Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204073
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213204073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa L. J.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na B. W. č. XX právne zastúpeného JUDr. Tomášom Tomčovčíkom
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Nerudovej ulici č. 14 proti odporkyni T.
J. rod. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej v L. republike na A. č. XXC XX-XXX U. právne zastúpenej JUDr.
Evou Petránovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove na Puškinovej ulici č. 16 v
konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. Z. J. nar.
XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o

odvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIIč.k.27P/51/2013-502z12.11.2014takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd konanie o úprave rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k mal. Z. J. nar. XX.X.XXXX zastavil.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa L. J. a odporkyne T. J.,
uzatvorené dňa 24.9.2011, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., zv. XX, ročník XXXX, str.
XX, pod por. č. XXX. Konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. Z.,
nar. XX.X.XXXX zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci a štát nemajú právo na náhradu
trov konania.

Proti výroku rozsudku, ktorým konajúci súd zastavil konanie o úprave výkonu práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby
odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že argumentáciu súdu v odôvodnení o dôvodnosti
zastavenia konania nepovažuje za správnu, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutom výroku a vrátil na ďalšie konanie. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 113 ods. 1
O.s.p., kedy s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Odporkyňa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa
nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2
citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa

správnych ustanovení zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a

výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach starostlivosti práv a povinností, vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia
domicil.

Vo veci rozvodu manželstva sú kritériá právomoci podľa citovaného Nariadenia konštruované na

územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia a na princípe štátneho občianstva podľa čl. 3
ods. 1 písm. b/. Tieto kritériá sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber.

Vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva konajúci súd
dospel správne k záveru, že nie je daná jeho právomoc konať. Aplikácia Nariadenia má prednosť pred

vnútroštátnou úpravou, podľa ktorej je konanie o rozvod manželstva zo zákona spojené s konaním o
úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

Ak s konaním o rozvod manželstva súvisí aj konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, súd
štátu, ktorý má právomoc vo veci rozvodu má právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností

v prípade, ak rodičia prijali právomoc tohto súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase
začatia konania, ak je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V tomto prípade odporkyňa neprijala
právomoc tunajšieho súdu vo veci konať, nakoľko namietala a žiadala, aby súd konanie zastavil a o veci
rozhodoval príslušný súd v Poľskej republike. Tým nie je splnená prvá podmienka stanovená v čl. 12 ods.
1 písm. b/ Nariadenia. Taktiež nie je splnená druhá podmienka právomoci tunajšieho súdu konať vo veci

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu stanovená v predmetnom článku, a to že by to bolo
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z obsahu spisu preukázateľne vyplýva, že matka s maloletým
dieťaťom žije v Poľskej republike a to s úmyslom trvalého bývania. Obvyklý pobyt maloletého dieťaťa
je preukázateľne Poľská republika a pobyt maloletého dieťaťa s matkou nemá dočasne ani príležitostný
charakter.

Z podaní oboch rodičov je zrejmé, že rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností si vyžaduje
rozsiahle dokazovanie a súdy štátov, v ktorom majú deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie
chrániť záujem maloletých detí, ktorým je nesporne aj rozhodnutie vo veci výkonu práv a povinností na
čas po rozvode. Začatie konanie o rozvod manželstva netvorí prekážku pre začatie konania o úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v členskom štáte obvyklého pobytu detí a ako vyplýva
aj z návrhu predloženého odporkyňou, obvyklého pobytu dieťaťa. Preto odvolací súd má za to, že nie
je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby tunajší súd konal a rozhodol vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností.

Na základe uvedeného má súd za to, že neboli splnené podmienky stanovené čl. 12 Nariadenia na to,
aby bola daná právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodovať v otázke rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, a preto je v danej otázke nevyhnutné aplikovať č. 8 predmetného Nariadenia a
právomoc konať o tejto otázke prislúcha súdom v Poľskej republike.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.