Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205090
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715205090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: E..cz, s.r.o., so sídlom H.
T., W. 7, S., P. XXX/XX, IČO: 24 849 707, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: C. S., bytom W. A., T. XXXX/XX-
XX, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská

Bystrica zo dňa 31. augusta 2015 č. k. 3C/183/2015-30 a čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 64,81 eur s 8,50 % úrokom z
omeškania z tejto sumy od 13.10.2013 do zaplatenia p r i p ú š ť a, v tejto časti rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 31.08.2015 č. k. 3C/183/2015-30 z r u š u j e a konanie z a
s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200

eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 15.10.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Vpredmetnejvecisúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobu zamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 2, 9, 10, 11, 21 Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu, čl. 2, 3, 5, 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 657
Občianskeho zákonníka, § 1, 2 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku, § 79 ods. 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p. a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal
preukázané, že žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia čiastky 200 eur titulom požičanej

sumy a čiastky 64,81 eur ako úroku z uvedenej čiastky, vrátane úrokov z omeškania, dôvodiac, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah podľa § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Z listinných dôkazov predložených žalobcom však súd nemal za preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou E., s.r.o., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovanému vznikol záväzok niečo plniť žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení, že žalovanému jeho právny

predchodca požičal na 30 dní čiastku 200 eur, pričom uvedenú sumu mal žalovaný vrátiť 13.10.2013
zvýšenú o úrok 65,90 eur, predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 18642, osobitné podmienky
zo dňa 13.09.2013 vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktoré listinné dôkazy však nie súpodpísané zmluvnými stranami. Iné listinné dôkazy žalobca nepredložil. Zo žalobcom produkovaných
listinných dôkazov teda žiadnym spôsobom nie je preukázané, že medzi spoločnosťou creditY., s.r.o.,
A. a žalovaným vznikol záväzkový vzťah. Súd dodal, že k uzatvoreniu zmluvy síce môže dôjsť hoci

aj na základe ústnej zmluvy, resp. zmluvy uzatvorenej na diaľku, napr. prostredníctvom telefónu alebo
internetu, v prípade súdneho sporu je však potrebné rátať s tým, že žalobca sa môže dostať do dôkaznej
núdze, keďže nedisponuje listinným dôkazom preukazujúcim uzavretie zmluvy. Podľa názoru súdu z
listinných dôkazov predložených žalobcom taktiež nevyplýva ani to, že právny predchodca žalobcu
aj skutočne poskytol žalovanému čiastku vo výške 200 eur, ktorú v zmysle všeobecných obchodných

podmienok mal právny predchodca žalobcu previesť, resp. zadať príkaz na úhradu prostredníctvom
bezhotovostného bankového prevodu na účet žalovaného. Napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
žalobca v spore iné dôkazy ako tie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní v danej veci neoznačil a
ani nepredložil. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď nemal za
preukázanéaniuzatvoreniezmluvyaaniposkytnutiesumy200euržalovanému.Rozhodnutieonáhrade
trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobca,
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov
konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.

f/ O.s.p., ďalej odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.. Namietal, že v danej veci došlo
zo strany súdu k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie,
že v konaní nebolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovanému vznikol záväzok niečo plniť

žalobcovi. Rovnako nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z listinných dôkazov predložených ním
nevyplýva ani to, že právny predchodca žalobcu aj skutočne poskytol žalovanému čiastku vo výške 200
eur. Má za to, že listinné dôkazy, ktoré predložil sú dostačujúce na to, aby preukázali, že záväzok medzi
žalobcomažalovanýmvznikol.Kžalobepripojilzmluvuopostúpenípohľadávok,oznámenieopostúpení
pohľadávok, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky, plnomocenstvo, výpis z

obchodného registra žalobcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Tieto listinné dôkazy
jednoznačne preukazujú vznik záväzku. Poukázal na čl. 4 ods. 3 Nariadenia a na tú skutočnosť, že
v prípade, ak mal súd pochybnosti o tom, že ním predložené listinné dôkazy neposkytujú dostatočné,
jasnéaprimeranéinformácie,bolopovinnosťousúduvzmyslečl.4Nariadeniaumožniťžalobcovižalobu
doplniť alebo predložiť doplňujúce informácie alebo dokumenty, ktoré preukazujú vznik záväzku. Na

tento účel mal súd použiť vzorové tlačivo B nariadenia a následne ho zaslať žalobcovi. Vzhľadom na
to, že súd dané tlačivo žalobcovi neodoslal, uvedeným postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom. Taktiež uviedol, že s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. podľa jeho názoru mal
súd povinnosť vykonať aj dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, pretože dôkazy preukazujúce vznik záväzku
medzi veriteľom a žalovaným sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy

vyplynula súdu zároveň aj zo samotného doterajšieho dokazovania, avšak tento nevyzval žalobcu
na doplnenie žaloby prostredníctvom tlačiva B ani žiadnou inou výzvou. Zároveň poukázal na čl. 5
Nariadenia ods. 2 a 3, v zmysle ktorého bol žalovanému doručený opis návrhu na uplatnenie pohľadávky
a tlačiva na odpoveď spolu s výzvou, aby sa k nim vyjadril s tým, že ak uplatnený nárok neuzná, nech
uvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pričom žalovaný sa k tomuto návrhu na uplatnenie

pohľadávky ani k zaslaným listinným dôkazom nevyjadril. Preto je toho názoru, že je potrebné jeho nárok
uplatnený v žalobe považovať za dôvodný a preukázaný a v plnom rozsahu mu vyhovieť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Po predložení spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, žalobca podaním
zo dňa 17.12.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.12.2015, vzal žalobu o zaplatenie zmluvného
úroku vo výške 64,81 eur s prísl. späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, pričom uviedol, že o túto
sumu ponížil požadovanú sumu a úroky z omeškania. Trval na žalobe v časti zaplatenia sumy 200 eur s
úrokomzomeškaniaztejtosumyod13.102013dozaplatenia.Žalovanýsanavýzvusúdukčiastočnému

späťvzatiu žaloby nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvejinštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pričom v časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške
64,81 eur s príslušenstvom je potrebné pripustiť späťvzatie žaloby v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť.

6. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákonnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Právneúčinkyúkonov,ktorévkonaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. V danej veci pred preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd zaoberal
čiastočným späťvzatím žaloby, ktorý procesný úkon žalobca uskutočnil v priebehu odvolacieho konania,
a to podaním doručeným pôvodne súdu prvej inštancie dňa 21.12.2015. Postup pri späťvzatí žaloby, ku

ktorému dôjde v konaní pred odvolacím súdom upravuje ust. § 370 CSP.

8. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby závisí od súhlasu druhej strany sporu. Avšak súd
späťvzatie žaloby nepripustí len v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.

10. V danom spore po tom, ako žalobca zobral žalobu na začatie konania v časti späť, odvolací súd
vyzvalžalovanéhoabysavyjadril,čisčiastočnýmspäťvzatímžalobysúhlasí.Nakoľkožalovanýnavýzvu
odvolacieho súdu svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby neoznámil, nesúhlas s čiastočným
späťvzatím žaloby nevyjadril, odvolací súd v zmysle ust. § 370 ods. 3 CSP, čiastočné späťvzatie žaloby

pripustil a v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP súčasne rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a
konanie zastavil.

11. V danej veci sa žalobca žalobou podanou v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

doručenousúduprvejinštanciedňa18.05.2015,domáhalzaplateniapôvodnesumy264,81eursúrokom
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 264,81 eur od 13.10.2013 do zaplatenia, vrátane náhrady
trov konania. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď nemal preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah a že žalobcovi bola skutočne aj
poskytnutá suma 200 eur.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí
finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

13. Podľa § 2 písm. b) bod 7 citov. zákona, finančnou službou sa rozumie služba poskytovaná
veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

14. Podľa § 2 písm. c),d) citov. zákona, dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho
podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom diaľkovej komunikácie na
základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na fyzickú spotrebu
poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal odvolací súd z obsahu spisu a listinných dôkazov za
preukázané, že dňa 13.09.2013 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzavretiuzmluvy o spotrebiteľskom úvere na diaľku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200 eur, pričom žalovaný sa
zaviazal tento vrátiť s dohodnutým zmluvným úrokom( 65,90 eur) do 12.10.2013 ( do 30 dní). Ide o

špeciálny druh zmluvy, uzatváranej podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, a to prostredníctvom elektronickej komunikácie - vyplnením formulára na webovej
stránke žalobcu, pri ktorej nedochádza k fyzickému podpisovaniu zmluvy účastníkmi zmluvy. Preto v
tomto smere nie je správne konštatovanie súdu prvej inštancie o neuzatvorení zmluvy, keď absentujú
podpisy zmluvných strán na predmetnej zmluve. Povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur s prísl.

žalovaný v konaní nerozporoval. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že poskytnutú sumu 200 eur
žalovaný v určenej dobe žalobcovi nevrátil, pričom na jej vrátenie bol vyzývaný právnym predchodcom
žalobcu aj v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 15.04.2015, ktoré bolo doručované žalovanému
na adresu jeho aktuálneho bydliska.

16. Odvolací súd mal teda preukázanú dôvodnosť žaloby o zaplatenie sumy 200 eur a v súlade

s ust. § 57 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi
aj správne uplatnený úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,50 %, avšak až od 15.10.2013,
kedy sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Žalovaný mal sumu 200 eur vrátiť
do 13.10.2013, keďže tento deň bol dňom pracovného voľna, v súvislosti s pravidlami o počítaní času,
najbližší nasledujúci pracovný deň, kedy mohol žalovaný splniť svoj záväzok bol pondelok 14.10.2013.

Preto je žalovaný v omeškaní až od 15.10.2013, odkedy žalobcovi patrí úrok z omeškania o 8 % bodov
vyšší ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Preto vo zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1

CSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď žalobca bol neúspešný
v zastavujúcej časti a v časti úrokov z omeškania a žalovaný bol neúspešný v istine s príslušenstvom.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).