Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/313/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215214600
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215214600.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci žalobcu: EKC Consulting

INC., 21 Lucas Street, St George´s Grenada, West Indies, IČO: 3310, zastúp. advokátom JUDr.
Ondrejom Lučivjanským, so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3, proti žalovaným: 1/ K.. X. P., R..
XX.XX.XXXX, D. C. J., T. Č.. XX, 2/ S. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. C. J., P. Č.. X, obaja zastúp. JUDr.
Michalom Medviďom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 27, v konaní o určenie neplatnosti
plnej moci a neplatnosti zmluvy takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.5.2015 domáhal, aby súd 1.) určil, že
plnomocenstvo označené ako „POWER OF ATTORNEY“ zo dňa 1.1.2007 udelené splnomocniteľom
EKC CONSULTING INC - organizačná zložka Slovensko žalovanej v 2. rade je neplatné, 2.) určil, že
zmluva zo dňa 28.3.2007 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako nadobúdateľom a žalovanou v 2.
radezastupujúcouorganizačnúzložkužalobcusnázvom-EKCCONSULTINGINC-organizačnázložka
Slovensko označená ako „SHARE TRANSFER AGREEMENT“, predmetom ktorej mala byť dohoda o

prevode 2.000 ks akcií spoločnosti FALCOM SERVICES LIMITED so sídlom na Cypre, je neplatná.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnickou osobou, ktorá má na území SR zriadenú organizačnú
zložku s názvom EKC CONSULTING INC - organizačná zložka Slovensko so sídlom v Košiciach
na Popradskej ulici č. 68. Dňa 28.3.2007 mala byť medzi žalovaným v 1. rade ako nadobúdateľom
a žalovanou v 2. rade, zastupujúcou organizačnú zložku žalobcu, uzatvorená zmluva označená ako

„SHARE TRANSFER AGREEMENT“ predmetom ktorej mala byť dohoda o prevode 2.000 ks akcií
spoločnosti FALCOM SERVICES LIMITED so sídlom na Cypre, ktorých originálnym majiteľom je podľa
zápisu na akcii žalobca. Podľa informácií žalobcu mala pri prevode majetku spoločnosti konať žalovaná
v 2. rade ako domnelá osoba, oprávnená konať za organizačnú zložku žalobcu, a to na základe
plnomocenstva zo dňa 1.1.2007 udeleného K. K. ako vtedajšou vedúcou organizačnej zložky žalobcu.

3. Podľa čl. 2 zmluvy bol prevod dohodnutý bezodplatne pričom na základe predmetnej zmluvy sa

žalovaný v 2. rade deklaruje ako výlučný vlastník - 100 % akcionár spoločnosti FALCOM SERVICES
LIMITED. Žalovaná v 2. rade súčasne prehlásila, že spoločnosť FALCOM SERVICES LIMITED
zakladala v mene organizačnej zložky EKC CONSULTING INC - organizačná zložka Slovensko, ale na
účet žalovaného v 1. rade.4. Žalobca má za to, že existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti listiny označenej ako
„POWER OF ATTORNEY“ - plnomocenstva zo dňa 1.1.2007 a zmluvy zo dňa 28.3.2007 označenej

ako „SHARE TRANSFER AGREEMENT“ uzatvorenej medzi organizačnou zložkou žalobcu s názvom
EKC CONSULTING INC - organizačná zložka Slovensko v zastúpení riaditeľom - žalovanou v 2. rade
a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej mala byť dohoda o prevode 2.000 ks akcií spoločnosti
FALCOM SERVICES LIMITED so sídlom na Cypre. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
uvedených úkonov je daný predovšetkým tým, že bez tohto určenia je ohrozené jeho právo a jeho

právne postavenie je neistým, pretože žalovaný v 1. rade sa snaží docieliť, aby bol považovaný za
platného majiteľa majetku žalobcu, ktorý má vyplývať z predmetných právnych úkonov. Poukázal na
ust. § 21 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka a uviedol, že z uvedených ustanovení vyplýva, že pre
podnikanie zahraničnej osoby na území SR (sústavná činnosť) zákon ukladá zriadiť organizačnú zložku
ako formu stáleho zastúpenia pre zahraničnú osobu. Zákon tiež ukladá, aby táto zahraničná osoba mala
na území SR svojho stáleho zástupcu - „vedúceho organizačnej zložky“. Zápis organizačnej zložky do

obchodného registra neznamená vznik novej právnej entity ani nemá žiadne právne účinky voči právnej
subjektivite zahraničnej osoby. Zápis údajov o organizačnej zložke zahraničnej osoby má len registračný
a administratívny význam, že umožňuje zahraničnej osobe sústavne podnikať na území SR.

5. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podnik ani organizačná zložka podniku (osoby) nemajú

právnu subjektivitu, čo znamená, že vo vlastnom mene nemôžu nadobúdať majetkové práva. Keďže
organizačná zložka je neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej osoby budú všetky veci a majetkové
hodnoty tvoriace časť podniku vždy majetkom zahraničnej osoby, v tomto prípade žalobcu. Názov
zahraničnej osoby, sídlo organizačnej zložky a údaje o vedúcom organizačnej zložky sa zapisujú do
obchodného registra. Žalobca podotýka, že ide len o označenie stáleho zastúpenia zahraničnej osoby

na účely existencie kontaktného miesta najmä pred úradné účely, čo je zvýraznené aj zákonnou úpravou
označovania zahraničnej osoby v písomnom styku (§21 ods. 7 a 8 ObZ), ktorá ukladá zahraničnej
osobe, aby v písomnom, obchodnom alebo úradnom styku na každom obchodnom dokumente, okrem
základných identifikačných údajov zahraničnej osoby, uviedla aj údaj o zápise organizačnej zložky do
Obchodného registra SR. Vedúci organizačnej zložky je zo zákona splnomocnený konať za zahraničnú

osobu vo veciach týkajúcich sa záležitostí organizačnej zložky.

6. Z vyššie dôvodov uvedených každé konanie vedúceho organizačnej zložky je konaním v mene a na
účet EKC Inc. Grenada, preto ak by aj zakladateľskú listinu FALCOM SERVICES LIMITED podpísala
vedúca organizačnej zložky žalobcu, právoplatným akcionárom vo FALCOM je žalobca tak, ako je to

zrejmé aj z obsahu listinnej hromadnej akcie. Žalobca nemá vedomosť, že by bolo udelené akékoľvek
plnomocenstvo K. K. ako vtedajšou vedúcou organizačnej zložky a teda ani písomnosť označenú ako
„POWER OF ATTORNEY“ zo dňa 1.1.2007. Naviac takéto plnomocenstvo by bolo vo vzťahu k prevodu
akcií žalobcu absolútne neplatné, pretože podľa § 13 v spojení s § 24 ods. 4 Obchodného zákonníka
vedúci organizačnej zložky je zo zákona splnomocnený konať za zahraničnú osobu len vo veciach

týkajúcich sa záležitostí organizačnej zložky.

7.Nedostatkyvuvedenomkonanípriuzatváranídohodyoprevodeakcií,kedykonalazaprevádzajúceho
neoprávnená osoba, činia celú dohodu neplatnou pre nemožnosť previesť na iného viac práv ako má
samotný prevodca. Žalobca poukázal na charakter dohody, podľa ktorej došlo k transferu jeho majetku

bezodplatne, čo činí úkon taktiež neplatným. Vo všeobecnosti platí, že účastníci zmluvy nie sú v zásade
viazaní, či obmedzení v dohode o výške odplaty, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Môžu
si takto dojednať i cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (trhovej), poprípade aj bezodplatne.
Okolnosti, ktoré boli žalobcom v tomto prípade zistené v podobe existencie dohody o prevode bez
poskytnutia protiplnenia, okolnosti uzatvárania spornej zmluvy nesplnomocnenou osobou zakladajú

dôvodné pochybnosti o neplatnosti zmluvy ako celku podľa § 39 OZ.

8. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu 19.10.2015 uviedla, že nárok žalobcu
neuznáva v celom rozsahu a žiadala žalobu zamietnuť.

9. Žalovaný v 1. rade písomným podaním doručeným súdu 29.10.2015 žalobu v celom rozsahu neuznal,
nárok žalobcu považoval za neoprávnený a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.10. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní konanom dňa 25.2.2016 uviedol, že
má za to, že na určení neplatnosti právnych úkonov nie je naliehavý právny záujem, nakoľko žalobca
môže žalovať priamo na určenie, že je vlastníkom predmetných akcií. Určenie neplatnosti právneho

úkonu je len prejudiciálnou otázkou k otázke na určenie vlastníckeho práva. Mal za to, že nie je splnená
ani vecná legitimácia, nakoľko nie sú žalovaní všetci účastníci právneho úkonu. Poukázal na to, že
organizačná zložka bola vymazaná z obchodného registra a k uvedenej skutočnosti súdu predložil výpis
z obchodného registra. K výmazu došlo dňa 10.11.2015. V čase vykonania právnych úkonov žalobca
ani nemal právnu subjektivitu, nakoľko obchodná spoločnosti EKC Consulting Inc. bola vymazaná

dňa 23.6.2004 z obchodného registra a tak podľa grenadského práva nemohla byť subjektom práv a
povinností.

11. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na tejto určovacej žalobe nie je naliehavý právny
záujem. Svojich práv sa žalobca môže domáhať inou cestou, žaloba je podaná účelovo na určenie
vlastníckeho práva, pretože iné žaloby by žalobcu zaväzovali k zaplateniu súdneho poplatku, čomu

sa chce vyhnúť. Poukázal na to, že dôkazy, ktoré predložil žalobca boli nadobudnuté nezákonným
spôsobom, pretože mu boli ukradnuté z kancelárie 27.2.2014, o čom sa vedú trestné konania a žalobca
úmyselne a účelovo vykladá Obchodný zákonník, kde prekrúca spôsob konania organizačnej zložky a
stotožňuje ho so spôsobom konania „matky“, čo je v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka,
kde je stanovené, že za organizačnú zložku môže jednať riaditeľ alebo vedúci organizačnej zložky, ktorý

je plne spôsobilý jednak v mene tejto právnickej osoby konať a môže podpisovať za ňu všetky úkony.
Zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

12. V podaní doručenom súdu 3.3.2016 žalovaný v 1. rade uviedol, že právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej príslušnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. musí byť

naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žalobca je
vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom aj tak bude musieť
nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesnú povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo
práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Toto musí preukázať žalobca. Mal za to, že žaloba je
účelová, bez naliehavého právneho záujmu, pretože žalobca v čase právnych úkonov, ktorých platnosť
popiera, nemal právnu subjektivitu a preto aj pri teoretickom vyhovení žalobe sa nemôže stať vlastníkom
akýchkoľvek vecí organizačnej zložky EKC CONSULTING a preto žiadal žalobu zamietnuť.

13. Pojednávania konaného dňa 19.9.2016 sa nezúčastnila žalovaná v 2. rade, ktorá svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním doručeným súdu dňa 19.9.2016 zo
zdravotných dôvodov. O odročenie pojednávania nežiadala. V zmysle ust. § 180 C.s.p. súd ďalej konal
v neprítomnosti žalovanej v 2. rade. Po oboznámení obsahu spisu právny zástupca žalobcu vo svojej

záverečnej reči uviedol, že na podanom návrhu žalobca trvá v celom rozsahu a navrhol, aby súd určil,
že plnomocenstvo označené ako „POWER OF ATTORNEY“ zo dňa 1.1.2007, udelené splnomocniteľom
- organizačnou zložkou žalobcu EKC CONSULTING žalovanej v 2.rade je neplatné a určil, že zmluva
zo dňa 28.3.2007 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako nadobúdateľom a žalovanou v 2. rade
ako zastupujúcou organizačnú zložku žalobcu, predmetom ktorej mala byť dohoda o prevode 2.000 ks

akcií spoločnosti FALCOM SERVICES LIMITED je neplatná. Tvrdenia žalovaného v 1. rade, že v danom
čase neexistoval žalobca, teda „matka“ je podľa názoru žalobcu právne nelogické. Pokiaľ existovala
organizačná zložka žalobcu, musela v tom čase existovať aj „matka“. Navrhoval v konaní vypočuť pani
K. a žalovanú v 2. rade.

14. Právny zástupca žalovaných navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu žalobcu, nakoľko žalobca sa môže priamo domáhať určovacou žalobou,
aby súd určil, či je alebo nie je vlastníkom akcií. Ak by súd určil, že uvedené právne úkony sú neplatné
znamenalo by to rozmnoženie sporov a preto zastával názor, že nie je daný naliehavý právny záujem
na takomto určení a navrhol žalobu zamietnuť.

15. Takto zistený skutkový stav právne posúdil súd najmä podľa týchto ustanovení.16. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa ust. § 37 ods. 1 a ods. 2 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

18. Podľa ust. § 38 ods. 1, 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

19. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska citovaných
ustanovenízákonazaoberalsasúdprocesnouprípustnosťouurčovaciehonávrhužalobcu,pričomvtejto
otázke dospel k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej
žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení v danom prípade nebola splnená.

22. Určovaciažalobamáspravidlapreventívnycharakter,jejúčelomjeposkytnúťochranuprávažalobcu
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žalobca preto vo
všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo práva boli porušené a kde je namieste

žaloba o splnenie povinností). V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti, treba vždy
považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši
(neodstraňuje) a vedie len k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže
žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia
povinností podľa § 137 písm. c) C.s.p. však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa

priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo
právneho vzťahu. V takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny

vzťah alebo právo je či nie je vytvorí pevný základ pre právne vzťahy sporových strán a predíde sa
žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samú, ale o to, čoho (akého určenia)
sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na
konkrétnyurčovacípetit(točohosažalobcavkonanídomáha)asúvisísvyriešenímotázky,čisažalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v

jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá ktorá určovacia

žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

23. Určovacia žalobca nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky
neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak

požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo. Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t.j. žalobca je
vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom) lebo z
negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhotopozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba, ktorá nie je účastníkom
konania. Návrhom na začatie konania - žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe

musí preukázať žalobca. Ak si túto dôkaznú povinnosť nesplní jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie
súdu.

24.Súdnapraxzaurčovaciužalobupovažujeajnávrhnaurčenieneplatnostizmluvy,dohody,hocisaním
priamo neurčuje existencia či neexistencia práva resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že

ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie
je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti
zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť
alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na
základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o

tom, že zmluva o prevode vlastníckeho práva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa
spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu vlastníctvo
patrí.

25. V danom prípade mal súd za to, že na strane žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti plnomocenstva označeného ako „POWER OF ATTORNEY“ zo dňa 1.1.2007 a tiež na určení,
že zmluva zo dňa 28.3.2007 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako nadobúdateľom a žalovanou v
2. rade zastupujúcou organizačnú zložku žalobcu, predmetnom ktorej mala byť dohoda o prevode 2.000
ks akcií spoločnosti FALCOM SERVICES LIMITED so sídlom na Cypre, ktoré posúdenie vychádza zo
zistenia, že na základe takéhoto určenia, ak by k nemu aj došlo, nebolo by spôsobilé zlepšiť právne

postavenie žalobcu, nevyriešilo by spornosť právnych vzťahov a viedlo by k nárastu počtu súdnych
sporov.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že prípadné určenie neplatnosti uvedených právnych
úkonov medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade vo svojej podstate nie je spôsobilé

úplne odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu, pretože v prípade vyhovenia takejto žalobe by
nebola uspokojivo vyriešená otázka, či žalobca je vlastníkom predmetných akcií a určenie neplatnosti
predmetných právnych úkonov by nesporne viedlo k ďalším súdnym sporom. V danom prípade sa
žalobca mohol a mal domáhať určenia vlastníckeho práva k akciám samostatnou žalobou, kde by sa
ako predbežnou otázkou súd zaoberal platnosťou, či neplatnosťou vyššie uvedených právnych úkonov.

27. Navyše súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo
k uzatvoreniu zmluvy o plnomocenstve a dohody o prevode ním tvrdených 2.000 ks akcií, keďže súdu
nepredložil uvedené plnomocenstvo v slovenskom jazyku, ani uvedenú dohodu o prevode akcií a ani v
priebehu konania na pojednávaniach tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukazoval.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 355 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).