Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Er/121/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611201010.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. E. XXXX/
XXXA, A. E., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 137,13 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava,

pod spisovou značkou Ex 1116/11, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. návrh

na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 20. 01. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1116/11 na
vymoženie pohľadávky vo výške 1 137,13 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok zo dňa 24. 11. 2010, sp. zn. SR 11155/10 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal
JUDr. Michal Rašla, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi
bolo udelené poverenie č. 5505 028269* zo dňa 27. 04. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti

zaplatiť 1 137,13 a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 137,13 eur od 27. 06. 2010 do
zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1 137,13 eur od 09. 09. 2010 do zaplatenia,
trovy predchádzajúceho konania 312,64 eur a trovy exekúcie. Exekúcia bola následne uznesením č. k.
10Er/121/2011-19 zo dňa 28. 04. 2011, právoplatným dňa 14. 08. 2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline č. k. 21CoE/81/2012-35 zo dňa 30. 05. 2012, zastavená v časti vymáhania zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 137,13 eur od 27. 06. 2010 do zaplatenia.

2. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
3.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona

odkladajú.

4. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše ajrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku,
ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej
právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť

má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do
30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22. 1. 2016. Pre už začaté exekúcie, v
ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti
predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku). V prípade riadneho a
včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o
pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

7. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v

doplnení uviedla, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku
výkonu exekúcie uvedené v exekučnom titule. Tieto skutočnosti sa stali známymi súdnemu exekútorovi
aj exekučnému súdu. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v
ktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinným
sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť voči nim uplatniť akékoľvek relevantné

námietky. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný
podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Z týchto dôvodov oprávnená navrhla, aby súd
rozhodol o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek

tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky,
a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností v zmysle § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý
exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávnenou a povinným nadbytočné.

12. Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným
titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase

uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.14. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávnenou.

Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú
zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej
zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby,

naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo,
aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny
záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská

doložkauzavretávovzájomnevymenenýchlistoch.Tátopísomnáformauzavretiarozhodcovskejzmluvy
je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

16. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní

to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť
zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa
naňunevzťahujedôvodneplatnostizmluvy.Zrovnakéhoprincípuvychádzaajprávnaúpravaodstúpenia
od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej

ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má
vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená
obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

17. Na uvedenom závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že

povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom
konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami
kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod
na zastavenie exekúcie, pokiaľ tento namieta niektorý z účastníkov konania alebo sa stane súdu inak
známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

18. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať
vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už

nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.

19. Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje a preto súd o trovách
exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 359, § 362
ods. 1 C. s. p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355
ods. 2, § 357 C. s. p.).