Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207119
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207119.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci navrhovateľa : CD
Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: I. H., F.. XX.XX.XXXX, T.
P., E. XXX/XX, o zaplatenie 613,13 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne z a s t a v u j e.

Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 613,13 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 853,13 eur
od 23.05.2011 do 05.06.2012, zo sumy 803,13eur od 06.06.2012 do 15.08.2012, zo sumy 753,13eur
od 16.08.2012 do 21.10.2012, zo sumy 733,13eur od 22.10.2012 do 21.04.2013, zo sumy 713,13eur
od 22.04.2013 do 29.05.2013, zo sumy 613,13 eur od 30.05.2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
sumy 853,13eur od 06.07.2011 do 05.06.2012, zo sumy 803,13eur od 06.06.2012 do 15.08.2012,

zo sumy 753,13eur od 16.08.2012 do 21.10.2012, zo sumy 733,13eur od 22.10.2012 do 21.04.2013,
zo sumy 713,13eur od 22.04.2013 do 29.05.2013, zo sumy 613,13 eur od 30.05.2013 do zaplatenia ,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,84 eur a náhradu trov konania. Návrh na
uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti "údaje
o pohľadávke" navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú

vystavil odporca dňa 15.04.2010 na zmenkovú sumu vo výške 853,13 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.05.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená
dňa 15.04.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 23.05.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ zaplatil doposiaľ len zmenkovú sumu 240,-eur, žiadnu ďalšiu sumu ani z
titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov už nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
"bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska
odporcu v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.Tunajší súd zaslal odporcovi Tlačivo C - Tlačivo na odpoveď v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu ( ďalej len " nariadenia " ) , ktoré si odporca prevzal dňa 04.07.2014.

Odporca v lehote 30 dní nezaslal žiadnu odpoveď na doručené tlačivo, preto súd v zmysle článku 7
ods. 3 nariadenia vydal vo veci rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý bol verejne
vyhlásený dňa 05.09.2014. Rozsudkom zo dňa 05.09.2014 tunajší súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal
navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.04.2015

rozsudok zrušil , vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a zároveň nariadil tunajšiemu súdu, aby v
ďalšom konaní v zmysle článku 5 a násl. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007
zistil skutkový stav veci , pričom spôsob vykonávania dôkazov si určí súd sám v rámci možnosti daných
mu článkami 7 až 9 Nariadenia. Odvolací súd zároveň uviedol, že súd prvého stupňa postupoval
správne, ak uplatnenú pohľadávku a platnosť navrhovateľom predloženej zmenky posudzoval z hľadiska
predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Tiež uviedol, že v prejednávanej veci samotná zmenka nie

je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, pretože navrhovateľ
v tomto konaní nenavrhol vydať podľa predloženej zmenky zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol
vydať rozsudok. Súd teda môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné
dôkazy, ak ich navrhovateľ má k dispozícii a môže si zabezpečiť aj sám iné dôkazy preukazujúce
kauzu daného vzťahu. Kauzálny vzťah, ktorý sa viaže ku zmenke totiž nemožno posudzovať len v

zmenkovom konaní pred vydaním zmenkového platobného rozkazu, pričom v posudzovanej veci nejde
o taký prípad. Navrhovateľ nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno,
ale aj je nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a navrhovateľ,
pokiaľ chce byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného
nároku, pričom z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie veci v rozkaznom konaní, jeho

návrh sa prejedná v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov
osvedčujúcich, avšak pre absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok navrhovateľa. Keďže v
predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená a súčasne
navrhovateľ na preukázanie svojho nároku iné listinné dôkazy nepredložil, ani nimi nedisponoval (čo je
súdu známe z jeho činnosti), súd prvého stupňa bude postupovať správne, pokiaľ pristúpil k zadováženiu

listín preukazujúcich danú kauzu, o ktorej získal vedomosti, keď v jednotlivých veciach pôvodného
majiteľa zmenky bol činný ako exekučný súd.

Vzhľadom k tomu, že do konania na podporu odporcu z vlastného podnetu vstúpil vedľajší účastník
a navrhovateľ tento vstup namietal, súd uznesením zo dňa 21.08.2015, právoplatným dňa 17.09.2015

nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Za účelom posúdenia kauzálneho vzťahu viažuceho sa k predmetnej zmenke, tunajší súd zaslal
navrhovateľovi tlačivo " B " na doplnenie svojho návrhu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
07.12.2015 navrhovateľ doručil súdu odpoveď, kde uviedol, že súdu poskytol primerané a dostatočne

jasné informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z
platnej zmenky. Bol predložený originál zmenky a zmenkové informácie boli obsahom podaného návrhu,
preto navrhovateľ nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní si uplatňuje majetkové práva zo zmenky, a
nie z pohľadávky , disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť. Navrhovateľ

uviedol, že nemá dostatočne presné a primerané údaje o tom, aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul
jej vzniku. V ďalšom uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny
vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa.
Navrhovateľ má za to, že zmenka, ktorú súdu predložil, je platná zmenka, keďže spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. a touto zmenkou dokázal jasne, úplne

zrozumiteľne svoje nároky na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ má za to, že je majiteľom zmenky na
základe indosamnetu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. S poukazom na znenie
§ 17 zákona č. 191/1950Sb. mal navrhovateľ za to, povinný zo zmenky môže vznášať určité námietky
proti zmenkovému nároku, avšak je aj na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné

bremeno teda spočíva na odporcovi ( povinnom ), nie na navrhovateľovi ( oprávnenom ). Pokiaľ povinný
dôkazné bremeno neunesie, je nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné
prenesenie dôkazného bremena z odporcu ( povinného ) na navrhovateľa ( oprávneného ). Navrhovateľ
má teda za to, že námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca by nesiedôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba
( proti vôli odporcu ) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Predmetné námietky majú hmotnoprávny
charakter, preto v záujem zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu na nich upozorniť. Na

podporu svojich tvrdení poukázal navrhovateľ na znenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť, a to
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške

0,25% denne , čím si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

S účinnosťou od 22.12.2016 začala platiť novela Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 191/1950
Sb., ktorá bola prijatá zákonom č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely sa doplnil § 79 O.s.p.
o odseky 3 a 4. Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich.
Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe
aj táto zmluva. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku

proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle
novelizovaného § 114 ods. 2 O.s.p. ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku,
ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania
námietok podľa osobitného predpisu.

S poukazom na uvedenú novelu súd odporcu v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. poučil podľa § 17 zákona
č. 191/1950 Sb. a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V zmysle § 17
ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne

na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Odporca sa k uvedenému poučeniu nijako nevyjadril a nezaslal žiadne námietky.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné, alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky navrhovateľom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka

vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávaniazapotrebnéavovecinariadiltermínpojednávanianadeň4.06.2016.Pojednávanievoveci
súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu v prípade, ak považuje za potrebné nariadenie
ústneho pojednávania, o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť

je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo
strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad, keďže ani jedna zo strán
o nariadenie pojednávania nepožiadala.

Doručenie predvolania na pojednávanie určené na deň 21.06.2016 mal súd riadne preukázané u

oboch účastníkov konania. Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca navrhovateľa
svoju neúčasť ospravedlnil deň pred pojednávaním z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom
súde Čadca , pričom poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie
pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.
Navrhovateľ si prevzal predvolanie dňa 14.04.2016, právny zástupca navrhovateľa dňa 14.04.2016

a odporca dňa 13.04.2016, čím mal súd preukázané, že lehota na prípravu na pojednávania
bola zachovaná. Právny zástupca navrhovateľa nijako nepreukázal kolíziu pojednávaní a nežiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu jeho neprítomnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd podľa §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to zmenkou zo dňa 15.04.2010 a obsahom
vyjadrení navrhovateľa, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa 15. apríla 2010
s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku číslo : XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu

Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi
Dátum vystavenia: 15. apríla 2010
Zmenková suma: 853,13 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu osemstopäťdesiattri eur 13 centov a zmenkový úrok
0,25 % denne od 23. mája 2011

Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. - pôvodný vlastník zmenky, je spoločnosť

poskytujúca spotrebiteľské úvery, čo je zrejmé aj z predmetu jej činnosti zverejnenej v jej výpise z
Obchodného registra.

Keďže navrhovateľ napriek výzve v tlačivom "B" na doplnenie návrhu súdu nedoručil relevantné listinné
dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, a to ani napriek vyššie citovanej

novele prijatej zákonom č. 438/2015 Z.z. ( o novele súd nebol povinný poučiť navrhovateľa v zmysel §
5 ods. 1,2 O.s.p. keďže navrhovateľ je zastúpený advokátom ) a keďže navrhovateľ si uplatnil nárok
zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, platí zákonom stanovený predpoklad, že nárok zo
zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a aj keď odporca nepodal žiadne námietky,
súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti

odôvodňujúce námietky.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 sa toto nariadenia
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu
alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky

príslušnémusúdualebotribunálunepresahuje2000,-eurbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm .b) a ods.

2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pre 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzickáosoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,

aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že návrhu

navrhovateľa nemožno vyhovieť. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy, platí zákonná domienka, že základný právny vzťah medzi
pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka slúžila ako
zabezpečovacíprávnyprostriedokzospotrebiteľskéhovzťahu.Navrhovateľnepreukázalkauzálnyvzťah
viažuci sa k vystavenej zmenke a nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku, nakoľko samotná

zmenka nie je dostatočný listinný dôkaz na rozhodnutie vo veci, preto súd na základe uvedených
skutočností návrh zamietol.

O čiastočnom zastavení konania v časti uplatneného zmenkového úroku rozhodol súd podľa § 96 ods. 1
O.s.p. keďže navrhovateľ vzal v tejto časti návrh späť a odporca nevyjadril nesúhlas s týmto späťvzatím.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a odporca si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnomporiadku;akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.