Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206298
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1216206298.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava,
IČO 31 595 545, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, AK Karadžičova 8, Bratislava, proti
žalovanému: Z. N., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X, K., o zaplatenie 71,84 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 71,84 €, s úrokom z omeškania 8,25% ročne od
01.12.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 71,84 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca dňa 30.01.2013 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanému poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn.
VOLKSWAGEN, typ: Golf, VIN: WVWZZZ1KZ7W615187 so začiatkom poistenia od 30.01.2013. Vyššie
uvedenou poistnou zmluvou bola zmluvnými stranami dohodnutá výška ročného poistného 122,57 EUR,
so splatnosťou poistného v štvrťročných splátkach á 30,64 EUR k 30.01., 30.04., 30.07. a 30.10.. Poistná
zmluva bola zmluvnými stranami uzatvorená na dobu neurčitú. V rozpore so zmluvnými dojednaniami

poistnej zmluvy žalovaný nezaplatil žalobcovi dojednané štvrť ročné splátky poistného. Splatnosť
poistného nastala dňa 30.10.2013. Z dôvodu nezaplatenia dojednaných splátok poistného, poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniklo podľa § 9 ods. 4 Zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla dňa 30.11.2013, t.j. uplynutím jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej
splátky poistného v rámci príslušného poistného obdobia. Žalobca listom zo dňa 12.01.2016 oznámil
žalovanému zánik poistenia a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného do zániku

poistenia dňa 30.11.2013 v sume 71,84 EUR. Žalovaný svoj dlh z titulu nezaplateného poistného
žalobcovi nezaplatil, voči ž žalobcovi je tak v omeškaní so zaplatením sumy 71,84 EUR odo dňa
nasledujúceho po zániku poistenia. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Súd žalovanému žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou
na písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku doručoval dňa
22.04.2016. Žalovaný si žalobu s prílohami a poučením neprevzal v odbernej lehote na adrese svojho

trvalého bydliska (§ 106 ods. 1, písm. a CSP). Súd mu podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené
písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15
dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať, ak
a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo
c/ to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne
úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o
určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného
konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia
rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho
vyhlásením, dňa 13.06.2016.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli
súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav
veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu.
Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: Návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), Poistky č. XXXXXXXXXX

(poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), výpisu inkasného účtu
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, oznámenia o zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienky
zo dňa 12.01.2016.

7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia

pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol,
sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci.
Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia
súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si
súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom

tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené
protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.

8. Podľa § 788 ods. l Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická, alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

9. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia /bežné poistné/. Možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané /jednorazové poistné/.

10. Podľa § 801 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné
obdobie, alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov, alebo poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti, tieto lehoty možno dohodou predĺžiť.
Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

11. Podľa § 803 Občianskeho zákonníka, má poistiteľ právo na poistné za obdobie do zániku poistenia.

12. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania,
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z platne uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX

o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nezaplatil žalobcovi
dojednanú štvrťročnú splátku poistného splatnú dňa 30.10.2013, preto má žalobca právo na zaplatenie
poistného do zániku poistnej zmluva a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.13. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku
z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 01.12.2013, od dňa nasledujúceho po uplynutí
mesiaca od zániku poistenia, tak ako žiadal žalobca.

15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

19. S poukazom na výrok rozsudku, ktorým súd žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel jeho žalobe, súd
priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia

intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniťpodľa§365ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkulentým,že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia

podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).