Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201789
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201789.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: F.
E., Q.. XX.X.XXXX, U. Q. F. XXX, T. Q. W., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. Y., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie 533,79 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 533,79 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 31,50 eur na účet
Okresného súdu vo Vranove do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 533,79 eur. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.3.2013 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta
( odberného zariadenia ) Q. F. Č.. XXX a vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste zistený
neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Doba trvania
neoprávneného odberu od 5.9.2012 do 7.3.2013 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva

SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
uplatnil sumu 547,41 eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200077917 zo dňa 11.3.2013 s lehotou
splatnosti 25.3.2013. Ďalej uviedol, že trestným rozkazom sp. zn. 12T 220/2013 zo dňa 12.12.2013,
právoplatným dňa 9.9.2015 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške
13,62 eur. Žalovaná je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 533,79 eur. Žalobca vyzval

žalovanú na splnenie záväzku predžalobnou upomienkou zo dňa 8.4.2013, no žalovaná doposiaľ dlžnú
sumu neuhradila.

Vo veci súd vydal platobný rozkaz zo dňa 8.3.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných
rúk. Súd preto vykonal šetrenie pobytu žalovanej a keďže nezistil iný jej pobyt zrušil platobný rozkaz a
uznesením zo dňa 8.4.2016 č. k. 4C/57/2016-27 jej ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to trestným rozkazom, predžalobnou
upomienkou spolu s doručenkou, faktúrou č. 8200077917, zápisom o zistenom neoprávnenom odbere,výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
10.6.2016 a zistil tento skutkový stav:

Podľa predžalobnej upomienky zo dňa 8.4.2013 je zrejmé, že žalobca voči žalovanej k uvedenému dňu
evidoval neuhradenú pohľadávku v sume 547,41 eur a žiadal ju uvedenú sumu uhradiť do 25.4.2013.
Upomienku prevzala žalovaná dňa 12.4.2013.

Žalobcažalovanejfaktúrouč.82000077917zodňa11.3.2013splatnoudňa25.3.2013vyfakturovalsumu

547,41 eur za škodu spôsobenú neoprávneným odberom energie.

Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere je zrejmé, že dňa 7.3.2013 bol na adrese Q. F. XXX zistený
neoprávnený odber v období od 5.9.2012 do 7.3.2013 v počte dní 183.

Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, žalobcovi za 183 dní

neoprávneného odberu vznikla škoda za 12627 kWh.

Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/220/2013 zo dňa 12.12.2013 bola
žalovaná uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že v období od 5.9.2012 do 7.3.2013 v mieste bydliska na adrese Q. F. XXX neoprávnene

odoberala elektrickú energiu, ktorá podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, pričom
spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. spôsobila škodu podľa znaleckého posudku vo výške
13,62 eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.3.2013 uviedol, že dňa 07.03.2013 bol na odbernom mieste

Q.Ž. F. Č.. XXX, Q. F. zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a b)
zákona č. 251/2012 Z.z. a to odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy,
odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny a odber elektriny bez určeného meradla.
V zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike je ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovuje vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny(ďalej len vyhláška). V prípade neoprávneného odberu na odbernom
mieste Q. F. Č.. XXX bez určeného meradla neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady pre
určenie skutočne vzniknutej škody. Ako bolo uvedené vyššie rozsah náhrady škody je v takomto

prípade daný vyhláškou. V zmysle § 1 ods. 4 predmetnej vyhlášky bola určená celková spotreba
elektriny v technických jednotkách vo výške 12627 kWh, celková spotreba sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom
prípade neoprávneného odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej
fikcie podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky a to na obdobie posledných 183 dní, teda na obdobie od

05.09.2012 do 07.03.2013. Dennú spotrebu žalobca určil podľa § 1 ods. 6 písm. a) vyhlášky. Napriek
jednoznačnej zákonnej úprave občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom a z toho vyplývajúceho zákonného nároku žalobcu, orgány činné v trestnom konaní v rámci
trestného konania pristupujú k domnelej objektivizácii spôsobenej škody. Tento postup je zdôvodnený
skutočnosťou, že škoda určená v zmysle občianskoprávnych predpisov predstavuje domnienku, teda

nezodpovedá ustanoveniam Trestného zákona o skutočnej škode.

Ako vyplýva z § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V zmysle § 46 ods. 1 zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov neoprávneným odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo,
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa

považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 uvedeného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

V zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje

spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, celková spotreba elektriny počas
trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene
odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas
ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu
elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní

kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla
prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Podľa § 1 ods. 6 písm. a ň vyššie citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny,
ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa

vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet
sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové
využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný
z jednej alebo z viacerých fáz.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná v období od 5.9.2012 do 7.3.2013
na odbernom mieste Q. F. XXX neoprávnene odoberala elektrinu, na základe čoho bola žalobcom
vyúčtovanáškodaspôsobenáneoprávnenýmodberomvsume547,41eur.Vyúčtovanáškodajevsúlade
s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. Po čiastočnom priznaní nároku na náhradu

škody v adhéznom konaní si žalobca uplatňuje náhradu zostatku škody vo výške 533,79 eur, ktorú
žalovaná neuhradila, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 533,79 eur.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený
navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným

činom.

V zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.Žalobca bol v tomto konaní od platenia súdnych poplatkov oslobodený preto súd uložil žalovanej zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch položka č. 1 v sume 31,50 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci plný úspech, no náhradu trov konania nežiadal, preto súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.