Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/4470/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100889317
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7100889317.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Mestská časť Košice - Staré
mesto, Hviezdoslavova 7, Košice proti povinnému: W. I., C.. XX.X.XXXX, C. S. I. C. X, XXX XX I., H.
Q. XX.X.XXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Lenka Borovská, Kováčska 32, 040
01 Košice, pod sp. zn. EX 764/2000, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávneného z a v ä z u j e nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
68,27 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.2.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný Július
Krok zomrel dňa 23.1.2011 a dedičské konanie po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) bolo

zastavené pre nemajetnosť. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a zistil, že dedičské konanie
vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 24D/86/2011 bolo dňa 2.6.2011 zastavené pre nemajetnosť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok z ktorého by bolo možné vykonať
exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností
je preukázané, že po povinnom nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a
teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti povinného.

Podľa ust. § 57 ods. 4 EP, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení
neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb
smrťou.

Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a

povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný Július Krok
zomrel dňa 23.1.2011 a Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 24D/86/2011 dedičské konanie zastavil
z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre

ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov,
na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by
mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko
nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov

exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného,
ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia
a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný
stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej
voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to,

že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže
dedičiapovinnéhonededilipopovinnom,pretožetennezanechalposebežiadenmajetok,súdjepovinný
exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie
súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie.

Podľa ust. § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a

náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, v exekučných konaniach začatých
do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa§14ods.1vyhláškyvznenído30.4.2008, aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a)
je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti je 100 Sk (3,32 €).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie
exekúcie,c)doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,d)doručenieexekučnéhopríkazu,e)doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)
každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie
účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného
predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:

za prevzatie návrhu...........................................................................................................10 min.
za vyhotovenie časovej špecifikácie úkonov....................................................................10 min.

Spolu: 20 min = 6,64 €

2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto
úkony exekučnej činnosti:

a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie......................................................................3,32 €
b)doručenie príkazu na začatie exekúcie.............................................................................3,32 €
c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.....................................................................3,32 €
d)doručenie exekučného príkazu.........................................................................................3,32 €
e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie.................................................................3,32 €

g) každé zisťovanie bydliska povinného.............................................................................3,32 €
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 6x............................................................19,92 €
Spolu.................................................................................................................................39,84 €

3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:

a) poštovné ...............................................................................................................10,41 €

Celkové trovy exekúcie s DPH..................................................................................68,27 €.

Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak, že
na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony:
za prevzatie návrhu...........................................................................................................10 min.
pretože v prípade tohto úkonu, ktorý je zahrnuté aj do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1

písm. a) cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto priznanie aj časovej odmeny
za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má byť správne
odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je neprípustné a
v rozpore s cit. vyhláškou. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi za získanie poverenia na vykonanieexekúcie paušálnu odmenu vo výške 3,32 € v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd je toho
názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti
uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení

zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré
majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia
a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1
vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho
exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky,

ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64
€. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č.
288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2
vyhlášky v znení do 30. 4. 2008.

Časovú odmenu priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 € za úkon: za vyhotovenie časovej špecifikácie
úkonov v trvaní 10 min., pretože ho považoval za čas účelne vynaložený na vykonanie týchto úkonov. Z
logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri
výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet
jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a nie

počet týchto úkonov.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a teda exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko v konaní bolo preukázané, že povinný zomrel nemajetný a jeho majetok nepostačuje

ani na úhradu trov exekučného konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu zastavil a uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,27 Eur.

Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a teda exekúciu zastavil a na úhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice

I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.