Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206652
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115206652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q.XXX,zastúpenéhoJUDr.JánomGarajom,advokátom,sosídlomPrešov,Floriánova2,protimanželke
navrhovateľa U. T., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou,
advokátkou, so sídlom Prešov, Hlavná 27, o rozvod manželstva, takto o odvolaní manželky navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/111/2015-65 zo dňa 08.06.2016

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo
S. T., nar. XX.XX.XXXX a U. T., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe

manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XX. O
trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania; rozhodol taktiež o
tom, že odporkyňa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom z 20.03.2015 domáhal rozvodu
manželstva s poukazom na jeho formálnosť keďže od roku 2010 v dôsledku narušeného spolužitia
od manželky odišiel a býva u svojej družky. Súd konštatoval, že manželka navrhovateľa s návrhom
nesúhlasila vysloviac názor o ľahkomyseľnom prístupe navrhovateľa k manželstvu, spochybnila, že by

išlo o vážny rozvrat manželstva. Z výsledkov vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov,
ktorými boli dcéry účastníkov ako aj družka navrhovateľa, mal súd za zistené, že účastníci už šiesty rok
spolu nebývajú, manželstvo neplní žiadnu z funkcií a časový rozmer svedčí aj o hĺbke a trvalosti rozvratu.
Rozdielne predstavy účastníkov o spolužití, partnerovi a jeho správaní viedli k častým hádkam, z ktorých
bol navrhovateľ frustrovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že vyslovene negatívny vzťah navrhovateľa
k manželke a jeho jednoznačné odmietnutie návratu k nej ho viedli k záveru o neperspektívnosti
manželstva účastníkov. Manželstvo je dlho len formálne a nie je daný predpoklad na zmenu situácie.

Postoj manželky navrhovateľa súd prvej inštancie vnímal ako nie úprimnú snahu o obnovenie spolužitia,
podľa súdu prvotnou príčinou rozvratu manželstva boli vzájomné nezhody účastníkov, ktoré sekundárne
viedli k nevere navrhovateľa, pričom určité indície svedčia aj o nevere manželky navrhovateľa, ktorá
však jednoznačne preukázaná nebola.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 18 a §23 ods. 1, 2 Zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“).
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 144 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie vo vzťahu k

poplatkovej povinnosti ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. O súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa .V dôvodoch
odvolania uviedla, že má za to, že v konaní súd nepostupoval v zmysle procesného práva, čomalo za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd neúplne zistil skutkový stav pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

posúdenia. Ide o rozhodnutie predčasné a neúplné. Súd dôkazy vyhodnotil len v prospech navrhovateľa,
nesprávne zhodnotil výpovede svedkýň, neskúmal, či manželstvo naozaj nemôže plniť svoj spoločenský
účel, nezvažoval intenzitu rozvratu vzťahov. Ak by tieto právne aspekty skúmal, dospel by k záveru,
že pod spoločenskou funkciou manželstva sa nechápe len výchova detí, ale aj vzájomná pomoc,
miera vzájomnej odkázanosti a možnosť poskytnúť si morálnu, materiálnu a osobnú pomoc. To, že

má navrhovateľ priateľku, nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Z jeho strany ide skôr o formu
protestu.Vkaždommanželstvemôžuvzniknúťnezhody,nievšetkynezhodyvšakmôžuzapríčiniťrozvrat
vzájomných vzťahov medzi manželmi a ich vážne narušenie.
V odvolaní boli prezentované aj výhrady k procesnému postupu súdu. Formalizmus zo strany súdu pri
posudzovaní jej požiadaviek o odročenie pojednávania a nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí do
procesných úkonov a na účasť na konaní bez ohľadu na jej zdravotný stav nemá oporu v zákone, nie je v

súladesústavnýmprincípom spravodlivéhoprocesu.Súdžiadalodbornéholekára,abybolaprepustená
z nemocnice na deň posledného pojednávania, podľa nej išlo o hrubý zásah do jej osobnostných práv.
3. Navrhovateľ sa k odvolaniu svojej manželky nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.01.2017 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie manželky navrhovateľa dôvodným nebolo.
5. Podľa § 395 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor

vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podstata odvolacích argumentov manželky navrhovateľa v časti týkajúcej sa vyhodnotenia toho, či sú
naplnenépredpokladyprerozvodmanželstva,jetotožnásjejargumentmi,ktoréprezentovalavpriebehu
konania pred súdom prvej inštancie; okrem toho v odvolaní namietala údajné nezabezpečenie práva na

spravodlivý proces majúc za to, že zo strany súdu prvej inštancie bol vyvíjaný nadmerný tlak vo vzťahu
k procesným úkonom a účasti na pojednávaní bez ohľadu na jej zdravotný stav.
7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce s
akcentom na uvedené odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS
78/05).
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových zisteniach a právnom posúdení nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje,
stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva:
Účelommanželstvaje,akovyplývazlegislatívnejúpravy,§1ods.2Zákonaorodine,vytvoriťharmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Povinnosťou manželov je žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 veta druhá Zákona o rodine), tieto
povinnosti nie sú však súdne vynútiteľné, ak sa neplnia a ak nejde vo vzťahu medzi manželmi len o
prechodný nesúlad, môže to mať za následok rozvrat manželstva.

Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodiny, resp. rodinného a súkromného
života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre
urovnanie narušených vzťahov, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojouautoritou rozkazovať ľudským citom (z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III.ÚS 438/05
z 13.12.2006).
9.Zvykonanéhodokazovanianiejemožnédospieťkinémuzáverunežtakému,žezákonnépredpoklady

pre rozvod manželstva účastníkov boli dané.
Vzájomné spolužitie manželov neexistuje od roku 2010, kedy sa navrhovateľ presťahoval do domácnosti
súčasnej družky, vzťah s ktorou hodnotí ako vážny, k manželke cíti len odpor a vylučuje návrat k nej.
Tento jednoznačný postoj a skutkové okolnosti potvrdené aj výsluchmi svedkov neevokujú iný záver ako
ten, že neboli žiadne dôvody pre to, aby súd svojim autoritatívnym rozhodnutím prípadným zamietnutím

návrhu na rozvod manželstva, mal účastníkov nútiť k zotrvaniu v nefunkčnom manželskom zväzku.
Prianie manželky navrhovateľa a deklarovanie záujmu o obnovenie vzájomných vzťahov len formálnym
spôsobom, dôvodom pre zamietnutie návrhu na rozvod byť nemôže.
10. Čo sa týka tvrdenia o porušení práva na spravodlivý proces, z listín zo spisu, záznamov o priebehu
pojednávaní a procesných úkonoch súdu relevantnosť tohto tvrdenia nevyplýva. Manželka navrhovateľa
bola súdom riadne vypočutá, súd prvej inštancie opakovane vyhovel jej požiadavke na odročenie

pojednávania, bola právne zastúpená a pokiaľ súd prikročil aj k nie štandardným opatreniam (telefonické
overovanie možnosti účasti na pojednávaní) je potrebné uviesť, že jednou zo základných povinností
súdu je konať tak, aby bola zachovaná rovnosť účastníkov na spravodlivý prístup k nim. Obsahom
tejto povinnosti súdu je taký spôsob prejednania veci, aby ochrana práv bola rýchla a účinná aj v tom
zmysle, aby ten, kto podal na súde návrh, nemusel dlhodobo zotrvávať v neistote, ako o jeho návrhu súd

rozhodne. Dôrazný postup súdu smerujúci k ukončeniu konania tak nie je možné hodnotiť ako postup
vykazujúci znaky rozporu s požiadavkou na spravodlivý proces, práve naopak ako postup riadny, účelný
a zákonný.
11. Správnemu rozhodnutiu súdu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania a výrok
vo vzťahu k poplatkovej povinnosti.

12. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 CMP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.