Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204866
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214204866.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. F. XX, XXX XX V., zast. Jozefom Chrenkom zamestnancom Krajského súdu v Prešove, za

účastiobčianskehozdruženiaVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,Šafárikovonámestie
7 81102 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42362962, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,
Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.056,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k.: 3C/188/2014-72 zo dňa 29.02.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

II. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu
zamietol,žalovanémunáhradutrovkonanianepriznalažalobcoviuložilpovinnosťnahradiťobčianskemu

združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len ,,Združenie“) trovy konania vo
výške 139,60 Eur v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania medzi žalobcom a Združením rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“) tak, že priznal
náhradu trov konania Združeniu vystupujúcom na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný

a žalobcu zaviazal na ich náhradu. Združenie si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnilo trovy
konania vo výške 139,60 Eur. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania Združeniu v plnej
uplatnenej výške, t.j. 139,60 Eur za 2 úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastúpenia 2. písomné
podanie na súd vo veci samej, á úkon právnej služby 61,41 Eur a režijný paušál 2x 8,39 Eur podľa
ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z..

3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a Združením podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti
konať pred súdom. Mal za to, že Združenie v predmetnej veci účelne nevynaložilo trovy právneho
zastúpenia a v tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/9/2013 z
20.06.2014 a 6MCdo/5/2013 z 19.03.2014, ktoré okrem iného vyslovili záver, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo o právne takmer totožných) veciach, kde sa

obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej
veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné (účelné) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bráneniepráva na súde. Taktiež poukázal aj na vybrané rozhodnutia krajských súdov SR, ako aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/3, v zmysle ktorého občianske združenie na ochranu spotrebiteľa
by malo mať schopnosť hájiť práva spotrebiteľa a nie nechať sa zastupovať advokátom. Uviedol taktiež,

že požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď je neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty. Navrhol zmeniť rozhodnutie v
napadnutom výroku a náhradu trov konania Združeniu nepriznať.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie, ktoré uviedlo, že jeho právne argumenty boli

opodstatnené, úkony boli účelné vynaložené, a preto žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Malo za
nepochybné, že žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku a v práve v dôsledku zastúpenia žalovaného
vedľajším účastníkom došlo k zamietnutiu žaloby. Nestotožnilo sa s argumentáciou žalobcu o
nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka a v tejto súvislosti
poukázalo na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, rozsudok Súdneho dvora vo veci C-279/09, nález Ústavného
súdu SR z 15.10.2014, sp.zn. III. ÚS 457/2014-27, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.02.2009, sp.zn.

25Cdo/539/2008, ako aj na vybrané rozhodnutia krajských súdov SR. Navrhlo potvrdiť rozsudok ako
vecne správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,99 Eur.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470

ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p..), preskúmal rozsudok v
napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej časti
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už
v režime C.s.p. Pokiaľ však ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania Združenia,
ktoré vystupovalo ako vedľajší účastník v zmysle ust. 93 ods. 2 O.s.p. a samotné posúdenie postavenia
vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné

brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v
zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p
(t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty
teda zostáva zachované procesné postavenie Združenia ako vedľajšieho účastníka, ktorý do konania
vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto

zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

7. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do
31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p. účinného do 30.06.2016, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci Združenie vstúpilo dňa 02.10.2014 do konania ako
vedľajšíúčastníkpodľa§93ods.2O.s.p.na stranežalovaného. V
písomnom podaní zo dňa 30.11.2015 uviedlo, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanýmje spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. S poukazom ust. § 101 a §
103 Občianskeho zákonníka vznieslo námietku premlčania celého nároku žalobcu. Zároveň poukázalo
na dohodu o výške ročnej úrokovej sadzby úveru, ktorá sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39

Občianskeho zákonníka neplatná, ako aj na nedostatok obligatórnych náležitosti úverovej zmluvy podľa
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Navrhlo žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov
konania.

9. Odvolací súd je toho názoru, že vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v
tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na
právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske
združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo

odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana
- spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv
spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade
s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej
právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej

únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a
žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.
Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp.

zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska

právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších

účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.“

11. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť aj na to, že Združenie poskytlo žalovanému
kvalifikovanú ochranu. Aktivity Združenia v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou

spotrebiteľa. Činnosť Združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia
primeraných prostriedkov. Z obsahu spisu je zrejmé, že potom čo Združenie vstúpilo do konania, vo
vzťahu k žalobe podalo prostredníctvom svojho právneho zástupcu relevantné vyjadrenie, na ktoré súd
prvej inštancie reflektoval a rozsudkom žalobu v dôsledku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu
zamietol. Pokiaľ činnosť Združenia ako vedľajšieho účastníka, ktoré vstúpilo do konania na podporu

žalovaného viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého
stavu, že súd z úradnej moci je povinný prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
či premlčanie nároku.

12. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne

o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík
(smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí
aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s
rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky
obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj

význam.

13. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013 a
6MCdo/5/2013, je potrebné zdôrazniť, že i samotný dovolací súd uviedol, že aj pri posudzovaníúčelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie
advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie
tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v

tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady
konania protistrane). V danom prípade nebolo možné konštatovať, že trovy konania vedľajšie účastníka
vznikli zastupovaním advokátom v tzv. hromadnej veci, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených
advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu veci. S ohľadom na uvedené nie je možné hodnotiť
postup súdu prvej inštancie ako nesprávny. Súd prvej inštancie totiž uvedené okolnosti dostatočne

posúdil, pričom dospel k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka nemožno posudzovať ako neúčelné.

14. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
Združeniu trovy konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a Združením rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §

396 ods. 1 C.s.p v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešné Združenie, ktoré v
odvolacom konaní podalo vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).