Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215227640
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215227640.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice,
akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO : 31 701 914, zastúpeného JUDr. Petrom
Frajtom, advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5 proti žalovanému: E. S., W.. X.X.XXXX, F. U.
V., R. M. XX, o zaplatenie 60,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Košice II zo dňa 7.6.2016, č.k. 25C/588/2015-33

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením označeným v záhlaví odmietol

odpor podaný žalovaným, doručený súdu prvej inštancie dňa 2.6.2016 proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Košice II zo dňa 23.11.2015, č.k. 25C/588/2015-10.

2. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že trvá na jeho okamžitom zrušení, keďže si uplatňuje výkon práva na
odpor podľa Ústavy SR a že „nebude akceptovať príkazy súdov, keďže právny úkon ktorého predmetom
je plnenie nemožné, je neplatný...“, v odseku označenom ako „ príčina okupácie SR v súčasnosti“ citoval

článok 7 ods. 2 Ústavy SR.

3. Vychádzajúc z obsahu podaného odporu mal súd za to, že aj keď odpor bol podaný včas, bol podaný
bez odôvodnenia vo veci samej aj napriek tomu, že žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený o
tom, že súd uznesením odpor, ktorý je podaný bez odôvodnenia, odmietne. Súd mal za to, že dôvody
uvádzané žalovaným v jeho podaní doručenom súdu 2.6.2016 nepredstavujú odôvodnenie vo veci

samej, t.j. žalovaný nenamieta pohľadávku žalobcu ani čo do dôvodu ani čo do výšky. S poukazom
na ustanovenie § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. preto súd odmietol odpor podaný žalovaným ako odpor
podaný bez odôvodnenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie. Namietal, že na odôvodnenie odporu môže účastník uviesť akékoľvek vecné alebo

právne tvrdenie a poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 124/98 zo dňa
1.3.1999. Vyjadril názor, že rozhodovanie formou platobného rozkazu je výnimkou z ústavného pravidla
garantujúceho účastníkom konania rovný prístup k súdu a akékoľvek ďalšie umelé, formalistické či
svojvoľné navyšovanie formálnych či obsahových požiadaviek kladených na odpor proti platobnému
rozkazu je preto potrebné považovať za ústavne nesúladné a predstavovalo by vytváranie zbytočných
a nelegitímnych prekážok pre uplatňovanie ústavne garantovaných procesných práv.5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 prvej vety citovaného ust. právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením § 470 ods. 1 CSP odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté
pred 1.7.2016. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie a podania odvolania bol účinný Občiansky
súdny poriadok, ktorý upravoval rozhodovanie sporu formou platobného rozkazu v ustanoveniach §§

172 až 174. Odvolací súd posudzoval preto správnosť aplikácie týchto zákonných ustanovení na
prejednávanú vec.

10. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku (§ 174 ods. 1 O.s.p.)

11. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný
rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie (§ 174 ods. 2 prvá veta O.s.p.).

12. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, o týchto

následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze (§ 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p.).

13. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že podaním odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu ex lege
iba v prípade, že odpor obsahuje odôvodnenie vo veci samej. Bližší obsah odôvodnenia odporu O.s.p.
nijako neupravuje.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe na odôvodnenie odporu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia
(vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi ním uplatnenú pohľadávku (viď Rc 76/1999, sp.zn. 2 Cdo 124/98). Nie je nutné, aby v
odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť

dôvod ním tvrdeného zániku práva, s tým sa musí súd vyporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní.
Z hľadiska posúdenia, či odpor je dôvodný, nie je rozhodujúce ani to, či odporcom uvádzané skutočnosti
sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Vzhľadom na chýbajúcu zákonnú úpravu je
potrebné v každom konkrétnom prípade vychádzať z obsahu podaného odporu a posúdiť, či náležitosti
predpokladané ust. § 174 ods.3 O.s.p. sú alebo nie sú splnené. Pre splnenie požiadavky odôvodnenia

odporu proti platobnému rozkazu bude postačujúce, ak odporca v ňom uvedie, napr. že pohľadávka
vôbec nevznikla, neexistuje, zanikla a pod. bez ďalšej vecnej či právnej argumentácie.

15. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplynulo, že platobný rozkaz č. k. 25C/588/2015-10 zo
dňa 23.11.2015 bol žalovanému doručený dňa 31.5.2016. V zákonnej lehote dňa 2.6.2016 podal

žalovaný odpor voči platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil nasledovne: „Trvám na okamžitom zrušení zn.
25C/588/2015 ak mám byť občan SR uplatňujem si výkon práva na odpor podľa Ústavy SR čl. 32. Keďže
toto je Protektorát, a prestaňte obťažovať! Argumenty a dôkazy máte nižšie a už ma neotravujte, nemáte
kompetenciuanioprávnenie....“nasledujevýpočetústavnýchorgánov,zktorýchniktonemákompetenciu
ani mandát.... „Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný“. „Ústavodarná a

zákonodarná moc pochádza od občanov.“, „príčina okupácie SR v súčasnosti“, citácia čl. 7 ods. 2 Ústavy
SR.16. S poukazom na vyššie uvedené odpor podaný žalovaným nemožno považovať za odpor s
odôvodnením vo veci samej.

17. Žalovaný v odpore nespochybňuje opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť
žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku, nespochybňuje jej existenciu, ani výšku, k tejto pohľadávke sa
vôbec nevyjadruje a argumentuje skutočnosťami nesúvisiacimi s prejednávanou vecou.

18. So závermi súdu prvej inštancie, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu bol podaný bez
vecného odôvodnenia, sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a považuje jeho rozhodnutie
o odmietnutí odporu za vecne správne.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že aj podľa CSP
účinnéhood1.7.2016platobnýrozkazjerozhodnutímvovecisamej,ktoréjevydanévskrátenomkonaní,

ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom a preukázané ním predloženými
listinnými dôkazmi. To znamená, že právna úprava podmienok skráteného konania (§ 265 a nasl. CSP)
nie je zárukou toho, že v ňom ukladaná povinnosť zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len zo
skutočností uvedených žalobcom. Nástrojom, ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas podaný odpor,
ktorý sa musí vecne odôvodniť (§ 265 ods. 1 CSP). Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako

odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci
samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Vec sama tvorí predmet konania a
žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku,
čiže v odôvodnení musí opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému
nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Zároveň pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd nemôže v súvislosti s absenciou
vecného odôvodnenia vyzvať žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1CSP. Žalobcovi nevznikli trovy odvolacieho konania a
žalovanýnemalúspechvodvolacomkonaní,pretoodvolacísúdstranámsporunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).