Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Jana Benkovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234752
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114234752.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: C. D., nar.XX.XX.XXXX, O.
XXX/XX, XXX XX L. 5, o zaplatenie 396,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 96,27 eur, úrok z omeškania v výške 8,5% p.a. zo sumy
96,27 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu žalovanú sumu vo výške 396,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od
23.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
zmluvy č. A6832134, a dodatok k zmluve, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky.
V zmysle zmlúv vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby
ním poskytované. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo. Zároveň žalobca odpredal

žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia Lumia 900, za kúpnu cenu
uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 300 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých
služieb vyfakturovaných v období apríl 2013 - jún 2013 spolu vo výške 96,27 eur. Žalovaný na pokonávku
nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške
96,27 eura a z nároku na zaplatenie 300 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania 8,50 % ročne
počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t.j. 23.08.2013.

2. Okresný súd Nitra vo veci vydal platobný rozkaz dňa 13.01.2015 pod č. k. 19RO/518/2014-30.
Platobný rozkaz sa nepodarilo napriek rozsiahlym šetreniam doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.

4. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil so žalobou, zmluvou o pripojení, pokusom o pokonávku,
faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd
zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom zmluvu o pripojení SIM karty na mobilnú

telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace a žalovaný ako užívateľ sa
zaviazal platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému podľa
zmlúv SIM kartu, aktivoval ju, čím umožnil žalovanému prístup k službám poskytovaným žalobcom.
Zároveňžalobcaodpredalžalovanémumobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenieznačkyNokiaLumia
900, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 300 eur.

6. Žalovaný na pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z
neuhradených služieb vo výške 96,27 eura a z nároku na zaplatenie 300 eur.

7.Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.elektronickýchkomunikáciách(účinnéhovčaseuzatvorenia
zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej

sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

15. Zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia

občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť uhrádzať za
elektronické komunikačné služby poskytnuté mu žalobcom, ktoré mu boli vyúčtované aj faktúrami.

16. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,50 % p.a. odo dňa 23.08.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej
žalovanému na zaplatenie celej žalovanej istiny. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia (nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov,
ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečeniesplnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo
vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného
záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla

nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný
len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje
ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže
s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú

čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej
dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške.
I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však
potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé

typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi
k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa.
Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže

vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53
Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských
zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou
neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len

na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac,
ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv
sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne
pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva
uzatvorená účastníkmi konania, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri
posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor
pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej

pokute.
Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný
zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže

zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od
spotrebiteľov v paušálnej výške, bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty
existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší
niektorú z povinností...).

18. Z návrhu žalobcu, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť, keď žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj žalovaný porušila zmluvnú
povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania
spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán.
Súd zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute sa musí jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej

kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa a na základe uvedeného súd
zaviazal žalovaného len na zaplatenie sumy za poskytnuté služby a to 96,27 eur spolu s 8,50 % úrokomz omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia, pričom úroky z omeškania v zákonnej výške priznal súd
žalobcovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr za poskytnuté služby a to podľa § 517
ods. 1 a 2 OZ s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku (v časti zmluvnej pokuty vo

výške 300 eur a v časti úroku z omeškania z tejto sumy) súd nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti návrh žalobcu za dôvodne podaný a v tejto časti súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 CSP a z neho vyplývajúcou zásadou

pomeru úspechu vo veci. Z rozsudku súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 396,27 eur
(100%), súd mu priznal 96,27 eur (24 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 300 (76 % zo žalovanej sumy)
žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalovaný bol úspešný v 52
% (76 % - 24 %).

22. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške
bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.