Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221703
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným pôvodne na Okresnom súde Humenné si žalobca uplatňoval náhradu škody vo

výške 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 774,48 €. Žalobca uviedol, že ako
oprávnenýsubjektnavrholvexekučnom konanívedenomnaOkresnomsúdeHumennézmenusúdneho
exekútora.

2. Súd z exekučného spisu zistil deň podania návrhu a deň rozhodnutia o ňom nasledujúco - exekučný
spis sp. zn. 15Er/105/2007, žiadosť o zmenu súdneho exekútora došla súdu dňa 15.10.2009 a
rozhodnuté o nej bolo dňa 03.12.2010. Exekučné konanie začaté dňa 09.02.2007.

3. Žalobca ďalej uviedol, že pri podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora očakával, že súd mu
svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej
zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh na
zmenu exekútora mal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, sa
tak nestalo a súd o zmene exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote. Nečinnosť exekučného
súdu je neospravedlniteľná. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou

požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do
podania žaloby nereagoval.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh za nedôvodný z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy
v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Potom ako
žalobca podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol vyzvaný na
doplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovaniepodaných žiadostí, preto považoval žalovaný nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu
tohto úkonu nepovažoval za zbytočné prieťahy teda za nesprávny úradný postup.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške vyššie uvedenej a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

7. V prvom rade súd konštatuje, že návrh bol dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79
O.s.p. ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Navrhovateľ sa
svojou žiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku
na náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa teda domáha

nároku na náhradu škody na súde. Súd má za to, že navrhovateľ si splnil svoju povinnosť a podal
odporcovi pred podaním tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
8. Aj v prípade, ak by k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu škody nedošlo, bol by
súd oprávnený konať poukazujúc na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2742/2009, podľa ktorého:
„ Předběžné projednání nároku na náhradu škody před orgánem uvedeným v § 6 OdpŠk je po

novele provedené zákonem č. 160/2006 Sb. podmínkou pro uplatnění všech nároků na náhradu škody
vůči státu podle tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou
újmu způsobenou nesprávným úředním postupem. Nebyl-li nárok na náhradu nemajetkové újmy takto
způsobené předběžně projednán u příslušného úřadu, je třeba tento nedostatek podmínky řízení řešit
postupem podle § 104 odst. 2 o. s. ř. Nicméně za situace, kdy takto soud prvního stupně nepostupoval a

zároveň žaloba obsahující požadavek zadostiučinění byla doručena orgánu uvedenému v § 6 OdpŠk, u
nějž měl být nárok předběžně projednán, uplynula lhůta šesti měsíců podle § 15 OdpŠk, v níž uplatněný
nárok nebyl uspokojen, a tento orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá, by postup podle § 104 odst.
1 o. s. ř. postrádal rozumný smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14 OdpŠk, byl by zcela formální
a odporoval by zásadám rychlosti a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je možné dovodit, že i bez

toho, aby přiměřené zadostiučinění poskytl orgán uvedený v § 6 OdpŠk v rámci předběžného projednání
nároku, může jej poskytnout soud svým rozhodnutím (za okolností vyjádřených výše dokonce i tehdy,
jestliže předběžné projednání nároku u příslušného orgánu vůbec neproběhlo).
8. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym

úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej alebo
primeranejlehote.Ajnevydanierozhodnutiajenesprávnymúradnýmpostupom.Podľavyššiecitovaných
zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnejmoci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/
vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 09.02.2007 bol Okresnému súdu Humenné
doručený návrh oprávneného - žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Podľa § 44 ods.7 exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 - Oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

10. Na základe preskúmania exekučného spisu má súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal v posudzovanej veci priebežne bez zbytočných
prieťahov a k nesprávnemu úradnému postupu vo forme zbytočných prieťahov nedošlo, čím nie je
splnený základný predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve žalobca, ktorý na súdy v rámci SR podáva také enormné
množstvo návrhov, ktoré ani pri bezchybnej organizácie práce a riadnom obsadení súdov nie je možné
zvládnuť. Tiež je potrebné zdôrazniť, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím

o zmene exekútora ani nemôže dôjsť k vzniku materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Pokiaľ majetková škoda
mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu administratívnej činnosti v súvislosti so správou pohľadávky, z
tvrdení žalobcu je zrejmé, že správa pohľadávky sa vykonáva aj v priebehu jej exekučného vymáhania.
Potom však tieto náklady vznikajú bez ohľadu na to, či súdnym exekútorom je AB alebo XY. Zároveň

je minimálne zvláštne, že rovnaká výška škody mala žalobcovi vzniknúť správou pohľadávky aj pri
rozdielnom čase rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť v
tom, že práve rozhodnutie o zmene súdneho exekútora po zákonnej lehote bolo tou skutočnosťou, ktorá
mu ako jediná, resp. podstatná mala spôsobiť škodu a nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide o nemajetkovú
ujmu, žalobca sa obmedzil na tvrdenie, že vznikla z dôvodu „reálneho ohrozenia legitímneho očakávania

žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods.8 EP a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky“. Uvedené tvrdenie považuje súd za floskulu (prázdnu frázu), ktoré žiadnym spôsobom
nepreukazuje, že nemajetková ujma žalobcovi aj reálne vznikla.

11. Keďže súd nemal za preukázaný základ nároku, nebolo potrebné sa zvlášť zaoberať žalobcom
predloženým znaleckým posudkom, ktorý mal preukazovať výšku škody a ktorého vecná stránka bola
podrobená oprávnenej kritike Krajského súdu v Prešove (napr. 21 Co/258/2014), s ktorými sa procesný
súd stotožňuje a na ne v podrobnostiach odkazuje.

12. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.