Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/270/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114223700
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114223700.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S., S. XX, proti

odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., spisová značka SR:04582/14 zo dňa 25.09.2014 vydaný rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 554,41 eur.

III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 27.10.2014 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., spisová značka SR:04582/14 zo dňa 25.09.2014 vydaný rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom, určil, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo

dňa 31.10.2011 uzatvorenej medzi účastníkmi konania je neprijateľná, ďalej, aby určil, že Zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2011 uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná a nakoniec,
aby rozhodol o splnení povinnosti odporcu vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 554,41 eur.
Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnila tým, že uvedená zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe nej poskytol odporca navrhovateľke sumu 500
eur, pričom navrhovateľka mu uhradila celkovo sumu 1.054,41 eur. Predmetná zmluva je však absolútne

neplatná a úver bol navyše pre porušenie uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov. Zmluva takisto
obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Odporca postupoval voči navrhovateľke bez odbornej
starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky navrhovateľka
zaradila to, že v zmluve nie je uvedená RPMN a ročná úroková sadzba, že všetky spory sa budú
riadiť Obchodným zákonníkom, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky a rozhodcovská
doložka. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/89/2011,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 M Cdo 20/2009, Okresného súdu Žilina sp.zn. 6C/253/2008,

Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 37Er/7273/2010, Vrchného krajinského súdu v Karslsruhe sp.zn.
AZ 17 U 192/2010, Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 2735/11, IV. ÚS 60/2011a IV. ÚS 55/2011 a
viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Z týchto rozhodnutí citovala závery súdov, ktoré sa vzťahujú
k veci. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky rozhodca JUDr. MiroslavRác dňa 30.09.2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 04582/14, ktorým zaviazal navrhovateľku
zaplatiť odporcovi dlžnú sumu spolu s úrokom 0,25 % denne, vrátane neprimeranej zmluvnej pokuty.
Rozhodca vôbec nezohľadnil právo navrhovateľky na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka je vystavená

permanentnémustresuzmožnejexekúcienazákladetohtorozhodcovskéhorozsudku.Pretosadomáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Na doručený návrh reagoval odporca písomným podaním zo dňa 19.02.2015. V ňom uviedol, že s
návrhomnavrhovateľkynesúhlasí.Uviedol,žesavovšeobecnostinestotožňujesnázorminavrhovateľky

uvedenými v žalobe. Odporca je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentmi navrhovateľky, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z
hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudkujevzhľadomnaprávnuúpravuvylúčené.Žalobaozrušenierozsudkurozhodcovskéhosúdunie
je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie

toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom, a či bola
dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu
preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. V tomto
smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 335/2010 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2675/2007. Pri uzatváraní úverovej zmluvy sa súčasne zmluvné

strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Odporca s navrhovateľkou dňa 22.06.2012 pristúpili
kpodpisusamostatnejnevýhradnejrozhodcovskejzmluvy.Rozhodcovskázmluvasícejeneoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako
navrhovateľkou, tak aj odporcom. Odporca má za to, že navrhovateľka v čase uzavretia rozhodcovskej

zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámila, jej
ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom.
Navrhovateľka zároveň vyhlásila, že bola pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučená o
dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojila svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy
sa navrhovateľka s odporcom dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď

pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., alebo pred príslušným
všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho
dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko navrhovateľka nie je spotrebiteľom a
navrhovateľka s odporcom uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Odporca odmieta akékoľvek
argumenty navrhovateľky, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa
teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú

v zmysle naznačovanom navrhovateľkou. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má
dlžník (v tomto prípade navrhovateľka) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie.
Odporca je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle vtedy platných
právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Odporca rovnako
spochybňuje dodržanie zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského

rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby konajúci súd preveril,
kedy bol navrhovateľke rozsudok doručený.

Ďalej odporca uviedol, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že

poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu.
Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka už len podľa jej vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení
z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na

výkon zamestnania. Navrhovateľka v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila
osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. V zmluve
o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru navrhovateľka vyhlásila, že sa oboznámila
a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), a že nemá knej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Navrhovateľka tiež prehlásila, že informácie, ktoré
poskytla žalovanému pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Navrhovateľka tiež vyhlásila, že zmluvu
uzatvorila slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo

potvrdzuje svojím podpisom. Navrhovateľka vyhlásila, že akékoľvek jej tvrdenie v budúcnosti o tom,
že nebola oboznámená s podmienkami zmluvy, bude na jej ťarchu a nebude považované za právne
relevantné. Zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel
zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na
aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Je potrebné tiež zdôrazniť, že

navrhovateľka podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom
poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto vyhlásenie potvrdila svojím podpisom.
Oblasť predmetu podnikania odporcu je charakterizovaná ako rýchle "pôžičky", kde nie je žiaden čas na
preukazovaniepravdivostizmluvnýchvyhláseníklientov.Akbytietovyhlásenianapokonbolinepravdivé,
má klient k dispozícii viacero právnych inštitútov na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49a
Občianskeho zákonníka - dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu;

§ 507 Obchodného zákonníka: ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba
na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.). V prípade postavenia
odporcu treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so navrhovateľkou vstupoval.
Argumentácia odporcu v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho

dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne "zabudla" poukázať navrhovateľka. Pri
výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie
spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie
dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský

záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným
princípom zmluvného práva. Analogicky, ak navrhovateľka v zmluve o úvere uviedla a aj podpísala,
že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho zamestnania, treba chrániť dobrú vieru
odporcu a navrhovateľke nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Vzájomný právny vzťah účastníkov
konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je

vôbec na mieste. Odporca má za to, že zmluva o úvere je platná a opätovnému preskúmaniu zmluvy
o úvere bráni prekážka res iudicata, a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, tak ako tvrdí
navrhovateľka. Navrhovateľka odporcovi plní na základe platného právneho úkonu.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka. Odporca

svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že úver od odporcu si brala vo výške 500 eur. Pri uzatváraní
úverovej zmluvy ju odporca fakticky donútil podpísať aj zmenku, nakoľko to bolo podmienkou pre

poskytnutie úveru. V priebehu splácania sa dostala do finančnej tiesni, a preto požiadala odporcu o
poskytnutie nového splátkového kalendára s nižšou mesačnou splátkou. Zato si odporca vyúčtoval
poplatok 78 eur, teda vo výške jednej splátky. Nakoniec však výšku mesačnej splátky neupravil, iba
odložil splácanie o pár mesiacov. Napokon z dôvodu svojich finančných problémov nemohla úver
splácať, chodili jej domov všelijaké listy. Navštívila aj mediačné centrum v Bratislave. Išlo však o

miestnosť v robotníckej ubytovni. Bol tam prítomný pracovník tohto centra a pracovník odporcu.
Mediačný pracovník skoro nič nepovedal. Uzavreli výšku dlhu na približne 900 eur, avšak o 20 minút
neskôr ju odporca telefonicky kontaktoval a uviedol, že jej dlh je 1.200 eur. Odporcovi zaplatila celkovo
do dňa podania návrhu sumu 1.054,41 eur a po podaní návrhu jej bola zrazená ďalšia splátka vo výške
78 eur. Celkovo teda odporcovi zaplatila 1.132,41 eur. Na základe rozhodnutia súdu v tomto konaní boli

nakoniec zrážky z jej mzdy zastavené. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. sa jej vyhrážala opakovane
exekúciou. Odporca dokonca kontaktoval aj jej suseda Tomáša Slivu listom, ktorý môže súdu predložiť.
Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. volala aj k jej zamestnávateľovi.

V rámci výsluchu navrhovateľka uviedla, že v minulosti nikdy nepodnikala a ani v súčasnosti nepodniká.

V čase uzatvorenia úverovej zmluvy s odporcom bola zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, u
ktorého pracuje aj teraz. Ide o obchodnú spoločnosť Vaillant Indrustrial Slovakia, s.r.o.. Pracuje ako
operátorka vo výrobe. Nikdy si nezabezpečovala žiadne pracovné pomôcky alebo iné veci v súvislosti
s jej zamestnaním. Všetko jej poskytne zamestnávateľ. Úver si brala kvôli nedoplatku za plyn, ktorý imvznikol. Dôvod, prečo si berie úver, uviedla aj pracovníčke odporcu pani K., ktorá za neho konala pri
uzatváraní úverovej zmluvy. Bolo to v kancelárii odporcu v Laugaríciu v J.. Úver bol poskytnutý tak, že si
deň vopred telefonicky dohodla stretnutie. Na stretnutie musela priniesť aj papier, ktorý jej dala pani K.,

a na ktorom bolo potrebné overiť na matrike podpis. S týmto papierom prišla k nej. Tá jej dala podpísať
ňou vyplnenú úverovú zmluvu. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu uviedla, že úver bol braný za účelom
zamestnania, keďže to bolo v rozpore s tým, čo jej uviedla. Celkovo bola u nej v kancelárii asi 15 minút.
Po podpise zmluvy jej dala v hotovosti sumu 500 eur. Celkovo odporcovi zaplatila sumu 1.132,41 eur.
Nepamätá sa, kedy jej bol doručený rozhodcovský rozsudok. Tento jej však bol doručený, rovnako ako

návrh na začatie rozhodcovského konania. K nemu sa nevyjadrila. Na rozhodcovskom konaní nebola,
nikde ju nevolali. Po doručení rozhodcovského rozsudku asi o 2 alebo 3 týždne podala tento návrh v
tomtokonaní.Vsúčasnostiodporcaakooprávnenýnavrhovalvydaniepoverenianavykonanieexekúcie,
avšak súd jeho žiadosť zamietol.

Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámil listinné

dôkazy, a to: úverová zmluva, ktorá bola overená aj podľa originálu predloženého navrhovateľkou,
zmenka, rozhodcovská zmluva, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.09.2014, potvrdenie
o vykonaných zrážkach, uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 59Er/617/2015 zo dňa 02.09.2015.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, ktorý na základe
citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014,
ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 33 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu
uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského
konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno

prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie
týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých
došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu

spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom
rozsahu.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase

uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm.a/, b/, d/, i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej

výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba
vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm.i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm.j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm.k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm.y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa§11ods.1písm.a/,zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1, ods.5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáha jednak zrušenia rozhodcovského rozsudku, takisto určenia

neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nakoniec aj vydania
bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy.

Dôvodom požadovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku je v zásade to, že pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa

(právneho poriadku SR a takisto komunitárneho práva EÚ) a bol vydaný na základe hrubo nemorálnej
- neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Teda navrhovateľka sa domáha svojho práva podľa § 40 ods.1
písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Dôvod neplatnosti úverovej zmluvy navrhovateľka bližšie neopísala. Z obsahu návrhu je však zrejmé, že

dôvod jej neplatnosti má spočívať v existencii viacerých neprijateľných podmienok a takisto aj vzhľadom
na nekalé obchodné praktiky odporcu.

Dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je to, že je nekalou a neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Možnosť vybrať si medzi štátnym a rozhodcovským súdom je podľa navrhovateľky

len iluzórna, zakladá faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd si napokon vyberal odporca.

Dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia je to, že odporca od navrhovateľky prijal väčšie plnenie
na základe neplatnej úverovej zmluvy, ako jej on poskytol. Rozdiel predstavuje sumu 554,41 eur, teda

žalovanú sumu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa
31.10.2011 uzatvorená písomná Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej je uvedené, že odporca ako
veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi (navrhovateľke) úver v sume 500 eur a dlžník sa zaväzuje

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436 eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku
936 eur v 12 mesačných splátkach po 78 eur, počnúc dňom 14.11.2011 na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Takisto je v nej uvedené, že: „Dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon:“ a z štyroch políčok (s možnosťami: zamestnanie,povolanie, podnikanie a iný účel), je zaškrtnuté políčko „zamestnanie“. Prevzatie hotovosti je potvrdené
podpisom dlžníka, a to dňa 31.10.2011.

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že v minulosti nikdy nepodnikala a ani v súčasnosti nepodniká.
V čase uzatvorenia úverovej zmluvy s odporcom bola zamestnaná u súčasného zamestnávateľa,
obchodnej spoločnosti Vaillant Indrustrial Slovakia, s.r.o., kde pracuje ako operátorka vo výrobe. Nikdy
si nezabezpečovala žiadne pracovné pomôcky alebo iné veci v súvislosti s jej zamestnaním. Všetko jej
poskytne zamestnávateľ. Úver si brala kvôli nedoplatku za plyn, ktorý im vznikol. Dôvod čerpania úveru,

uviedla aj pracovníčke odporcu pani K. v kancelárii odporcu v Laugaríciu v Trenčíne, ktorá za neho
konala pri uzatváraní úverovej zmluvy. Úver bol poskytnutý tak, že si deň vopred telefonicky dohodla
stretnutie.Nastretnutiemuselapriniesťajpapier,ktorýjejdalapaniŠebánová,anaktorombolopotrebné
overiť na matrike podpis. Tá jej dala podpísať ňou vyplnenú úverovú zmluvu.

Pre rozhodnutie o návrhu (najmä pre posúdenie dôvodnosti návrhu v časti, ktorou sa navrhovateľka

domáhala vydania bezdôvodného obohatenia) bolo významné posúdenie toho, či daný úver je
možné považovať za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Spotrebiteľským úverom je podľa § 1 ods.2 tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Pritom za spotrebiteľa je potrebné podľa § 2

písm.a/tohtozákonarozumieťfyzickúosobu,ktorejjeponúkanýalebobolposkytnutýspotrebiteľskýúver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade odporca namietal,
že navrhovateľke bol poskytnutý úver na účely jej zamestnania, a preto sa nejedná spotrebiteľský
úver. Táto obrana odporcu však podľa názoru súdu nie je dôvodná. Pri tomto závere súd uvádza,
že túto okolnosť neposudzoval iba podľa písomnej úverovej zmluvy, ale vzal do úvahy aj výpoveď

navrhovateľky a takisto skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Z výpovede
navrhovateľky je zrejmé, že úver nečerpala na účely jej zamestnania, ale kvôli nedoplatku na plyn, čo
uviedla osobe konajúcej za odporcu (veriteľa). To, že by bol úver poskytnutý navrhovateľke na účely
zamestnania vylučuje aj to, že navrhovateľke v jej zamestnaní všetko poskytoval jej zamestnávateľ.
Pritom navrhovateľka pracuje manuálne, ako operátorka výroby.

Pre občianske súdne konanie platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, t.j. žiadny z dôkazných
prostriedkov nemá vyššiu, resp. predpísanú zákonnú silu (hodnotu). Súd výpoveď navrhovateľky, ktorá
je v rozpore s listinným dôkazom (znením úverovej zmluvy), dal do súvisu aj s poznatkami súdu,
známymi mu z jeho rozhodovacej činnosti a ustálil, že úver je potrebné považovať za spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2015 sp.zn. 5Sžo/13/2014, v ktorom uviedol, že
dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania dlžníka zaťažuje v tomto prípade žalobcu (v ním prejednávanom prípade išlo o odporcu,
teda POHOTOVOSŤ s.r.o.). K rovnakému záveru dospel napríklad aj Krajský súd v Trnave vo svojom

rozhodnutí zo dňa 23.02.2010 sp.zn. 10CoE/5/2010, z ktorého vyplýva, že je namieste pri pochybnosti o
obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný
a teda nespotrebiteľský úver), čiže veriteľa. Odporca v tejto súvislosti žiadnu relevantnú argumentáciu

súdu neposkytol. Argumentácia tým, že jeho oblasť predmetu podnikania je charakterizovaná ako
rýchle "pôžičky", kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov,
je nedôvodná. Súdu nie je zrejmé, na základu akého rozumného dôvodu by nemal byť čas zisťovať
skutočný účel poskytnutia úveru (pravdivosť vyhlásenia dlžníka). V danom prípade bolo vyhlásenie
navrhovateľky o účele čerpania úveru, ktoré urobila zástupkyni odporcu, v rozpore s tým, čo táto uviedla

v úverovej zmluve. Teda chybný údaj do úverovej zmluvy uviedla zástupkyňa odporcu, ktorá úverovú
zmluvu predložila navrhovateľka na podpis.

Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že odporca, poskytovateľ tzv. nebankových úverov, využíva
rôzne obchodné praktiky vo svoj prospech, pričom za niektoré z nich bol postihovaný aj v správnom

konaní (napr. rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012
z 27.05.2013 bola odporcovi uložená pokuta vo výške 30.000 eur pre porušenie zákazu nekalých
obchodných praktík, kedy sa dopustil obdobného konania, keď zaškrtnutím políčka v úverovej zmluve,
majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožneniapovolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti
spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. V danom prípade išlo o dlžníkov, ktorí boli invalidnými dôchodcami).

Právnym názorom, ku ktorému súd dospel na základe vyššie uvedených dôvodov, tak dochádza
aj naplneniu ustanovenia § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd pritom nemá

pochybnosť o tom, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Je nepochybné, že táto spĺňa
definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Pri jej uzatváraní navrhovateľ konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a navrhovateľka je fyzickou osobou a nekonala v rámci
podnikateľskej činnosti (navrhovateľka nikdy nebola podnikateľkou). Preto je argumentácia odporcu o
tom, že nejde o spotrebiteľský vzťah úplne nedôvodná. Odporca zrejme stotožňuje spotrebiteľský úver
so spotrebiteľkou zmluvou, čo nie je nevyhnutne správne.

Nad rámec potreby tohto odôvodnenia súd uvádza, že výsluchu navrhovateľky takisto vyplýva, že
v súvislosti so zmluvným vzťahom účastníkov konania je navrhovateľka vystavovaná agresívnej
obchodnej praktike. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ju tretia osoba (zjavne znalá existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania), a to obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. kontaktuje proti jej

vôli. Navrhovateľka uviedla, že táto spoločnosť sa jej vyhrážala opakovane exekúciou, volala aj k jej
zamestnávateľovi. Odporca kontaktoval aj jej suseda J. S. listom, ktorý môže súdu predložiť. Takéto
konania napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky, uvedenej v bode 3 prílohy č.1 k zákonu č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Podľa neho vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky,

faxom,elektronickoupoštoualeboinýmidiaľkovýmimédiami,okremprípadovavrozsahuodôvodnenom
na účely vymáhania zmluvného záväzku, predstavuje agresívnu obchodnú praktiku.

V rovnaký deň ako účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu, uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu.
Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy sa dohodli na rozhodcovskom súde, ktorým je Stály

rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
odporca podal dňa 29.07.2014 proti navrhovateľke návrh na začatie rozhodcovského konania,
na základe ktorého rozhodcovský súd dňa 25.09.2014 vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok.
Predmetom konania bol nesplnený záväzok navrhovateľky voči odporcovi na základe úverovej zmluvy.
Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku rozhodol o splnení povinnosti navrhovateľky zaplatiť

odporcovi sumu vo výške 959,46 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 126,56 eur od 10.05.2014
do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 126,56 eur od 10.05.2014 do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške 271,74 eur. Dlžnú sumu povolil navrhovateľke splácať v mesačných
splátkach vo výške 120 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský
súd priznal odporcovi plnenie zo zmenky, pričom zmluvný vzťah medzi účastníkmi nepovažoval za

spotrebiteľský. Takisto úver nepovažoval za spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uzavrel, že navrhovateľka nie je spotrebiteľkou.

V prvom rade súd posudzoval to, či si navrhovateľka uplatnila svoje právo včas podľa §
41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku navrhovateľke. Táto podmienka bola splnená, pretože návrh na začatie tohto konania bol
podaný na súde dňa 27.10.2014, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 25.09.2014. Preto
súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti návrhu na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Po
vykonaní dokazovania je podľa názoru súdu návrh navrhovateľky plne dôvodný.

Podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku nesprávne uzavrel, že vzťah medzi účastníkmi tohto
konania nie je spotrebiteľským vzťahom (teda že navrhovateľka nie je v tomto vzťahu spotrebiteľkou)

a takisto nesprávne uzavrel, že sa nejedná o spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti (teda s tým, že
tento záver nie je správny) súd odkazuje na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia. V dôsledku
tohto nesprávneho právneho názoru (záveru) rozhodcovský súd neposkytol navrhovateľke ochranu
práv spotrebiteľa, čím je naplnený dôvod zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku podľa § 40ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by rozhodcovský súd riadne aplikoval príslušné
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka, nemohol by
priznať odporcovi žiadne plnenie. Posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je nevyhnutné za účelom správneho právneho posúdenia a zároveň za účelom poskytnutia
zákonnej ochrany spotrebiteľovi. Zo znenia úverovej zmluvy vyplýva, že v nej absentujú údaje o úrokovej
sadzbe, o RPMN, o priemernej RPMN, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a o konečnej splatnosti úveru. Preto súd konštatuje, že odporcovi ako veriteľovi nepatrí z
tohto úverového vzťahu (úveru) žiadny úrok ani poplatok, ktorý napriek tomu mu bol rozhodcovským

rozsudkom priznaný. Navrhovateľke ako účastníčke rozhodcovského konania a zároveň spotrebiteľovi
nebola poskytnutá v rozhodcovskom konaní elementárna ochrana spotrebiteľa, ktorá jej mala byť
poskytnutá. Rozhodcovský súd tak vydaným rozhodcovským rozsudkom porušil ustanovenie § 33
ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

Argumentácia odporcu, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa nemôže zaoberať
hmotnoprávnou stránkou veci je nesprávna, pričom odporuje nielen zneniu zákona, ale aj jeho účelu.
Podľa citovaného ustanovenia § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní sa účastník
rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri

rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z tohto
znenia je teda jednoznačne zrejmé, že súd sa musí (a nie nemá) zaoberať hmotnoprávnou stránkou
veci, pretože inak by nemohol posudzovať a konštatovať porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha takisto zaplatenia sumy 554,41 eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia a zároveň neplatnosti úverovej zmluvy.

Pre možnosť úspešného uplatnenia návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pre rozhodnutie
súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto

určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny
záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez
takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny

záujem pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia
osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba bude zvyčajne
prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov,
prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80
písm.c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej

otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, teda ak otázka jeho platnosti
má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

Aplikujúc uvedený záver, je možné v tomto konaní uzavrieť, že pokiaľ sa navrhovateľka zároveň
domáha voči odporcovi finančného plnenia majúceho základ v úverovej zmluve (ktorej neplatnosti sa

domáha), a to aj pre prípad vydania bezdôvodného obohatenia, otázkou jej platnosti sa súd zaoberal
ako otázkou predbežnou. Preto nemá naliehavý právny záujem na určení aj jej neplatnosti. Ak istina
úveru je „preplatená“, môže sa dlžník domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a stráca naliehavý
právny záujem na určení, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, resp. že je neplatná.

Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu
formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných
peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod

následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného
zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky, v závislosti od
jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Dlžník môže, pokiaľ si stranynedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo
strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli,
alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti.

Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení
Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Je potrebné uviesť, že k dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy v zásade navrhovateľka nič právne
relevantné neuviedla. Ani súd po vykonaní dokazovania nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti úverovej
zmluvy. Zistil však, že úver poskytnutý na základe tejto platnej úverovej zmluvy je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. V prvom rade „bezúročnosť“ a „bezpoplatkovosť“ úveru nesúvisí s
platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené
zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských

úveroch a nemá predpísanú písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia od dlžníka z takejto úverovej zmluvy nie
je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie
plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie
majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

Úverová zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, o RPMN, o
priemernej RPMN, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o konečnej
splatnosti úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn. 5Co/46/2013 zo dňa 24.09.2013, v ktorom tento súd v skutkovo obdobnej veci uviedol, že pokiaľ

zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 (resp. § 9 ods.2) zákona
o spotrebiteľských úveroch, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Námietky navrhovateľa, že k dátumu konečnej splatnosti úveru je možné dospieť jednoduchým
výpočtom, a to, ak začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na určitý deň, je možné pri dohodnutom počte
mesačnýchsplátok60dospieťkurčitémudátumukonečnejsplatnostiúverusúneopodstatnené,nakoľko

takto nepriamo uvedená konečná splatnosť úveru nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných ustanovení.
Na doplnenie uvedeného súd uvádza, že požiadavka na uvádzanie konečnej splatnosti úveru bola
zavedená zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom
novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca tak zaviedol obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 9 ods. 2 písm.

a) až k), r) a y) má za následok, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj údaj o konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca okrem údajov
o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie
osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru. Súd takisto poukazuje aj na to, že nie je možné považovať

za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine
ako je samotná úverová zmluva. Tak je tomu čiastočne v prejednávanej veci.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť istinu
úveru bez úrokov a bez poplatkov v sume 500 eur a k tomu, že odporcovi zaplatila celkovo sumu

1.132,41 eur (vrátane sumy 78 eur ako zrážky z jej mzdy) súd uvádza, že návrh navrhovateľky na
vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. Na strane odporcu vznikla povinnosť podľa 451 ods.1
Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka musí
odporca predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda navrhovateľke.

Okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti úverovej zmluvy sa
navrhovateľka domáha aj určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. V prvom rade je potrebné
uviesť, že rozhodcovská doložka nie je obsahom úverovej zmluvy, preto ju súd nemohol posúdiť
ako neprijateľnú podmienku. Ide o samostatnú zmluvu, resp. dohodu, teda samostatný právny
úkon. Teda mohol ju určiť iba za neplatnú. Po posúdení obsahu rozhodcovskej zmluvy dospel k

záveru, že táto je platná. Po preskúmaní obsahu rozhodcovskej zmluvy súd konštatuje, že základný
predpoklad argumentácie navrhovateľky vo vzťahu k jej neprijateľnosti (neplatnosti) nie je preukázaný.
V rozhodcovskej zmluve je výslovne uvedené, že spory z úverovej zmluvy môžu byť riešené aj v súdnom
konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza, že podľa § 243d ods.1 Exekučného poriadku (zák.č.
233/1995Z.z.)exekučnékonanienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhovrozhodcovskom

konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred
1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

K námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, ktorú vzniesol odporca vo svojom vyjadrení,
súd uvádza rovnako ako v uznesení zo dňa 11.03.2015, ktorým nariadil predbežné opatrenia, že je
nedôvodná. Podľa § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu,
na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je príslušný súd podľa bydliska navrhovateľa, ktorý je
spotrebiteľom. Súd konštatuje, že v prípade navrhovateľky ide o spotrebiteľku a v prípade odporcu o
dodávateľa,apretoajmiestnupríslušnosťjepotrebnéurčiťsohľadomnabydliskonavrhovateľky,ktorým

je obec Trenčianske Stankovce, a ktorá sa nachádza v obvode tunajšieho súdu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
navrhovateľka bola v konaní úspešnejšia ako odporca. Táto si uplatnila právo na náhradu trov konania,
preto jej súd náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku priznal. V lehote troch dní odo dňa vyhlásenia
rozsudku si však navrhovateľka žiadne trovy konania nevyčíslila. Vzhľadom k tomu, že ani z obsahu
spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal, neviazaný v zmysle § 151

ods.2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.