Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010172.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2016, v
trestnej veci obžalovaného T. L., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/54/2015 zo dňa
23.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. o s l o b o d z u j e

obžalovaného T. L. , nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom
J. XXX, okres H.,
prechodne bytom U.
X/XX, N., ČR,

spod obžaloby Okresného prokurátora Humenné č. 2Pv 39/15/7702-3 zo dňa 25.03.2015 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., ktorý
mal spáchať tak, že

ako otec T. L., nar. XX. XX. XXXX a I. L., nar. XX. XX. XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať
na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine až do doby kým tieto nie sú schopné sami sa živiť
a rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn.19 P 508/2011 zo dňa 03. 04. 2012 bol zaviazaný

prispievať na výživu dcéry T. sumou 60,- € a dcéry I. sumou 50,- € mesačne a rozsudkom toho istého
súdu sp. zn. 10 P 454/2012 zo dňa 03. 04. 2014 bolo výživné zvýšené u obidvoch dcér na sumu po
100,- € mesačne, od 01. 01. 2014 si v Kochanovciach na území Slovenskej republiky a v Plzni na území
Českej republiky túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje
možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať môže a tak za obdobie od 01.01.2014 do 15.09.2014
dlhuje na výživu dcére T. sumu najmenej 486,40 €, matke O. L. na výživu dcéry I. od 01. 01. 2014 do
29. 12. 2014 sumu najmenej 756,40 € a od 01.01.2015 doposiaľ dcére I. L. sumu 300,- €, pričom sa

tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 4T
53/13 zo dňa 16.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 12. 2013, bol uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 1 roka a 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 28.12.2015,
pretože zanikla trestnosť činu. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. 2T/54/2015 zo dňa 23.06.2016 uznal
obžalovaného T. L. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.

c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

ako otec T. L., nar. XX.XX.XXXX a I. L., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať
na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine až do doby, kým tieto nie sú schopné sami sa živiť
a rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn.19P 508/2011 zo dňa 03.04.2012 bol zaviazaný
prispievať na výživu dcéry T. sumou 60,- € a dcéry I. sumou 50,- € mesačne a rozsudkom toho istého

súdu sp. zn. 10P 454/2012 zo dňa 03.04.2014 bolo výživné zvýšené u obidvoch dcér na sumu po
100,- € mesačne, od 01.01.2014 si v Kochanovciach na území Slovenskej republiky a v Plzni na území
Českej republiky túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje
možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať môže a tak za obdobie od 01.01.2014 do 15.09.2014
dlhuje na výživu dcére T. sumu najmenej 486,40 €, matke O. L. na výživu dcéry I. od 01.01.2014 do

29.12.2014 sumu najmenej 756,40 € a od 01.01.2015 doposiaľ dcére I. L. sumu 300,- €, pričom sa
tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 4T
53/13 zo dňa 16.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2013, bol uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 1 roka a 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 28.12.2015.

Za to mu súd uložil:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný priamo do zápisnice

o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu
dňa 26.08.2016. Obžalovaný priznal, že mal problémy s platením výživného, no nebolo to zámerne,
že sa vyhýbal svojim povinnostiam, ale bol v nepriaznivej sociálnej situácii, o čom aj súd informoval.
Neskôr, na základe pokynu súdu, vo forme splátok svoj dlh splatil.

Zároveň konštatoval, že s odvolaním zaslal súdu doklady o zaplatení dlhu. Zdôraznil, že obe dcéry sú
už plnoleté. Staršia T. je už zárobkovo činná od 1.9.2015, takže je sebestačná, preto zo zákona zanikla
jeho vyživovacia povinnosť. Namietal, že manželka mu nepodávala informácie týkajúce sa ich dcér a
rovnako, na podnet manželky, ani dcéry s ním nechcú komunikovať. Komunikuje len formou súdnych
sporov a žalobami. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe

tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral dôkazy, ktoré vykonal na jednotlivých
hlavných pojednávaniach.

Súd prvého stupňa predovšetkým výsluchom matky detí, vo vzťahu ku ktorým má obžalovaný
vyživovaciu povinnosť, ustálil, že ku dňu 26.10.2015 obžalovaný uhradil celkovo 1.250,- eur a dlhuje
900,- eur. Ku dňu 21.12.2015 uhradil 150,- eur a dlh na výživnom predstavoval sumu 772,80 eur.
Následne uhradil 900,- eur, teda dlh k 25.2.2016 bol 72,80 eur. Vo februári 2016 jej dlhoval 754,- eur z
dlhu plus za daný mesiac, teda celkovo 175,- eur, ktoré zaplatil v marci 2016, kedy zaslal ďalších 150,-eur a ku koncu júna 2016 jej celkovo dlhoval 250,- eur. Zároveň zdôraznila, že deti počas tohto obdobia
netrpeli núdzou.

Na základe skutočností, ktoré konštatoval obžalovaný vo svojom odvolaní, krajský súd vyžiadal od
obžalovaného dôkaz, aby dokladoval, že skutočne uhradil zvyšok dlžného výživného. Obžalovaný na
základe výzvy súdu zaslal potvrdenie, z ktorého vyplýva, že 3.8.2016 uhradil 320,- eur.

Krajský súd vyzval matku detí, aby podala správu, či došlo k úhrade dlžného výživného. Dňa 10.10.2016

K.. L. na základe výzvy oznámila súdu, za dcéry T. a I., ktorými bola splnomocnená, že obžalovaný
T. L. podľa rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/54/2015 uhradil dlžné výživné. Zároveň
poukázala na to, že za ďalšie obdobie dlhuje na výživnom mladšej dcére I. za mesiac september 2016
- 80,- eur, október 2016 - 100,- eur, teda najmenej jej dlhuje 180,- eur. Zhodnotila vo svojom podaní aj
správanie odsúdeného, jeho majetkové pomery a v závere konštatovala, že aj napriek tomu, že splácala
aj spoločné dlhy, ktoré vznikli počas manželstva s obžalovaným, o deti sa riadne stará a deti núdzou

netrpia. Snaží sa im poskytnúť všetko, čo k svojej spokojnosti potrebujú.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než súd sa odobral na záverečnú poradu.

Na základe vykonaného dokazovania krajský súd predovšetkým na základe správy matky detí mal za
preukázané, že obžalovaný zaplatil dlžné výživné tak, ako bolo ustálené v rozsudku Okresného súdu
Humenné. Zaplatením dlžného výživného zanikla trestnosť činu.

Vzhľadom na skutočnosť, že zanikla trestnosť činu, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a
obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

V správe Mgr. O. L. je uvedené, že obžalovaný naďalej si neplní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu
k dcére I., kde vzniká mu dlh na výživnom za mesiace september a október 2016. V tejto súvislosti

krajský súd poznamenáva, že toto obdobie nebolo predmetom prejednávaného konania. V prípade, ak
obžalovaný pokračuje v neplnení vyživovacej povinnosti, v takomto prípade pôjde o nový skutok, teda
o nový trestný čin.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.