Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3Er/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202254
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6215202254.3

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš vo veci exekúcie oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému Y., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ivanom Lutterom, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1031/27, 851 10 Bratislava pod EX
960/2015, o vymoženie sumy 81,05 Eur istiny a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii
a proti trovám exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Súd námietky povinného proti trovám exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 26. 03. 2015 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorý predložil
návrh spolu s exekučným titulom dňa 09. 04. 2015 súdu a požiadal súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažného plnenia a to sumy vo výške 81,05 Eur istiny a
trov exekúcie. Tunajší súd poverením č. 5610 042722 z 13. 04. 2015 č. k. 3Er/202/2015-6, číslo
exekútorského spisu EX 960/2015, poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, Exekútorský úrad
so sídlom Longobardská 1031/27, 851 10 Bratislava, vykonaním exekúcie.

Súdny exekútor dňa 25. 05. 2015 doručil súdu podanie povinného z 18. 05. 2015, doručené súdnemu

exekútorovi dňa 20. 05. 2015, označené ako Odvolanie proti začatiu exekúcie EX 960/2015-7, ktoré
je podľa obsahu námietkami povinného proti exekúcii ako aj proti trovám exekúcie s tým, že námietky
povinný podal včas, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému do vlastných rúk
dňa 06. 05. 2015 a námietky povinný dal na poštovú prepravu dňa 19. 05. 2015. Povinný v námietkach
proti exekúcii uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči oprávnenému, ktorý mu vznikol nezaplatením
poistného za mesiac január 2013. Poukázal na to, že to bolo to z dôvodu, že ako živnostník bol oklamaný

na mzde za mesiace novembre a december 2012 a preto nemal z čoho zaplatiť poistné. Tvrdil, že
ako živnostníka ho štát zruinoval, ostal bez práce, bez príjmu a bol nútený nastúpiť do predčasného
dôchodku. Konštatoval, že ho oprávnený nevyzval na vyrovnanie dlhu, pretože by sa určite vedel s ním
dohodnúť a nemuselo dôjsť k exekúcii. V námietkach proti trovám exekúcie uviedol, že nesúhlasí so
zablokovaním účtu a zákazom manipulácie so svojom vlastným majetkom, ktorý si nadobudol poctivou
prácou za celý svoj život.

Tunajší súd uznesením z 02. 07. 2015 č. k. 3Er/202/2015-11, vydaným vyššou súdnou úradníčkou,
námietky povinného proti exekúcii zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že preskúmal skutočnosti
uvedené v námietkach proti exekúcii a zistil, že povinný vo svojich námietkach uznal dlh, ktorý má voči
oprávnenému a uviedol príčiny, pre ktoré sa vyskytol v nepriaznivej finančnej situácii. Poukázal na to,
že súd v exekučnom konaní nemôže zohľadniť namietané skutočnosti. Tvrdil, že pokiaľ by povinný
mal akékoľvek výhrady voči dlhu, ktorý má u oprávneného, mal možnosť podať námietky proti výkazu

nedoplatkov č. 1490148382 z 19. 09. 2014, na základe ktorého sa vedie exekúcia. Keďže povinný
nepodal voči výkazu nedoplatkov námietky, prejavil tak súhlas s obsahom výkazu nedoplatkov a tentonadobudol právoplatnosť dňom 17. 10. 2014 a vykonateľnosť dňom 01. 12. 2014 a tým sa stal riadnym
exekučnýmtitulom.Konštatoval,žeúlohouexekučnéhosúdujedbaťoto,abyexekúciabolavykonávaná
riadne a v súlade so zákonom, preto nie je exekučný súd oprávnený opätovne preskúmavať skutkový

stav, ktorý viedol k vydaniu už právoplatného rozhodnutia, ktorý je exekučným titulom, ani posudzovať
jeho správnosť, či nesprávnosť. K nesúhlasu povinného so zablokovaním jeho účtu exekútorom, ako
aj manipulovaniu s jeho majetkom súd uviedol, že pri vykonávaní exekúcie je exekútor v zmysle
Exekučného poriadku oprávnený postupovať tak, aby bola pohľadávka oprávneného riadne uhradená
a s tým súvisí aj zásah do majetkových práv a účtov povinného.

Proti tomuto uzneseniu podal povinný riadne a včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že on nenamietal
svoj dlh voči oprávnenému, ale namietal trovy exekúcie vo výške 80,03 Eur. Súdny exekútor mu dokonca
stiahol z účtu sumu 160,- Eur, nevie však z akého dôvodu. Tvrdil, že naďalej má zablokovaný účet, tiež
z dôchodku mu exekútor stiahol peniaze, preto žiada súdneho exekútora, aby mu vrátil, čo mu zobral
navyše. Poukázal na to, že iní súdni exekútori, ktorí voči nemu vedú exekúcie, si účtujú trovy exekúcie

v nižšej sume ako súdny exekútor v danej veci. Žiadal súd, aby celú vec prešetril a spravodlivo posúdil

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie

súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 1, 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To

isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo

námietkam, je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 201 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), predbežné
trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.

V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od
exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase
vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy
exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do
troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach

rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné
odvolanie..

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška

č. 288/1995 Z.z.), odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19
eura a najviac 33.193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3
zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Povinný ako oprávnená osoba

a v zákonnej lehote podal odvolanie proti rozhodnutiu súdneho úradníka a to vyššej súdnej úradníčky
tunajšieho súdu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Preto v súlade s ustanovením § 374 ods.
4 veta tretia O. s. p., sa toto uznesenie, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii.
podaním odvolania zrušilo a o námietkach povinného proti exekúcii je povinný opätovne rozhodnúťsudca.Zcitovanéhoustanovenia§50Exekučnéhoporiadkuvyplýva,ženámietkysúobranoupovinného
proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú, v dôsledku čoho sa
potom exekúcia zastaví. Povinný však v exekučnom konaní nemôže uplatňovať ani hmotnoprávne ani

formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní. Námietky proti exekúcii musia byť
podané v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a to u súdneho exekútora alebo
orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom
o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia
začala oprávnene. Povinný môže podať námietky proti exekúcii iba z dôvodov uvedených v ustanovení

§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku a to, že: a) došlo k zániku vymáhaného nároku (napr. po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo rozhodnutím priznané), b) nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný sa premlčania
dovolal a pod.), c) nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. popiera sa obsah
notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok, exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu,
ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa a pod.) a d) z dôvodu hmotnoprávnej

legitimácie oprávneného alebo povinného (t. j. že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule). Zákon teda stanovuje, akými skutočnosťami sa majú námietky
proti exekúcii odôvodniť a k iným dôvodom súd pri rozhodovaní nemôže prihliadnuť. Tieto dôvody
môžu spočívať len v skutočnostiach, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná. Je

potrebné dodať, že exekučný súd nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Účelom
exekučného konania je vykonať exekúciu, v exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku,
ktorý bol predmetom základného konania, a preto okolnosti týkajúce sa nároku nemožno uplatniť ani
ako námietky.

Z obsahu exekučného spisu sp. zn. 3Er/202/2015 mal súd nesporne preukázané, že upovedomenie o
začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 06. 05. 2015, pričom námietky povinného boli podané
na Pošte Veľký Krtíš dňa 19. 05. 2015, teda v zákonnej 14 dňovej lehote na podanie námietok proti
exekúcii.Jenesporné,ževymáhanéprávooprávnenémubolopriznanéexekučnýmtitulomatoVýkazom
nedoplatkov č. 1490148382 z 19. 09. 2014, vydaným oprávneným podľa § 17a zákona č. 580/2004

Z. z. o zdravotnom poistení, proti ktorému mal právo povinný podať námietky s uvedením dôvodu
podania námietok. Povinný námietky proti výkazu nedoplatkov nepodal, preto nadobudol právoplatnosť
dňom 17. 10. 2014 a vykonateľnosť dňom 01. 12. 2014. Predmetným výkazom nedoplatkov bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému nedoplatok z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2013 vo
výške 81,05 Eur. Uvedený výkaz nedoplatkov je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého vyplýva, akú

povinnosť má povinný splniť. V tomto smere ani povinný nevzniesol žiadne námietky proti exekúcii. V
podaných námietkach uvádzal len dôvody, pre ktoré mu vznikol dlh voči oprávnenému a poukazoval
na sociálnu nerovnosť v spoločnosti. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je v konaní o námietkach
obmedzený na to, či exekučný titul vydal oprávnený orgán, či je materiálne a formálne vykonateľný a
či sú účastníci hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. S poukazom na tieto skutočnosti mal

súd nesporne preukázané, že po vydaní exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa
vykonateľným, nenastala žiadna okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku, prípadne by
bránila jeho vymáhateľnosti a povinný v námietkach neuviedol ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola
predmetná exekúcia neprípustná. Povinný dokonca v námietkach uvádzal, že uznáva právny nárok a
výšku vymáhaného nároku. Preto potom súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Pokiaľ ide o námietky povinného proti trovám exekúcie, ktoré povinný podal spolu s námietkami
proti exekúcii, v jednom podaní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení
zákona ako aj vyhlášky, súdny exekútor je povinný v upovedomení o začatí exekúcie určiť výšku trov
exekúcie, ktoré pravdepodobne v konaní vzniknú, tzv. predbežné trovy exekúcie. Určenie predbežných

trov exekúcie je obligatórnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie. Predbežné trovy exekúcie
vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie majú iba predbežný charakter, nejedná sa o skutočné trovy
exekúcie, lebo ich výška je podmienená okolnosťami, za ktorých sa exekúcia uskutoční. Predbežné
trovy exekúcie nie sú, a ani nemôžu byť na samom začiatku exekučného konania presne špecifikované
a z objektívnych dôvodov nie je možné dopredu určiť v akej výške vzniknú trovy exekúcie počas jej

vykonávania. Ak by po skončení exekúcie došlo k vymoženiu určených predbežných trov, ktoré by
presahovali skutočné trovy exekúcie, súdny exekútor je povinný vrátiť preplatok povinnému a v prípade,
ak by ich súdny exekútor povinnému nevrátil, môže sa povinný domáhať žalobou proti exekútorovi o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Celková výška vymáhanej pohľadávky t. j. istina s príslušenstvomspolu s trovami predchádzajúceho konania, predstavuje základ pre určenie trov exekúcie, ktoré je
povinný nahradiť oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie určuje súdny exekútor, v zmysle § 201 ods.
1 Exekučného poriadku, v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie si

exekútor môže vyčísliť odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie a náhradu výdavkov a
náhradu za stratu času v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Zároveň však v upovedomení o začatí exekúcie je súdny exekútor povinný upozorniť povinného na
skutočnosť, že trovy exekúcie môžu byť v prípade nesplnenia povinnosti vyššie (rozdielna bude výška
odmeny, náhrady za stratu času, ako aj náhrady výdavkov), a predbežne vyčísli výšku týchto trov. Súd

po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor pri výpočte predbežných trov
exekúcie postupoval správne a v súlade s citovanými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov. Z ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku totiž vyplýva, že odmena súdneho exekútora
je podľa 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 Eur a najviac 33.193,92 Eur. Pri upustení od
vykonávaniaexekúciepatrísúdnemuexekútorovi50%ztejtoodmeny(§5ods.2Exekučnéhoporiadku).
V upovedomení o začatí exekúcie z 21. 04. 2015, ktoré súdny exekútor doručil povinnému do vlastných

rúk dňa 06. 05. 2015, si súdny exekútor určil odmenu v najnižšej možnej sume 33,19 Eur. Okrem toho
súdny exekútor má nárok na náhradu materiálnych nákladov spojených s administratívnymi prácami,
za elektronickú komunikáciu s tretími subjektami (bankami), poštového napr. na získanie poverenia,
súčinnosť s tretími stranami (§ 34), súčinnosť s oprávneným a povinným (§ 54) a pod., vo výške, ktorú
skutočne vynaložil v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie V danej veci si súdny exekútor

uplatnil výšku vynaložených hotových výdavkov v sume 33,50 Eur. Súdny exekútor preukázal, že je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa jeho odmena a výdavky zvyšujú o daň z pridanej hodnoty
vo výške 20 % t. j. o sumu 13,34 Eur a to zo sumy 66,69 Eur (33,15 Eur odmena + 33,50 Eur hotové
výdavky). Celkom vyčíslené predbežné trovy predstavujú sumu 8,03 Eur , ktorú súd nepovažoval za
neprimeranú. Preto potom súd námietky povinného proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol.

K vzneseným pripomienkam povinného k tomu, že nesúhlasí so zablokovaním účtu ako aj s
manipuláciou exekútora s jeho majetkom, súd uvádza, že exekúcia je zákonom upravený postup
exekútora pri nútenom výkone rozhodnutia v prípade, ak si dlžník, v tomto konaní povinný, v určenej
lehote nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Cieľom exekučného konania je úplné alebo čo možno najviac uspokojiť pohľadávku oprávneného
zákonným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je oprávnený a povinný pri vykonávaní
exekúcie postupovať v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby bola pohľadávka
oprávneného riadne uspokojená a s tým súvisí aj zásah do majetkových práv (aj účtov) povinného, ktorý
zásah je povinný každý strpieť. Oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie je súčasťou základného

práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa však
každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde. Preto súd na tieto pripomienky povinného neprihliadal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.