Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210599
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114210599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej : H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX C., štátny občan SR, v konaní zastúpenej
opatrovníčkou I. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie
3.784,04 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/263/2014-81
zo dňa 13.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal zaplatenia nesplatenej časti úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej zo strany jeho
právneho predchodcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Predmetnápohľadávkabolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.06.2013.
Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedaniu
zmluvy, prípadne k odstúpeniu od zmluvy v zmysle bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok. K
tomu pristúpil až žalobca, ktorý listom zo dňa 19.07.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bolo preto v rozpore s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pričom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
ktorej splatnosť už nastala, čím nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní
nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonník.

Taktiež v konaní nebola preukázaná výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. na úhradu dlhu pred postúpením
pohľadávky, ktorá v zmysle citovaného zákona musí predchádzať úkonu banky. Žalobca nepreukázal,
aby výzva, ktorú predložil súdu, bola odoslaná, resp. doručená žalovanej. Vzhľadom na nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
2. O trovách konania strán konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Nakoľko žalovaná si trovy konania neuplatnila súd jej ich nepriznal.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal na skutočnosť, že
aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná oznámením postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej,čo samo o sebe zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku súd skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajského súdu v Nitre. Zároveň žalobca

namietol aj skutočnosť, že pohľadávka bola platne postúpená aj podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
nakoľko predmetná úprava je prijatá za účelom úpravy výnimky z bankového tajomstva a nevzťahuje sa
na podmienky platnosti postúpenia pohľadávky. Prípadné porušenie tejto povinnosti vyplývajúcej z § 92
ods. 8 Zákona o bankách nespája zákon s občiansko-právnym následkom neplatnosti, jednalo by sa
len o administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenskej republiky. Doručenie

písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, ak to vyplýva aj
z iných rozhodnutí okresných súdov na Slovensku. Žalobca tiež poukázal na gramatický výklad Zákona
o bankách, kedy zákonodarca používa pojmy peňažný záväzok ako celok, aj pojem časť peňažného
záväzku, čo je nutné odlišovať v rozhodnutiach súdov. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok,
vrátane jeho príslušenstva a to aj v prípade, že dochádza k postúpeniu celého peňažného záväzku,
hoci len časť tohto peňažného záväzku je nesplatená po lehote jeho splatnosti. Právnemu predchodcovi

žalobcu vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ktoré tento nevyužil a k tomuto
pristúpil až samotný žalobca, čím došlo k zosplatneniu dlhu a dlh sa stal splatným v celom rozsahu
vyhlásením jeho zosplatnenia. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru však nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. Z týchto dôvodov žalobca, ktorému vznikol nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie

podanej žalobe, resp. zruší vec a vráti súdu na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy voči
žalovanému konania a právneho zastúpenia v prvoinštančnom i odvolacom konaní.
4. K podanému odvolaniu sa žalovaná zastúpená opatrovníčkou nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok pričom bol viazaný
odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 C. s. p. Odvolací
súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že toto nie je dôvodné a napadnuté výroky súdu prvej
inštancie sú vecne správne, preto je dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v zmysle § 387
ods.1 C. s. p.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s podaným odvolaním, súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom sa v rozsudku vysporiadal s tvrdeniami sporových strán.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je
presvedčivé a výstižné.
7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a taktiež dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého bolo

nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola
uzavretá dňa 30.08.2006, následne bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a
bankoudňa27.06.2013adňa09.07.2013oznámilabankadlžníkovipostúpeniepohľadávky.Mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil žalobca, ktorý však, ako vyplýva z obsahu spisu, nie je subjektom autorizácie
činnosti, ktorá podlieha bankovému povoleniu a zároveň dohľadu Národnej banky Slovenska. V tejto

súvislosti k odvolacej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o záväzkový
vzťah, na ktorý sa aplikuje zákon o bankách bez ohľadu na to, či žalovaná je spotrebiteľka alebo nie.
Predmetný vzťah vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou a to
zákonom o bankách pričom zákon o bankách hovorí o možnosti postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej
peňažnému záväzku klienta. V danom prípade nie je rozhodujúce to, či klientom je spotrebiteľ alebo

nie. Klientom banky je akákoľvek osoba, teda aj osoba spotrebiteľa. V danom prípade však nie je
nutné riešiť to, či má byť použitá úprava zákona o spotrebiteľských úveroch alebo nie, nakoľko dôvodom
pre zamietnutie tejto žaloby bolo nesplnenie povinnosti v zmysle zákona o bankách, preto námietku
žalobcu podľa ktorej sa na predmetný úver nevzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú. Žalobca nepochybne sám vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,

pričom nepreukázal to, že disponuje takýmto povolením na základe ktorého by mohol vykonávať správu
nezosplatnených úverov poskytovaných bankami. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva,
že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už splatné. Banka
mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu
napriek písomnej výzve v omeškaní, v tomto prípade však k takému postupu nedošlo. Z vykonaného

dokazovania nevyplýva to a ani žalobca to nepreukázal, že došlo k písomnej výzve potom, čo klient
banky bol nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, čo je zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky, ktorá v čase postúpenia týchto pohľadávok nevyhlásila ich mimoriadnu splatnosť a
toto oprávnenie nepochybne neprináleží žalobcovi. Pokiaľ došlo k situácií, keď banka úver nezosplatnila,naopak k tomu pristúpil až žalobca, potom nedošlo k postúpeniu zosplatnenej pohľadávky, ale k
postupeniu zmluvy o úvere, čo je v rozpore s ustanovením zákona o bankách ohľadom možnosti
postúpenia bankových pohľadávok. Z tohto dôvodu nepochybne je dôvodný právny záver súdu prvej

inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, čim nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu v konaní. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. zmluvný vzťah nezanikol
výpoveďou zmluvy o úvere, úver nebol v čase postúpenia splatný, splatnými sa mohli stať do tej doby len
jednotlivé splátky úveru, so splatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Pokiaľ však došlo k postúpeniu
pohľadávky z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupoval postupca v rozpore s § 92 ods. 8 zákona

č.483/2001 Z.z. nakoľko v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, konečná splatnosť úveru
nastala až 20.08.2016, pričom zmluva bola podpísaná už 27.06.2013. Banka teda nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu a preto je takýto
právny úkon neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by už v čase vyhlásenia rozsudku sa
stali ostatné splátky splatnými, súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemohol
vyhovieť takto podanej žalobe.

8. Samotné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky v danom prípade nie je postačujúce vzhľadom
na špeciálnu právnu úpravu ohľadom predpokladov postúpenia bankových pohľadávok.

9. V danom prípade súd poukazuje na obdobné rozhodnutia či už Krajského súdu v Bratislave pod

spisovouznačkou6Co/58/2016aleboKrajskéhosúduvPrešovepodspisovýmiznačkami4Co/145/2014
a 19Co/177/2014.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 C.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 C.s.p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 C.s.p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 C.s.p., dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 C.s.p., dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 C.s.p., dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 C.s.p., dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 C.s.p., v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 C.s.p., dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 C.s.p., povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.