Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/7451/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113234506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113234506.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. R., N.. X. X. XXXX,
N. A. A. XX, XXX XX K., D.. F. XX. X. XXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Mgr.
Andrej Dembický, Werferova 1, 040 11 Košice, pod sp. zn. Ex 5073/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. U k l a d á oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,67
Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22. 11. 2013 a
poverenia k vykonaniu exekúcie Č.. XXXX *. vydaného Okresným súdom Košice I dňa 19. 12. 2013, bol

exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický.

Dňa 22. 5. 2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný R. R.
D. F. XX. X. XXXX a dedičské konanie po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) bolo zastavené
pre nemajetnosť. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a zistil, že dedičské konanie vedené na
tunajšom súde pod sp.zn. 2D/112/2014 bolo zastavené pre nemajetnosť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok z ktorého by bolo možné vykonať

exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností
je preukázané, že po povinnom nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a
teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti povinného.

Podľa ust. § 57 ods. 4 EP, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 161 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 67 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, každý môže pred súdom samostatne konať v

rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb
smrťou.

Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a

povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný R. R. D. F. XX.
X. XXXX a Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 2D/112/2014 dedičské konanie zastavil z dôvodu,
že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre

ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov,
na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by
mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko
nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov

exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného,
ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia
a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný
stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej
voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to,

že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže
dedičiapovinnéhonededilipopovinnom,pretožetennezanechalposebežiadenmajetok,súdjepovinný
exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie
súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.

Podľa ust. § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

Podľaust.§203ods.2EPAksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,

ktoré platil.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o

spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)....................33,19 Eur
Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.:
- založenie spisu....................................................................................................3,32 Eur

- poštovné..............................................................................................................6,50 Eur
- poplatky...............................................................................................................5,80 Eur
DPH 20 %........................................................................................................................9,76 Eur
Trovy exekúcie celkovo..............................................................................................58,57 Eur
Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov, pozostávajú z minimálnej odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14
ods. 1 cit. vyhlášky a hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky.

Súdnemu exekútorovi priznal súd odmenu vo výške 33,19 Eur, nakoľko v súlade s § 14 ods. 1 cit.
vyhlášky, ide o minimálnu výšku odmeny, ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet reálne vykonaných

úkonov exekučnej činnosti. K tejto odmene pripočítal 20 % DPH v súlade s § 196 Exekučného poriadku,
čo spolu predstavuje sumu 39,83 Eur.

V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneného možno

zaviazať na úhradu „nevyhnutných“ trov exekúcie a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi
patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním
exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný
preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových
výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí minimálna odmena

súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur + 20 % DPH a poštovné vo výške 3,20 € + 20 % DPH
(pozostávajúce: doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x1,70, žiadosť o doručenie zásielky 1x1,50),
a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym
exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných
doručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej

prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 43,67
Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z. z., t.j. 33,19 Eur + DPH vo výške 6,64 Eur a náhrady hotových výdavkov vo výške 3,20

Eur + DPH (poštovné).

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti

povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a teda exekúciu zastavil a na úhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.