Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315202307
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315202307.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci

navrhovateľa: N. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. Q., I. XXXX/XX, zastúpený: W.. F. W., I.. XX.X.XXXX, Z. Q., I.
XXXX/XX, proti odporcovi: L. Č., I.. X.X.XXXX, Z. U. Z., J. Z. XXXX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I.Súdzmeňujeprávoplatnérozhodnutietunajšiehosúduz23.1.2006č.k.14P/58/2005-68tak,žezvyšuje
vyživovaciu povinnosť odporcu na plnoletého syna z doterajších 2500,-Kč na 4500,-Kč od 9.2.2015.

II. Zročné výživného, ktoré vzniklo za obdobie od 9.2.2015 do 22.9.2016 vo výške 38 000,-Kč sa
odporcovi umožňuje splácať v 500,-Kč splátkach spolu s bežným výživným počnúc nasledujúcim

mesiacom potom, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky,
stáva sa zročným celé dĺžne plnenie.

III. Súd v ostatnej časti návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresný súd Galanta dňa 9.2.2015 domáhal, aby súd

zaviazal povinného - jeho otca na platenie výživného vo výške 6 500 Kč mesačne od podania návrhu,
t.j. zvýšiť výživné z doterajších 2 500 Kč.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 10 rokov, kedy
bol žiakom základnej školy, pričom v súčasnosti navrhovateľ študuje na vysokej škole. V súvislosti so
štúdiom mu vzrástli náklady, taktiež v súvislosti so zdravotným stavom. Má diagnostikovanú astmu
bronchiale, nosí kontaktné šošovky.

3. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 18.5.2015, pričom uviedol, že od mája 2010 posiela
navrhovateľovi výživné vo výške 3 000 Kč. Okrem toho posielal ročne 10 000 Kč nad rámec výživného do
leta 2014. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, uviedol, že je schopný a ochotný platiť mesačne
3 500,- Kč. Odporca pracuje ako vedúci stravovacích služieb v Y. s príjmom 22 000,- Kč netto. Je ženatý,
má dvoch maloletých synov. Manželka je na rodičovskej dovolenke s výškou rodičovského príspevku 6
300 Kč. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna X., na ktorého mesačne prispieva 3 000,- Kč /

súdom určené 2 000 Kč./ S navrhovateľom je v obmedzenom kontakte, vie len, že študuje vysokú školu
pedagogickú v I..4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise,
vypočul zástupcu navrhovateľa, odporcu pred dožiadaným súdom a takto vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Navrhovateľ podal na súd návrh na zvýšenie výživného tak, ako je vyššie uvedené. Navrhovateľ v roku
2014 nastúpil na štúdium na VŠ v Nitre. Mesačné náklady spojené s cestovaním má vo výške 100,- Eur,
stravné 80,- Eur, učebnice 90,- Eur, doučovanie angličtiny 100,- Eur, oblečenie 60,- Eur, mobilný telefón
15,- Eur, účasť na športe Street work 15,- Eur, kontaktné šošovky 40,- Eur, lieky 40,- Eur. Navrhovateľ

žije v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a ich maloletou dcérou Simonou. Manžel matky je
živnostník s priemerným ziskom 500,- Eur. Matka je živnostníčka so zárobkom 439,- Eur mesačne a
ešte poberá invalidný dôchodok vo výške 246,40 Eur. Náklady rodiny s užívaním bytu sú 300,- Eur, za
úver platia 300,- Eur, ostatné poplatky sú vo výške 30,- Eur.

6. Odporca bol vypočutý dožiadaným súdom. Vo svojej výpovedi uviedol, že v máji 2010 uzatvoril s

matkou navrhovateľa dohodu, predmetom ktorej bola zmena výšky výživného zo sumy 2 500 Kč na
sumu 3 000,- Kč. Nad rámec takto určené výživného zaplatil odporca navrhovateľovi celkom 44 900
Kč / 29.5.2012, 3.9.2013, 18.12.2013, 18.4.2014, 15.8.2014. Táto čiastka bola určená na mimoriadne
výdavky pre syna a to strojček na zuby, platba autoškoly, športové aktivity. Je ochotný platiť od 1.9.2015
výživné vo výške 3 500,- Kč. Čo sa týka jeho osobných pomerov, je druhýkrát ženatý, pričom z

tohto manželstva pochádzajú dve deti, a to L. I.. XX.X.XXXX a W., I.. XX.XX.XXXX. Manželka poberá
rodičovský príspevok. Je zamestnaný s priemerným mesačným netto príjmom 22 000 Kč. V roku 2009
začali s manželkou bývať v družstevnom byte. V roku 2010 tento byt predal za 900 000 Kč a kúpili si s
manželkoumenšírodinnýdomza2650000Kč,naktorýimpožičalirodičiamanželkysumu1500000Kč.
Túto pôžičku splácajú ako bezúročnú mesačnou splátkou 8 000 Kč. Tento rodinný dom je v súčasnosti

len vo vlastníctve manželky, pričom sa dohodli, že po zaplatení celej pôžičky manželkiným rodičom,
prepíše sa dom aj na odporcu. V súčasnosti je splatených cca 320 000 Kč. K nákladom navrhovateľa sa
vyjadril tak, že niektoré nepovažoval za nevyhnutné a preukázané. Namietal cestovné, pričom vie, že
navrhovateľ žije v Nitre u rodičov otčima, učebnice 90,- Eur mesačne a 100,- Eur za výučbu angličtiny,
keď sa ju učí v škole. Poukázal na majetkové pomery matky navrhovateľa. Táto vlastní penzión v obci

O. W., má kúpené dva pozemky v Galante, na stavbu rodinného domu, v Galante vlastní byt a dom s
pozemkami, ktorý jej darovala matka. Matka navrhovateľa robí W.. Manžel matky navrhovateľa vlastní
v Nitre historický dom, ktorý je využívaný na komerčné účely. Odporca žiadal súd, aby prihliadol na
jeho tvrdenia a zistil, nadobúdacie ceny všetkých nehnuteľností, ktoré vlastní matka navrhovateľa a jej
manžel, aby zistil príjem z prevádzkovania penziónu, z W.G. a komerčného využitia domu v Nitre.

7.Podľadaňovéhopriznaniamanželamatkynavrhovateľa,jehopríjemzarok2014bolvovýške5848,55
Eur od všetkých zamestnávateľov, zo živnosti 39 525,08 Eur, z prenájmu nehnuteľnosti 3 892,00 Eur /
49 265,63 Eur/, výdavky 45 014,85 Eur. Za rok 2015 mal príjmy zo živnosti 51 774,01 Eur, z prenájmu 3
892,- Eur, výdaje 50 355,90 Eur. Podľa daňového priznania matky navrhovateľa za rok 2014, jej príjem
odvšetkýchzamestnávateľovbol5396,66Eur,zpodnikania72,48Eur,zprenájmunehnuteľnosti3800,-

Eur / 9 269,14 Eur/, výdavky 1 624,33 Eur. za rok 2015 mala matka navrhovateľa príjmy od všetkých
zamestnávateľov 4 429,63 Eur, z prenájmu nehnuteľností 3 554,- Eur, výdaje 2 139,82 Eur.

8. Matka navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ žije sám v trojizbovom byte v Galante, preto dochádza
do Nitry, všetky príjmy z prenájmov sú zahrnuté v daňovom priznaní. Rodinný dom vo O. W. predali,

peniaze z jeho predaja vložili do stavby rodinného domu a splatili si úver.

9. Navrhovateľ pracoval na dohodu o vykonaní práce od 27.11.2015 do 28.11.2015 ako čašník, pričom
mu bola vyplatená mzdy 7,58 Eur netto. V letných mesiacoch 2016 pomáhal starej matke, pričom si
zarobil za dva mesiace po 50,- Eur.

10. Odporca súdu predložil faktúry za stavbu radového rodinného domu a zmluvu o pôžičke.

11. Od úpravy vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi uplynulo viac ako 10 rokov, počas
ktorých výživné nebolo súdom nijakým spôsobom upravované. Súd mal vykonaným dokazovaním za

preukázané, že odporca si vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas vo výške 2 500,- Eur mesačne.
Čo sa týka uhrádzania výživného vo výške 3 000 Kč, ide o dobrovoľné plnenie nad rámec súdom
upraveného výživného, ktoré čiastka bola použitá na nákup vecí a aktivity navrhovateľa, tak ako to
uviedol odporca. Preto na uvedenú čiastku súd neprihliadol pri počítaní výšky zročného výživného.12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 231 ods. 1 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi naďalej trvá, nakoľko navrhovateľ nie je zatiaľ schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje
potreby, nakoľko je študentom vysokej školy v Nitre. Odporca je riadne zapojený do pracovného pomeru
s priemerným netto mesačným príjmom 22 400 Kč. Má ďalšie vyživovacie povinnosti na troch synov.

Na syna X. má určené výživné vo výške 2 000 Kč. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok vo
výške 6 300 Kč. Po uhradení nákladov na bývanie, výživného na X. mu zostane dostatok finančných
prostriedok na platenie výživného vo výške 4 500,- Kč / cca 150,- Eur/ na navrhovateľa. Súd nebral do
úvahu mesačné splátky vo výške 8 000,- Kč titulom pôžičky rodičom manželky odporcu, nakoľko tieto
platby žiadnym spôsobom nepreukázal.

14. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa. Jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala

požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená
úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa
tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa

vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k
zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa

živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

15. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnostitreba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané
majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný

bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby
zastával lepšie platené miesto.

16. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná
vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými

vkladmi, cennými papiermi a pod.

17. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa
bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým
rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré
rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by

nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto
dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

18. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva
(rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti

a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie
sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení
majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z
trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

19. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými
potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného
stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí

od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú
rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

20. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v
zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v
rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

21. Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom
zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej
povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci
preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených

výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné.
Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako
by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

22. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká
peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,

prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.23. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať
mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady uvedené v § 62 ods. 1, 2, 4

a 5 a v ustanovení §-u 75 ods. 1 ZR.

24. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu
povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

25. Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.
To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

26. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľa, súd
považoval za nevyhnutné, spravodlivé ale najmä potrebné v záujme dieťaťa - navrhovateľa určiť
výživné na navrhovateľa vo výške 4 500,- Kč mesačne, ktorá výška výživného sa javí ako primeraná,
vzhľadom na vek a zdravotné problémy dieťaťa, ako aj na možnosti odporcu, pričom výživné v uvedenej

výške priznal od podania návrhu, teda tak, ako to navrhovateľ žiadal v návrhu. Súd pri rozhodovaní o
výške výživného bral do úvahy jednak všetky skutkové a právne zistenia uvedené vyššie, ale najmä
tú skutočnosť, že výživné nebolo upravované už viac ako 10 rokov, počas ktorých navrhovateľ ukončil
základnú školu, strednú školu a stal sa študentom vysokej školy. Odporca súhlasil s výškou výživného
maximálne

3 500,- Kčs mesačne. Počas konania boli preukázané pravidelné príjmy a výdavky v rodinách oboch
účastníkov konania, pričom sa konštatuje, že odporcov príjem je dostatočný na zabezpečenie jeho
potrieb, potrieb jeho rodiny, plnenie určenej vyživovacej povinnosti a platenie výživného na navrhovateľa
v súdom určenej výške.

27. V prejednávanom prípade teda nastala zmena pomerov najmä na strane navrhovateľa, pretože ten
od poslednej úpravy výživného ukončila štúdium na základnej aj strednej škole, v súčasnosti študuje na
vysokej škole, príjem matky navrhovateľa sa od poslednej úpravy výživného zvýšil, pribudla jej ďalšia
vyživovacia povinnosť. Matka navrhovateľa však prispieva na jeho výživu väčšou sumou ako súd určil
odporcovi. Odporcovi od poslednej úpravy výživného pribudli dve vyživovacie povinnosti. Zvýšenie

výživného z pôvodne stanovenej sumy 2500 Kč na sumu 4 500 Kč mesačne zohľadňuje rast nákladov
navrhovateľavsúvislostisoštúdiomnavysokejškoleazároveňzodpovedámožnostiamaschopnostiam
odporcu. Vzhľadom na možnosti a schopnosti matky navrhovateľa ako druhej povinnej osoby, táto suma
podľa názoru súdu postačuje na krytie odôvodnených potrieb navrhovateľa.

28. O povinnosti odporcu zaplatiť dlžné výživné od 9.2.2015 do 22.9.2016 v celkovej výške 38 000 Kč
súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 C.s.p. Dlžné výživné súd vypočítal ako súčet výživného za uvedené
obdobie, t.j. 19 mesiacov x 2000,- Kč (suma, o ktorú sa zvýšilo výživné, ktoré bude platiť odporca popri
bežnom výživnom v mesačných splátkach po 500,- Kč s tým, že podľa tretej vety § 232 ods. 4 C.s.p.,
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

29. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvody na určenie výživného v takej výške,
ako to pôvodne navrhovateľ žiadal v návrhu.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiaden účastník nemá právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.