v deň menín a narodenín dieťaťa,
ako aj dňa 02.07.2016. Tvrdenia otca ohľadne odopierania styku maloletého dieťaťa s otcom, ako aj
neposkytovanie informácií o stave maloletého otec ničím nepodložil a nie sú pravdivé. Otec sa ohľadne
dieťaťa neinformuje a matku kontaktuje, len ak má záujem o styk s maloletým. Matka sa vždy snažila

požiadavkám otca vyhovieť tak, aby sa styk zrealizoval. Poukázala na to, že matka zaviedla pre dieťa
denný režim a vypestovala v ňom určité návyky, vychováva ho v štandardnom prostredí, obvyklom pre
trojročné dieťa, teda v čistom a bezpečnom prostredí s pravidelnou stravou, hygienou a poobedňajším
spánkom. Dobre pozná prostredie, kde žije otec a nesúhlasí s tým, že by v domácnosti otca bolo pre
dieťa vhodné prostredie. Domácnosť nezodpovedá podmienkam, na aké je maloletý zvyknutý,

nie je možné v nej vykonávať bežné potreby a návyky maloletého. Správa kolíznej opatrovníčky nie je
objektívna a neodráža reálnu situáciu. Podľa vedomostí matky otec nebol v čase kontroly doma a vopred
bol na kontrolu upozornený. Izba otca v rodičovskom dome je iba manželská posteľ a skriňa, kde nie je
dostatok priestoru na hranie a postieľku pre dieťa. Otec si zabezpečuje peniaze na živobytie opravami
motorových vozidiel, ktoré vykonáva vo dvore rodinného domu, tu sa nachádzajú rôzne náhradné diely,

náradie, ostré predmety a pohyb maloletého po dvore je nebezpečný. Matka nesúhlasí, aby maloletý
zostal u otca sám taký dlhý čas, ako je určené súdom v rozhodnutí, nakoľko otec nemá skúsenosti
na to, aby sa sám postaral o dieťa a to, že maloletý nemá u otca vytvorené podmienky na trávenie
času, zábavu a pravidelný spánok. Tento styk považuje matka za nezodpovedajúci záujmu maloletého
dieťaťa. Matka chce, aby dieťa vyrastalo v zdravom a bezpečnom prostredí. Jej obava je v neposlednom

rade založená na obave z informácií o otcovom údajnom kontakte s omamnými látkami. Pokiaľ sa
nepreukáže nezávadnosť prostredia otca, nie je podľa matky v záujme dieťaťa, aby sa zdržiavalo v
tak dlhom čase u neho, ako to určil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nariadil dočasný styk na
jeden deň v každom týždni, čo je neobvyklé a nepremerané okolnostiam na strane maloletého. Maloletý
poobede zhruba do 15,30 hod. spí, nikdy nebol vzdialený od matky, nikdy nespal u otca a

otec s ním nikdy netrávil viac ako tri po sebe nasledujúce hodiny. Preto matka navrhuje návrh zamietnuť.
Ak by sa mal styk uskutočniť, jedine v jej prítomnosti každú párnu sobotu a to v čase od 16,00 hod.
do 18,00 hod. . Styk bez prítomnosti matky by znamenal ohrozenie zdravia a bezpečnosti a celkového
rozvoja maloletého a nebol by v jeho záujme. Jej prítomnosť je nevyhnutná z dôvodu, že maloletý je
dieťaťom vo veku troch rokov, citovo naviazaný na matku a v prípade jej neprítomnosti plače. Citové

väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom nie sú prehĺbené, dieťa nie je zvyknuté byť s otcom osamote
a otec nemá dostatočné skúsenosti na to, aby bol schopný poskytnúť maloletému potrebnú celodennú
starostlivosť. Poukázala na to, že neodkladné opatrenie je nariadené v rozpore s § 324 ods. 3 CSP,
nakoľko bol riešený len v novembri 2015 a je zatiaľ realizovaný v zmysle právoplatného rozhodnutia
súdu. Je tiež v rozpore s § 325 ods. 1 CSP, nakoľko vôbec nie je potrebné upravovať pomery a nie je

ani obava, že bude exekúcia ohrozená, ako to súd uviedol v neúplnom poučení v zmysle § 328 ods. 1
CSP. Preto navrhla, aby bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.3. Otec maloletého sa k odvolaniu matky písomne vyjadril. Trval na tom, že matka bráni jeho styku s
maloletým.Naprieksvojimsnahámvideldieťalenpárkrát,naposledy14.08.2016,odkedyjekomunikácia
s matkou priam nemožná. S otcom komunikuje striedmo len formou SMS alebo chatov na sociálnej

sieti Facebook. Jej tvrdenie o používaní drog či omamných látok je vyfabulované, ničím nepodložené.
Uviedol, že je ochotný podrobiť sa testom na užívanie omamných a psychotropných látok a preukázať,
že tvrdenia zo strany matky sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Poukázal na vyjadrenie matky, že ak
jej súd nepovolí vycestovať, tak ponechá zodpovednosť za výchovu a zdravie dieťaťa na otcovi a podá
návrh na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti a ani on, ani dieťa ju už nikdy neuvidia. Matka i pred

rozhodnutí ale i po rozhodnutí súdu upiera otcovi styk s maloletým a otec nemá žiaden kontakt
s dieťaťom, z čoho má obavy, keďže v živote dieťaťa má svoje postavenie, maloletého syna ľúbi, má
záujem poskytovať mu všetky adekvátne atribúty plynúce z rodičovskej lásky, práv i povinností a chce
sa podieľať na jeho výchove a starostlivosti. Nechce, aby mal maloletý pocit, že ho zanedbáva alebo
nebojuje za to, aby s ním mohol tráviť čo najviac času. Aktuálne nemá istotu, kde sa maloletý nachádza,
či má všetko, čo potrebuje, v akom je stave, nakoľko tieto informácie mu nie sú matkou poskytované.

Uviedol, že emocionálnym, nestabilným vystupovaním matky maloletého, ktoré táto neovláda už ani v
prítomnosti dieťaťa, je maloletý vystavovaný stresu, čo nemôže pozitívne vplývať na jeho
priaznivý fyzický i duševný vývoj. Uviedol, že v prípade, ak by matka maloletého v styku dieťaťa s otcom
i naďalej bránila, mohlo by dôjsť k nezvratným následkom vo vzťahu otec a dieťa, prípadne k odcudzeniu
syna od otca. Poprel, že by domácnosť otca nezodpovedala podmienkam vyžadujúcim starostlivosť

o dieťa. Argumentoval, že maloletý má v jeho domácnosti dostatočný a bezpečný priestor na hranie v
izbe o rozmeroch 4x4 m. Ani to, že otec si privyrába ako automechanik, nijakým spôsobom neohrozuje
zdravie a bezpečnosť maloletého, nakoľko činnosti s tým súvisiace otec nevykonáva na dvore, ale v
na to prispôsobenej garáži. Na dvore sa nenachádzajú nijaké predmety, ktoré by mohli dieťa
ohroziť. Uviedol, že o dieťa sa zaujímal, avšak matka jeho hovory na telefóne zablokovala a tak inak, ako

SMS správami a cez Facebook chat sa na ňu nakontaktovať nevie. Kým nemal súčasnú partnerku, trávil
s maloletým približne štyri hodiny v týždni z dôvodu, že ani tak mu matka dlhšie a častejšie stretnutia
neumožňovala. Aj tieto mohli prebehnúť výlučne u matky v B. a len v jej prítomnosti. V tom čase to otec
rešpektovala a to i s ohľadom na nízky vek maloletého. V súčasnosti má maloletý viac ako tri roky a
tvrdenia matky o prílišnej citovej naviazanosti jeho na matku sú prehnané. S maloletým si vybudoval

veľmi dobrý a vrúcny vzťah. Doposiaľ vždy, keď mu bolo umožnené tráviť čas s maloletým, syn bol
šťastný, veselý, plakal jedine vo chvíli, keď nemohol byť s otcom dlhšie.

4. Striktne odmietol tvrdenia, že by on či jeho partnerka mali čokoľvek dočinenia s omamnými alebo
psychotropnými látkami. I v tomto prípade ide o účelové a ničím nepodložené tvrdenia matky. Bol a je

ochotný podrobiť sa na základe požiadavky súdu komplexnému vyšetreniu. Uviedol, že dobrovoľne je
možné vykonať len testy z moču, ktoré však matka maloletého nepovažuje za dostatočné, no krvné a
iné testy je možné vykonať len na základe nariadenia súdu. On i jeho partnerka sú ochotní týmto sa
podrobiť. Poukázal na to, že nemá dostatok času, ktorý môže s maloletým tráviť spoločne a zdôraznil
znepokojenie nad situáciou, aby sa mohol plnohodnotne venovať dieťaťu, aby takto stanovený čas

spotreboval výstupmi matky a hádkami, ktorých svedkom je i dieťa. Chce realizovať svoje práva k
dieťaťu, chce sám určiť miesto a spôsob trávenia času počas styku s ním, chce ho mať počas styku
a zásahy do riadnej realizácie tohto styku sú v rozpore s § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Poukázal na
prioritný záujem maloletého, na ktorý musí súd vždy prihliadnuť. Záujem dieťaťa je predovšetkým jeho
zdravý psychický a fyzický vývoj a zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa nie je možné

stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Vyjadril
presvedčenie, že umožnenie styku len 9 hodín týždenne ho ukracuje na rodičovských právach voči
maloletému a zároveň obmedzuje i práva maloletého na styk so svojim rodičom. Poukázal na § 28 ods.
2 Zákona o rodine, článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa (prijatého dňa 20.11.1989 v New Yorku) , v
súlade s ktorým štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala

zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom
ich starostlivosti pritom musí byť najlepší záujem dieťaťa, ktorý je v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru
prvoradýmhľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí.Navrholvprípade,akkonajúcisúdneuzná
za dôvodné rozšíriť jeho styk s maloletým, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie matky
ako nedôvodné zamietnuť.

5. Matka sa k vyjadreniu otca písomne vyjadrila a poukázala na to, že spor rodičov spočíva v tom, že
otec má priateľku pochybnej povesti V. N., s ktorou má požívať omamné látky. Nemá doma vytvorenépodmienky pre starostlivosť o dieťa, býva s priateľkou v miestnosti, čo bola špajza, v dome i na dvore
je neporiadok a matka má obavu o maloleté dieťa a o jeho ďalší vývoj.

6. Poukázala na jeho nevhodnú elektronickú komunikáciu, na jeho nevhodné vyjadrenia, na
jeho stanovisko, že aj tak mu súd dovolí stretávať sa s dieťaťom a či má maloletý spávať cez obed,
to ho vôbec nezaujíma a prežije to aj bez toho a tiež mu nebude opravovať autíčko, keďže to nie je
jeho povinnosť a iné. Poukázala tiež na obdobné vyjadrenia jeho priateľky V. N., ktorá jej v elektronickej
komunikácii nevhodnými výrazmi uviedla, že ona osobne nemá záujem o jej dieťa, robí to len kvôli

V. a súd vyhrá, pretože má všade známosti a iné. Pritom sestra V. N. je priateľkou sociálnej terénnej
pracovníčky ÚPVaR Mgr. O. N., čo vyplýva z evidencie na sociálnej sieti Facebook. Pozná
domácnosť otca a nie je pravda to, čo napísala o nej terénna pracovníčka. Je v záujme maloletého,
ak má byť u otca, aby sa reálne preverili všetky skutočnosti namietané matkou, aby bola zabezpečená
riadna a bezpečná výchova dieťaťa. Uviedla, že keď svoju prácu podcenil zástupca maloletého, mal by
byť dôslednejší pri rozhodovaní vo veci práv dieťaťa súd.

7. Otec maloletého k tomuto vyjadreniu matky zaslal opakovane písomné vyjadrenie. Poprel pravdivosť
komunikácie medzi matkou a súčasnou partnerkou otca a na preukázanie tejto skutočnosti predložil
fotokópiu pravej konverzácie, ako v skutočnosti prebiehala, ktorú matka maloletého upravila podľa
svojich potrieb, aby otcovi poškodila a vykreslila jeho i priateľku ako osoby nespôsobilé vychovávať

maloleté dieťa. Obdobne je upravená i konverzácia medzi matkou maloletého a otcom, ktorý trvá na tom,
že v takomto texte matke správy neposlal. Matkou predložené dôkazy sa očividne nezhodujú s reálnou
podobou a otec spochybňuje vierohodnosť tvrdení matky, ktorá evidentne manipuluje s dôkazmi, len
aby ho očiernila, pokrivila jeho charakter a dostala ho do nevýhodnej pozície. K svojmu vyjadreniu preto
pripojil správu, ktorá bola v skutočnosti odoslaná. Čo sa týka previazanosti s kolíznou opatrovníčkou

uviedol, že toto nie je pravdou, ostáva to len na úrovni tvrdenia matky, nepreukázané skutočnosťou,
keďže kolízneho opatrovníka ustanovil súd a nie otec maloletého a pokiaľ mala voči tomuto ustanoveniu
matka námietky, mohla spochybniť jeho nestrannosť a nezaujatosť. Uviedol, že svoju domácnosť
podrobí kontrole komukoľvek aj v následnej dobe. Sociálne pracovníčky, ktoré vykonávali kontrolu
nepoznal a nepozná ich ani jeho partnerka V. N.. V čase, keď mala matka pokazené auto, už nedbala o

bezpečnú výchovu maloletého a maloleté dieťa poslala k lekárovi s ním - otcom maloletého. Tento bol
len krátku chvíľu u lekára, kúpil lieky, teplákovú súpravu a odovzdal dieťa matke, keď maloletý vždy pri
rozlúčke plače, chce ísť do M. pozrieť starých rodičov. K svoju vyjadreniu predložil čestné prehlásenia
V. N., starých rodičov maloletého i dlhoročného kamaráta. Zdôraznil, že maloletého syna ľúbi, chce
mu poskytovať všetku rodičovskú lásku, podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti. preto navrhol

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č.
160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2
v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v
spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016
- ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), s povinnosťou prihliadnutia na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a rozhodol v zmysle § 388 CSP tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3

ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. , § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/245/2016 je návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa úpravy jeho styku s maloletým V. O., narodeným
XX.XX.XXXX, ktorému návrhu súd prvej inštancie napadnutým uznesením dňa 28. júla 2016 vyhovel.

Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a po rozpade ich vzájomného
spolužitia boli práva a povinnosti k maloletému dieťaťu upravené v konaní pred Okresným súdom
Galanta pod sp. zn. 12P/142/2015 tak, že dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, otcovi bola
stanovená vyživovacia povinnosť a styk bol neobmedzený a ponechaný na dohodu rodičov..10. V konaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12P/393/2015, 12P/394/2015 je vedený
jednak návrh matky na udelenie súhlasu na vycestovanie s maloletým do zahraničia a jednak návrh

matky doručený Okresnému súdu Galanta dňa 22.12.2015, ktorým sa domáha obmedzenia styku otca
s maloletým tak, aby sa s maloletým stretával prvú sobotu v mesiaci od 10,00 hod. do
20,00 hod. sám alebo v sprievode svojich rodinných príslušníkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že matka
nesúhlasí s neobmedzenou úpravou styku, keďže medzi rodičmi je potrebná presná dohoda. Poukázala
na potrebu udržiavať domácnosť otca v čistom stave a bez nebezpečného odpadu, ďalej nevodiť dieťa

dospoločnostidrogovozávislýchosôbaleboosôbpochybnejpovesti.Otomtonávrhusúdprvejinštancie
doposiaľ nerozhodol.

11. Styk otca s maloletým prebiehal doposiaľ výlučne podľa dohody rodičov, súčasťou ktorej bola
požiadavka matky, aby bola prítomná pri styku otca s maloletým, styk sa uskutočňoval v trvaní tri až štyri
hodiny a od 14.08.2016 matka neumožnila styk otca s maloletým. Preto sa otec dostavil dňa 06.09.2016

ku kolíznemu opatrovníkovi za účelom prijatia riešenia.

12. Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti
a spoločne vychovávali maloletého viac ako rok po jeho narodení, maloletý V. má aktuálne cca tri a
pol roka. Po rozpade spoločnej domácnosti matka umožňovala otcovi styk s maloletým dieťaťom, keď

otec prichádzal za dieťaťom na niekoľko hodín podľa dohody s ňou. Medzi rodičmi však vzniklo napätie
a nedorozumenia, čo vyjadrila i matka na pojednávaní dňa 10.11.2015 (č.l. 41 spisu 12P/142/2015),
keď uviedla, že otcovi v styku so synom brániť nemieni, avšak si želá, aby sa k nej správal slušne.
Styk tak prebiehal podľa dohody rodičov, keď v poslednom období matka umožňovala otcovi styk v
obmedzenom rozsahu s prihliadnutím na jej podozrenie z užívania omamných a

psychotropných látok otcom a jeho priateľkou. Styk sa však naďalej realizoval prevažne na niekoľko
hodín. Matka poukazuje na potrebu čistoty prostredia, hygieny a bezpečné prostredie, v ktorom sa
má styk uskutočňovať. Pomery v domácnosti otca boli prešetrené kolíznym opatrovníkom dieťaťa,
ktorý k nim nevzniesol žiadne opodstatnené výhrady. Matka síce poukazuje na väzbu medzi kolíznym
opatrovníkomapriateľkouotca,čojepotrebnévkonanívovecisamejbližšieobjasniť,tovšaknevyvracia

fakt primeraného prostredia pre maloleté dieťa, ktoré vyplýva z aktuálnych bytových pomerov otca.

13. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.- ďalej len ZoR) rodičia sa môžu dohodnúť
o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo;
dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Ustanovenia 36 ods. 1 ZoR obsahuje úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom rodičov, ktorí spolu nežijú, často to bývajú prípady úpravy práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozchode rodičov. Podľa tohto ustanovenia prednosť má vždy dohoda rodičov
(podliehajúca schváleniu súdu), v prípade nedosiahnutia takejto dohody môže súd aj bez návrhu upraviť

výkon rodičovských práv a povinností. Nakoľko ustanovenie § 36 ZoR obsahuje stručnejšiu úpravu,
zákonodarca odkazuje na primerané použitie ustanovení § 24 a 25 zákona o rodine. Pri rozhodovaní o
úprave rodičovských práv a povinností súd rozhodne najmä o tom, komu zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti, v akej výške a ktorý z rodičov bude prispievať na jeho výživu a tiež rozhodne o úprave
styku toho rodiča, ktorému dieťa zverené nebolo.

15. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je potrebné starostlivo posudzovať jeho časové vymedzenie a
miesto,pričomnemalibysapoužívaťlenpaušálnehľadiská.Rozhodujúcesúokolnostinastranedieťaťa:
jeho vek, zdravotný stav, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, časové,
hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa
nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho
styku s dieťaťom. V odôvodnených prípadoch - ak je potrebné výkon rodičovských práv a povinností
upraviť v krátkej dobe (t.j. skôr ako bude rozhodnuté vo veci samej - o úprave rodičovských práv na čas
do rozvodu) je možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP.

16.Hlavnoufunkciouneodkladnéhoopatreniajezabrániťdočasnouaprovizórnouúpravounepriaznivým
následkom, ktoré by mohli nastať do rozhodnutia vo veci samej. Jedným z dôvodov na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Na nariadenieneodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov je nutné, aby bola
osvedčená danosť práva a aby neexistovali závažnejšie pochybnosti o potrebe takejto dočasnej úpravy,
konkrétne v prípade neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku je to stav, keď sa styk

nerealizuje pravidelne, bez problémov alebo je znemožnený styk s maloletým. Účelom neodkladného
opatrenia nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ale dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania
v prípade hrozby vzniku určitej ujmy.

17. Aj z návrhu matky doručenom Okresnému súdu Galanta dňa 22.12.2015 (evidovanom pod číslom

12P/394/2015) vyplýva, že navrhla styk jedenkrát mesačne v sobotu od 10,00 hod. do 20,00 hod. (s
určitými podmienkami). Matka tu styk otca s maloletým nevylučovala a ani vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné ďalej vyvodiť, že tento styk otca s dieťaťom je
pre dieťa nevhodný, avšak otec musí v najlepšom záujme dieťaťa dodržať určité podmienky styku, ktoré
budú bližšie identifikované pri rozhodovaní vo veci samej.

18. Treba ďalej zdôrazniť aj to, že od 01.09.2016 maloletý V. nastúpil do materskej škôlky, zoznamuje
sa teda so svojim širším okolím. Je dieťaťom vo veku tri a pol roka, pre ktoré je styk s otcom prospešný
a v tejto súvislosti v záujme zamedzenia stresujúcich situácií pri výkone styku je nutná jeho dočasná
úprava. Pritom obaja rodičia si musia uvedomiť, že prvoradý má byť pre nich najlepší záujem ich
dieťaťa. Matka z pozície preferenčného rodiča (rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti) je práve tým

rodičom, ktorý sa výraznou mierou podieľa na vytváraní vzťahu medzi otcom a maloletým. Maloletý V.
z hľadiska psychologického vývinu už prekonal obdobie veku batoľaťa (1-3 rok života dieťaťa), keď
pre jeho aktuálnu vývinovú etapu je charakteristické nadobúdanie samostatnosti a autonómie, keďže v
sociálnej oblasti už dieťa nie je závislé len od matky, ale intenzívne vstupuje do interakčných vzťahov s
ostatnými členmi rodiny, najmä s otcom, ktorý má záujem byť súčasťou jeho života.

19. Odvolací súd nemá relevantné pochybnosti o tom, že otec je schopný postarať sa o maloleté dieťa
samostatne. Neexistuje tu žiaden akceptovateľný dôvod, aby sa styk otca s maloletým nerealizoval,
prípadne aby sa vykonával v prítomnosti druhého rodiča a to zvlášť za situácie, že medzi rodičmi nie
sú vzájomné korektné vzťahy. Maloletý je vo svojom veku schopný navštevovať materskú škôlku, kde

napr. aj prespáva v prítomnosti ostatných detí i učiteliek materskej škôlky, je preto schopný toto obdobie
tráviť i v domácnosti svojho otca, povinnosťou ktorého je dbať na dodržiavanie denného harmonogramu
dieťaťa, na ktorý je zvyknutý. Tomuto nepochybne otec musí podriadiť svoj denný režim v čase, keď sa
maloletý bude nachádzať u neho a prispôsobiť potrebám dieťaťa i svoju domácnosť. Miesto prevzatia
dieťaťa odvolací súd stanovil bydliskom matky, kde otec dieťa prevezme a kde ho i odovzdá, čo

zabezpečuje istotu matky o povinnosti otca v stanovenú hodinu dieťa u matky nielen prevziať, ale jej
ho i odovzdať. Nie je však v záujme dieťaťa, aby sa tento styk uskutočňoval počas každého víkendu,
keďže i matka má právo tráviť práve toto obdobie s dieťaťom a styk má byť dieťaťu na prospech, pritom
je nevyhnutné zdôrazniť, že tu má ísť len o predbežnú a nie konečnú úpravu pomerov, pretože ide o
úpravu vykonanú neodkladným opatrením.

20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

21. V prejednávanom prípade sa odvolací súd však nestotožnil so spôsobom úpravy styku súdom prvej

inštancie, keďže tento upravil styk v uvedenom rozsahu vlastne každý týždeň v roku, pričom v tomto
smere odvolací súd považuje odvolanie matky za dôvodné. Maloletý V. je dieťaťom, ktoré je schopné
vytvárať si vzťah aj s inými členmi rodiny, najmä so svojim otcom a v prostredí, ktoré je mu už známe, v
ktorom žije jeho otec a má záujem o kontakt s dieťaťom, má záujem tento umocňovať a prehlbovať.

22. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).