Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216963
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815216963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: X., zastúpeného X. proti
žalovanej: S., o zaplatenie 2.468,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2016, č.k. 4C/332/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že mal preukázané, že dňa 07.03.2013
uzavrela spoločnosť N. (právny predchodca žalobcu) so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 155,20 eur (účelový/úhrada tovaru). Súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky

spoločnosti N. Listom zo dňa 29.06.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu
celého úveru - sumy 2.558,82 eur, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Spoločnosť N. splnomocnila
plnomocenstvom zo dňa 31.05.2014 X., aby za ňu konala vo všetkých právnych a iných
záležitostiach. Oznámením o postúpení pohľadávky, Predžalobnou výzvou a oznámením o prevzatí
právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2015 oznámila X. žalovanej, že pohľadávky postupcu, vzniknuté
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013, boli na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013

postúpené na žalobcu. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 2.491,71 eur, najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Na výzvu súdu, aby žalobca
predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, uzavretú medzi postupcom N. a žalobcom zo dňa 18.03.2013
(dátum uvedený v Oznámení o postúpení pohľadávky) na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu
a postúpenia predmetnej pohľadávky, keď v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2015
sa uvádza dátum Zmluvy o postúpení pohľadávky 18.03.2013, ale k zosplatneniu predmetného úveru
došlo dňa 29.,6.2015 a N. svojou výzvou zo dňa 29.06.2015 ako veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie

dlhu, a keď navyše v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2015 sa
uvádza číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, ale na predmetnej úverovej zmluve je uvedené jej číslo
XXXXXXXXXX, a teda nie je zrejmé, či ide o postúpenú pohľadávku z totožnej zmluvy, žalobca
nereagoval. Z Oznámenia X. o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2015 adresovaného žalovanej,
vyplýva, že pohľadávky postupcu N., vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013,
boli postúpené na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013. Z ďalších doložených listín však súd

zistil, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa 29.06.2015 (Výpis čerpania, splátok a
úhrad) aželistomzrovnakéhodňa(29.06.2015)spoločnosťN.vyzvalažalovanúksplateniucelého
predmetného úveru. Vo výzve nie je zmienka o postúpení predmetnej pohľadávky inému veriteľovi,ale je v nej obsiahnuté upozornenie, že ak dlžnú čiastku žalovaná nezaplatí, spoločnosť N. pristúpi
k vymáhaniu tejto pohľadávky prostredníctvom procesného konania za účelom vydania rozhodnutia,
ktoré by bolo titulom pre exekúciu. Existuje teda rozpor medzi údajom o dátume uzatvorenia zmluvy

o postúpení pohľadávok uvedeným v Oznámení o postúpení pohľadávok (18.03.2013), keď Úverová
zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 07.03.2013 (a jej súčasťou podľa tvrdenia žalobcu
bola dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením
aktivácie karty zo strany žalovanej) a ďalším postupom N. ako veriteľa žalovanej pohľadávky v podobe

zosplatnenia pohľadávky dňom 29.06.2015 a jeho výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 29.06.2015.
Z uvedeného vyplýva, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky zrejme nemohlo dôjsť dňa 18.03.2013,
tak ako je uvedené v Oznámení o postúpení pohľadávky, na ktoré sa žalobca odvoláva, a na základe
ktorého zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V konaní tak zostalo sporné a nepreukázané, či a kedy
vlastne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, či splatnej pohľadávky alebo pohľadávky splatnej i v
budúcnosti, a či bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky správne. S ohľadom na to, že žalobca

uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, súd má v rámci poskytovanej súdnej ochrany
spotrebiteľovi oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky a tiež to, či postúpením pohľadávky
nedošlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm.
b) Občianskeho zákonníka), čo môže uskutočniť len pri predložení zmluvy ako písomného právneho
úkonu. Preto súd vyzval žalobcu na predloženie príslušnej Zmluvy o postúpení na preukázanie

jeho aktívnej vecnej legitimácie, ale žalobca na výzvu súdu nereagoval a príslušnú zmluvu nedoložil.
Podľa názoru súdu prvej inštancie za stavu, že dlžník, ktorému pôvodný veriteľ (postupca) oznámil, že
došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na tretiu osobu (postupníka), dobrovoľne neplnil postupníkovi, a že
splnenie dlhu je predmetom súdneho konania, je postupník aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie
pohľadávkylenvprípade,akzmluvaopostúpenípohľadávkyexistuje,jeplatnáanajejzákladeskutočne

došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka. V prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky
neexistuje alebo je neplatná, postupník sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom dlžníka,
teda táto osoba nie je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom má súd rozhodnúť. Ak sú v tomto prípade
dôvodné pochybnosti súdu o tom, či medzi N. a žalobcom bola vôbec uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávok, a kedy, a či na základe nej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a v akom rozsahu, je

žalobca povinný predložiť relevantný dôkaz, preukazujúci nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky. Žalobca však napriek výzve súdu príslušnú Zmluvu o postúpení pohľadávok
nepredložil. Súd prvej inštancie preto zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je
predmetom konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že predmetnej žalobe vyhovuje v rozsahu
podaného odvolania, prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. d), f) a § 205

ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že sa
nestotožňuje s týmito závermi súdu prvej inštancie (ktoré označil v odvolaní písmenami „E/“ a „F/“):
„E/ Keďže žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu
dlžníkovi, tak k preukázaniu vecne aktívnej legitimácie žalobcu by postačovalo
predloženie konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok. F/ Za tejto situácie však súd nemohol vo veci

inak rozhodnúť ako žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní dostatočne nepreukázal.“ K tomu žalobca uviedol, že uniesol bremeno tvrdenia, keď v žalobe
tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle
§ 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu -
„Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje, že oznámenie bolo zaslané žalovanej na adresu, ktorú uviedla

ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Žalobca si bol vedomý toho, že počas trvania zmluvných
vzťahov môže dôjsť k zmene miesta zdržiavania dlžníka, a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu
Oznámenie o postúpení pohľadávky. Ak teda konajúci súd žalobu spolu s prílohami doručil do vlastných
rúk žalovanej, nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon
Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý bol prílohou žaloby. Ďalej sa žalobca v odvolaní zaoberal

výkladom ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č.k. IV. ÚS 403/2010-42 s tým záverom, že pri predložení poštového podacieho hárku
je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny
úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry žalovaného dlžníka. Žalobcak odvolaniu pripojil listinu označenú ako Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
datovanú 29.06.2015.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania
podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o vecný
obsah odvolania, posudzovanie vecnej legitimácie strán sporu sa novou procesnou úpravou nezmenilo).

Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods.
2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce:

6. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že veľká časť odôvodnenia odvolania
žalobcu smeruje k preukazovaniu doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej. Túto

okolnosť však súd prvej inštancie neoznačil v rozsudku za spornú. Aj keď sa v odôvodnení rozsudku
uvádza, že žalovaná súdu uviedla, že jej táto listina nebola doručená, súd prvej inštancie doručenie
oznámenia vôbec neskúmal, ani ho nepovažoval za potrebné skúmať, keďže porovnaním viacerých
listín, predložených žalobcom (najmä Oznámenia o postúpení pohľadávky, Výpisu čerpania,
splátok a úhrad, Výzvy právneho predchodcu žalobcu k splateniu celého úveru) zistil nezrovnalosti v

tom, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky a v akom rozsahu a nadobudol pochybnosti aj o platnosti
postúpenia pohľadávky a o tom, či postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ustanovením § 53 ods. 4
písm. b) Občianskeho zákonníka, preto si od žalobcu vyžiadal zmluvu o postúpení pohľadávky, žalobca
však na túto výzvu nereagoval. Napriek tomu, že táto časť argumentácie odvolateľa nemá súvislosť s
odôvodnením napadnutého rozsudku, z odvolania ako celku je zrejmé, že odvolateľ vidí nesprávnosť

rozsudku v tom, že súd prvej inštancie nepovažoval oznámenie o postúpení pohľadávky, spísané
právnym predchodcom žalobcu (jeho právnym zástupcom) a adresované žalovanej, za dostatočný
dôkaz o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a v tomto zmysle odvolací súd toto odvolanie preskúmal.

7. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa
N. proti žalovanej, uplatňovaná v tomto konaní, bola riadne (a platne) postúpená a tiež nepreukázal
rozsah postúpenia pohľadávky (či bola postúpená celá alebo len jej splatná časť, a ku ktorému dňu). Súd
prvej inštancie uviedol, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil
postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. Ako

však súd prvej inštancie správne dodal, platí to len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo
vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane
druhej. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo
210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky

a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore
o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd

povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, pričom z Občianskeho
zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpenípohľadávky, ak toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č.k. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

8. V tomto prípade sa preskúmania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná, ale
konajúci súd prvej inštancie za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Táto
požiadavka bola odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré u konajúceho
súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky
a o jeho rozsahu. Konkrétne v oznámení o postúpení pohľadávky (z 18.09.2015) právny predchodca

žalobcu (v jeho mene právny zástupca) uviedol dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
dňa 18.03.2013 (v tom čase ešte nebola splatná ani prvá splátka úveru poskytnutého na základe
zmluvy č. XXXXXXXXXX), pričom ten istý právny predchodca žalobcu listom z 29.06.2015 vyzval
žalovanú na splatenie celého úveru na jeho účet bez toho, aby v tomto liste poukázal na postúpenie
pohľadávky žalobcovi. Sporné bolo aj to, aká časť pohľadávok právneho predchodcu žalobcu voči
žalovanej mala byť predmetom postúpenia, keď v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedené číslo

úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, kým v zmluve, ktorú predložil žalobca súdu, sa uvádza číslo zmluvy
XXXXXXXXXX (žalobca to síce v žalobe vysvetlil tak, že súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
bolaajdohodaouzatvoreníúverovejzmluvyoposkytnutírevolvingovéhoúveruč.XXXXXXXXXX,avšak
na písomnom vyhotovení zmluvy, predloženom súdu, sa takéto číslo zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru nevyskytuje, preto oprávnene považoval súd prvej inštancie za potrebné preskúmať, čo vlastne

bolo predmetom postúpenia). Za tohto stavu bolo úplne namieste, že súd prvej inštancie požadoval
od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalobca však napriek výslovnej výzve súdu prvej inštancie, v ktorej súd dokonca vysvetlil nielen
skutkové, ale aj právne dôvody tejto výzvy, teda, že ide o preukázanie aktívnej legitimácie (čo je možné
v podstate považovať za nepriame poskytnutie predbežného právneho posúdenia), zostal nečinný.

9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou

súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd
skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti.
V danom prípade správne súd prvej inštancie pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dospel k
záveru, že kvôli pochybnostiam o postúpení pohľadávky, vyplývajúcim z listín predložených žalobcom,
je potrebné pre preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky

(pohľadávok). Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie túto zmluvu nepredložil, správne súd prvej
inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10. Žalobca k odvolaniu priložil listinu označenú ako Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, datovanú 29.06.2015. Odvolací súd k tomu uvádza, že tak O.s.p., aj CSP pripúšťajú

nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu.
Odvolateľ zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie, ale neurobil tak. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd
vziať do úvahy. Naopak, dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v odvolacom
konaní, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu

na konkrétne vymedzené procesné situácie. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. išlo o skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ďalej také, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, také, ktoré účastník konania bez svojej viny nemohol
označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa a napokon také, ktoré odvolateľ nepredložil

preto, lebo nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 o dôkaznej povinnosti. Podľa ustanovenia § 366
CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade žalobca v odvolaní
neuviedol, či ním priložená listina má okrem aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preukazovať nejakú
vadu konania pred súdom prvej inštancie, a či (a z akých dôvodov) túto listinu nemohol použiť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Bez uvedenia relevantných skutočností žalobcom (a prípadne predloženiadôkazov o nich) nemožno dospieť k záveru, že by táto listina spĺňala niektorú z podmienok podľa § 205a
ods. 1 O.s.p., resp. § 366 CSP. Táto listina sa netýka ani podmienok konania (aktívna
vecná legitimácia nepatrí medzi podmienky konania), ani vecnej príslušnosti súdu, obsadenia súdu

alebo vylúčenia sudcu, ani sama osebe nepreukazuje žiadnu vadu konania pred súdom prvej inštancie
(odvolací súd preskúmaním odvolacích dôvodov nezistil žiadnu vadu konania). Žalobca nepreukázal,
že by túto listinu nemohol predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a pokiaľ ide o poučenie
o dôkaznej povinnosti, zo spisu vyplýva, že toto poučenie súd prvej inštancie žalobcovi poskytol v
predvolaní na pojednávanie a potom poučil prítomných účastníkov konania aj priamo na pojednávaní

(pričom je vecou žalobcu, že sa na pojednávaní nezúčastnil). Preto odvolací súd nemohol na
uvedenú listinu, predloženú žalobcom až v odvolacom konaní, prihliadať.

11. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, ktorá však bola v odvolacom konaní nečinná, teda
jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).