Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 24, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209634
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615209634.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matka K.. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX/X, XXX XX L., štátna občianka SR, zastúpená: JUDr. Darina Hanáčková, advokátka, so sídlom
Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava a otec M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, štátny
občan SR, zastúpený: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava,
o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. V. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne,

ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou
od 02.09.2015.
Nedoplatoknavýživnomnamal.V.začasod02.09.2015do31.10.2016vsume 1257 eur,súdpovoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, počnúc vykonateľnosťou
tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27P/13/2013-36 zo dňa 25.04.2013 v časti
výšky výživného otca na mal. V..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého V. podala dňa 02.09.2015 na Okresný súd Malacky návrh na zvýšenie výživného
na mal. dieťa na sumu 290,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila
tým, že od poslednej úpravy výšky sa výrazne zmenili pomery na strane maloletého a to tým, že maloletý
nastúpil do 1. ročníka ZŠ, taktiež z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu je potrebné navštevovať
špecializované ambulancie a v neposlednom rade prišlo k úprave záľub maloletého. Otec nad rámec
určeného výživného neprispieva, s maloletým sa pravidelne stretáva.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky zvýšiť výživné nesúhlasí. Otec uviedol,
že jeho príjmové a majetkové pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné.

3. Na pojednávaní otec uviedol, že si je vedomý potreby zvýšenia výživného, schopný je však prispievať
na výživu mal. V. najviac vo výške 130,- € mesačne.

4. Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na pojednávaní s tým, že navrhuje

zvýšiť výživné, výšku ponechal na úvahe súdu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Trnava 27P/13/2013, lekárskymi správami na maloletú, správamiÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správami o príjmoch a výdajoch, rozpisom výdajov, rodným listom,
potvrdením o návšteve školy a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27P/13/2013-36 zo dňa 25.04.2013 súd rozviedol
manželstvo rodičov maloletého V. a schválil rodičovskú dohodu s tým, že mal. Damián sa zveril
do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať výživným v sume 80 € mesačne.
Súd súčasne upravil styk otca s maloletým V.. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom
rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka pracovala ako živnostníčka v

oblasti účtovníctva, poberala rodičovský prídavok na mal. dieťa, matka mala vyživovaciu povinnosť
iba k mal. V.. Otec bol zamestnaný, jeho priemerná mesačná čistá mzda bola vo výške 655 €.
Otec mal vyživovaciu povinnosť iba k mal. V.. Otec býval v rodinnom dome, ktorý mal v podielovom
spoluvlastníctve so svojou matkou Mal. V. navštevoval MŠ, bol zdravý.

7. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že matka trvá na podanom návrhu a žiada zvýšiť výživné

na 290 € mesačne. S maloletým žije v rodinnom dome u svojej matky, kde majú k dispozícii jednu
izbu. Pracuje ako účtovník v spoločnosti E. s.r.o., kde dosahuje čistý príjem cca. 400 € mesačne. Matka
zrušila živnosť, ktorú mala založenú, spoločne so sestrou založili s.r.o., kde vlastní polovicu obchodného
podielu, z tejto s.r.o. sa jej vypláca 350 € mesačne. Matka začala stavať svoj vlastný rodinný dom,
finančné prostriedky čerpá z poskytnutého hypotekárneho úveru v objeme 35 000 €, spláca mesačnú

splátkuvovýške157€.Mal.V.navštevuje2.Roč.ZŠL.,nákladyvškolesúspojenésostravnýmvovýške
25 € mesačne, ďalej poplatok za družinu vo výške 45 € za polrok. Mal. V. navštevuje kurzy tenisu 2 x do
týždňa, s každou návštevou sa hradí poplatok 5 €. Je sledovaný v kardiologickej ambulancii v E., ktorú
navštevujeme raz ročne, ďalej navštevuje ortopedickú ambulanciu v K. z dôvodu liečby plochých nôh,
má zvýšené náklady spojené s nákupom špeciálnej obuvi a ortopedických vložiek do topánok. Okrem

uvedeného je maloletý primerane zdravý k svojmu veku, výchovné problémy nespôsobuje. So svojim
otcom sa pravidelne stretáva, trávi u otca každý párny víkend v roku, ďalej časť školských prázdnin
a sviatkov. Otec hradí výživné riadne a včas, nedoplatok nemá. Nad rámec výživného neprispieva,
zakupuje maloletému darčeky pri príležitosti sviatkov.
8. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že súhlasí so zvýšením výživného, avšak maximálne na

sumu 130 € mesačne. Otec žije aj nadalej v rodinnom dome spoločne so svojou matkou. Pracujem v
spoločnosti A., a.s., ako technický pracovník v poľnohospodárstve, jeho priemerná mesačná mzda je
na úrovni 700 € netto. Vzťah so synom má výborný, synovi sa venuje, víkendy trávia podľa záujmov
a predstáv maloletého. Uviedol, že matka sa na neho nikdy neobrátila s požiadavkou prispieť na
mimoriadne výdaje.

9. Zástupca kolízneho opatrovníka súdu navrhol, aby súd zvýšil výživné na mal. V. s tým, že výšku
ponecháva na úvahe súdu.
10. Z oznámení zamestnávateľa otca - A. a.s.. mal súd preukázané, že otec za obdobie 07/2015 -
09/2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 820,46 €.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

13.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

14. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa§63ods.2Zákonaorodineurodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

21. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade

skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu)
došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam
aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa
zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti,
možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať

a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu,
v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej

schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou
mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými

pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojichdetí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na
svojich rodičov.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
matky na zvýšenie výživného bol dôvodný a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru
súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností)
a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že
naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Trnava č.k. 27P/13/2013-36

zo dňa 25.04.2013, kedy súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého Damiána a schválil rodičovskú
dohodu s tým, že mal. V. sa zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať
výživným v sume 80 € mesačne, pričom od tohto času uplynula doba viac ako tri a pol roka, kedy
výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa
absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho

rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda mal. V. a to v súvislosti s nástupom
maloletéhodo1.stupňaZŠ.Mal.V.priposlednejúpravevýživnéhobolvMŠvmiestesvojhobydliska.Od
poslednej úpravy výšky výživného však prišlo k nástupu dieťaťa do ZŠ, taktiež sa zvýšil počet návštev
špecializovaných lekárskych ambulancií, ako aj sa upravili záujmy u maloletého, ktorý navštevuje
pravidelne hodiny tenisu. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných,

teda oboch rodičov. Na strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že vzrástol jeho priemerný
mesačný príjem zo sumy 650 € na sumu približne 820 €, pričom celkový počet vyživovacích povinností
sa otcovi nezmenil. Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom pracovala
ako živnostník, základ dane predstavoval sumu 3.122,26 e, daň bola vyrubená vo výške 593,22 €. V
súčasnosti plynie matke pravidelný príjem z podnikania vo výške 350 € mesačne (podľa jej vyjadrenia) a

ďalej má príjem z pracovného pomeru vo výške 400 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá.
Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. V., čím sa podieľa tiež na
výžive mal. dieťaťa. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu
rozhodujúcimi.

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi
na mal. V. zo sumy 80 € mesačne na sumu 170 € mesačne, a to s účinnosťou od 02.09.2015, teda od
podanianávrhu.Vdanomkonanísajednáokonanie,ktorémožnozačaťibeznávrhuasúdniejeviazaný
nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho

výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. Damiána
je možné zvýšiť na sumu 170 € mesačne. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať
približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená
medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Ak bude mal. V. prispievať
súdom určené zvýšené výživné vo výške 170 € mesačne, bude sa otec podieľať na výživnom pre mal.

dieťa celkom sumou tvoriacou približne 21 % z jeho čistého príjmu (priemerný príjem otca vo výške
820,46 € mesačne). Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení,
že otec má celkom len jednu vyživovaciu povinnosť, schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej
výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak
aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, ako i s prihliadnutím na náklady na

zdravotnú starostlivosť a záujmy maloletého.

28. Vzhľadom na zvýšenie výživného od 02.09.2015, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za
obdobie od 02.09.2015 do 31.10.2016 v sume 1.257 €, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30
€ mesačne, spolu s bežným výživným. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností

uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok, Otcovi tak vznikol
nedoplatok na výživnom za 29 dní mesiaca 09/2015 v sume 87 € (170-80/30x29), ďalej v sume 90 €
za každý mesiac za obdobie od 10/2015 až do 10/2016, teda 13 x (170 - 80), čo spolu predstavuje
sumu 1.257 €.

29. Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenierozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.
31. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.