Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/155/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899490
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1100899490.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa:

C.. Š. U., V. O. Ľ.Z. I. Č.. XXXX/XX, Ž. zastúpeného: JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so
sídlom advokátska kancelária Mydlárska 19, 010 01 Žilina proti odporcovi v prvom rade: Slovenská
republika zastúpená 1. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom ul. Pribinova 2, Bratislava,
2. Okresným úradom Bratislava, so sídlom Staromestská č. 6, Bratislava, 3. Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, odporcovi v druhom rade: E. I.E., V. Z.
Č.. X, Bratislava K.: D. R. X., P. Okresného F. Bratislava C., K. Č.. XX, XXX XX Bratislava, odporcovi X.
Z.D. E.: U. F., V. M. X, Bratislava o vydanie osobného motorového vozidla alebo o zaplatenie 11 418,71

€ takto

r o z h o d o l :

Odporca v druhom rade je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 11 428,71 € spolu so 17,6 % ročným
úrokom z omeškania odo dňa 24.11.1998 až do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Súd návrh voči odporcom v prvom rade a treťom rade zamieta.
Súd o náhrade trov konania rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 18.10.2000, doručeným súdu dňa 20.10.2000 zmeneným v zmysle
uzneseniasúduč.k.10C/155/00-62zodňa7.1.2005,ktorébolovydanévsúladesnávrhomnavrhovateľa

zo dňa 1.3.2004 doručeného súdu 8.3.2004 /č.l. 58 spisu/ žiadal, aby súd zaviazal odporcov v návrhu
označených - odporcu v prvom rade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odporcu druhom rade
Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, odporcu v treťom rade E.É. I. zastúpeného D. R..
X., P. Okresného F. Bratislava C., K.N. Č..XX, Bratislava, odporcu v štvrtom rade U. F., odporcu v piatom
rade Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, odporcu šiestom rade Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
odporcuvsiedmomrade ObvodnýúradprecestnúdopravuapozemnékomunikácieBratislava,odporcu
v ôsmom rade U. V. X. navrhovateľovi D. U. X. K.. E. W. L. XX, K. I., W. Č. ZA XXX R., Č.F. U. I.

XXXXXX, Č. M. X. XJXXXXXXRXXXXXX, aj s dvoma kusmi kľúčov s diaľkovým ovládaním do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, alebo aby súd odporcov zaviazal na zaplatenie sumu 344.000,- Sk /11 428,71
€ /so 17,6% - ným úrokom z omeškania odo dňa 24.11.1998 do zaplatenia solidárne, na náhradu trov
konania. Návrh voči odporkyni v ôsmom rade - U. V. navrhovateľ počas konania zobral späť. Svoj
návrh odôvodnil tým, že sa dozvedel z časopisu AVÍZO zo dňa 4.5.1998, že je v ňom uverejnený inzerát
ohľadom predaja osobného motorového vozidla zn. E. W. X.Xi Z.. Na základe tohto inzerátu sa prihlásil
na uvedené telefónne číslo a skontaktoval sa so žalovaným odporcom pôvodne v procesnom postavení

odporcu v treťom rade s ktorým sa dohodol, že sa stretnú dňa 12.5.1998 na polceste, nakoľko žalovaný
odporca pôvodne v procesnom postavení treťom rade je z Bratislavy a navrhovateľ K. Ž.C., F. F. X.
Y. F.. Žalovaný odporca pôvodne v procesnom postavení v treťom rade na dohovorené miesto prišiel na
vyššie opísanom osobnom motorovom vozidle, preukázal sa občianskym preukazom a splnomocnenímod odporcu pôvodne v procesnom postavení odporcu v štvrtom rade. Motorové vozidlo si navrhovateľ
vizuálne prezrel, skontroloval ŠPZ aj číslo karosérie, pozrel sa, či vozidlo nie je havarované. Motorové
vozidlo sa navrhovateľovi páčilo, vizuálne nezistil žiadne závady a číslo motora súhlasilo s číslom

uvedeným v technickom preukaze. Navrhovateľ sa so žalovaným odporcom pôvodne v procesnom
postavení treťom rade dohodol na kúpnej cene vo výške 344.000,- Sk. Na ďalší týždeň v pondelok
18.5.1998 navrhovateľ išiel spolu aj s U. Š. vyplatiť odporcovi pôvodne v procesnom postavení v treťom
rade dohodnutú kúpnu cenu za uvedené vozidlo. Stretli sa pred hlavným nádražím X. V.. Navrhovateľ
si znova pozrel motorové vozidlo, odporca pôvodne v procesnom postavení v treťom rade mu

predložil občiansky preukaz a podľa tohto občianskeho preukazu navrhovateľ zistil jeho totožnosť, či sa
fotografia zhoduje s mužom, čo sa s mím stretol, teda so žalovaným odporcom pôvodne v procesnom
postavení v treťom rade. Jeho vizuálna podoba sa zhodovala. Pozrel si veľký technický preukaz, z
ktorého zistil, že motorové vozidlo má evidenčné číslo V. XXX V., pričom držiteľom motorového vozidla
bol uvedený odporca pôvodne v procesnom postavení v štvrtom rade. Navrhovateľ odporcovi pôvodne
v procesnom postavení v treťom rade vyplatil dohodnutú kúpnu cenu, motorové vozidlo si prevzal,

prihlásil ho na svoje meno na dopravnom inšpektoráte v Žiline dňa 20.5.1998, kde mu bolo pridelené
evidenčné číslo ZA XXX R.. Okresné riaditeľstvo policajného zboru -odbor kriminálnej polície vydalo
dňa 24.11.1998 potvrdenie o predbežnom zaistení veci, t.j. predmetného motorového vozidla. Vozidlo
bolo zaistené, podľa zdôvodnenia príslušníkov polície - P.. M. C. R. P.. U., pre podozrenie, že motorové
vozidlo bolo odcudzené. Dňa 24.11.1998 bolo motorové vozidlo navrhovateľovi odňaté a prevezené na

políciu Y. V.. Navrhovateľ namietal postup polície, nakoľko v technickom preukaze bol uvedený spôsob
nadobudnutia vozidla - jednotlivý dovoz Š.o a podľa záznamu o colnom prerokovaní prepustené do
voľného obehu Colným úradom Bratislava, t.j. odporcom pôvodne v procesnom postavení odporcu v
šiestom rade, a to na základe jeho rozhodnutia zo dňa 15.12.1997, č.k. 0526320708678. Rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava II, odborom dopravy a cestného hospodárstva - pôvodne žalovaného

odporcuvprocesnompostavení odporcusiedmomrade zodňa19.1.1998,č.j.Y..V.XXX,bolaschválená
technická spôsobilosť jednotlivo dovezeného vozidla, kde sú uvedené výrobné čísla vozidla, výrobné
číslo podvozku, výrobné číslo motora a odporca pôvodne v procesnom postavení v štvrtom rade bol
uvedený ako držiteľ. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR, Bratislava I zo
dňa 1.2.1999, ČVS:OÚV-809/97-Mš bolo osobné motorové vozidlo opísané vyššie vrátené poškodenej

U. V., O.. XX.X.XXXX, V. E., X., H. B. X/X/XX pôvodne žalovanej odporkyne v ôsmom rade z dôvodu,
že o práve poškodenej k predmetnému vozidlu niet pochybnosti, nakoľko bolo stotožnené, že sa jedná
o motorové vozidlo E. W. L., Š. X.-XXXXXA, K. I., X. Č. U. I., X. Č. M. X..

Navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup pôvodne žalovaných odporcov: odporcu pôvodne v

procesnom postavení odporcu v prvom rade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odporcu pôvodne
v procesnom postavení odporcu v druhom rade Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
odporcu pôvodne v procesnom postavení odporcu v piatom rade Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Žiline, odporcu pôvodne v procesnom postavení odporcu v šiestom rade Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky, odporcu pôvodne v procesnom postavení odporcu v siedmom rade Obvodného

úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava v tom smere, že prípisom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru, odborom kriminálnej polície, oddelenia majetkovej kriminality, Bratislava
zo dňa 20.1.1999 Čp:KRP-5-154/1-98 mu bolo oznámené, že lustráciou pôvodných čísel karosérie a
motora v evidencii odcudzených vozidiel opísané motorové vozidlo bolo odcudzené v Bratislave dňa
9.11.1997 ku škode pôvodne žalovanej odporkyne v ôsmom rade, dňa 15.12.1997 Okresnému

riaditeľstvu PZ Bratislava II OO PZ Vrakuňa bola nahlásená strata občianskeho preukazu žalovaným
odporcom pôvodne v štvrtom rade a napriek týmto dvom rozhodným skutočnostiam motorovému
vozidlu pôvodne žalovaným odporcom v siedmom rade Obvodným úradom pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie Bratislava bola priznaná technická spôsobilosť jednotlivo dovezeného vozidla
opísaného vyššie, po tom čo mu bol predložený výmer cla, daní a iných poplatkov, motorové vozidlo

bolo zaevidované na dopravnom inšpektoráte v Bratislave pôvodne žalovaným odporcom v druhom
rade a následne v Žiline pôvodne žalovaným odporcom v piatom rade- teda motorové vozidlo bolo
skontrolované kompetentnými orgánmi, ktoré boli povinné podľa názoru navrhovateľa riadne preveriť
osoby nakladajúce s motorovým vozidlom. Neurobili tak, preto má za to, že porušili svoju právnu
povinnosť a sú povinní navrhovateľovi uhradiť vyčíslenú škodu respektíve majú mu vydať opísané

motorové vozidlo v úvode odôvodnenia rozsudku.

Pôvodne žalovaný odporca v procesnom postavení odporcu v prvom rade žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť, nakoľko po vyhodnotení vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ BratislavaI pod ČVS:OUV-809/97 Vk, ktorý sa predmetnej veci týka, vyšetrovateľ dňa 1.2. 1999 uznesením podľa
§ 80 odst. 1 Trestného poriadku vrátil motorové vozidlo pôvodne žalovanej odporkyni v ôsmom rade,
nakoľko o jej vlastníctve neboli pochybnosti. Táto dňa 9.11.1997 oznámila krádež auta zn. E. W. L., Š.

X. XXXXX R., K. I., U. I. XXXXXX, Č.F. M. X.. Dňa 24.11.1998 kriminálna polícia predbežne zaistila
navrhovateľovi auto zn. E. W.F., K. I., Š. ZA XXX R., nakoľko z výsledku skúmania Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ, na zaistenom vozidle bolo zistené, že na plechu s vyvareným číslom sú stopy
po zváraní a brúsení, plech s číslom bol vovarený do karosérie. Na bloku motora bol prinitovaný štítok s
vyrazeným číslom L. X. XXX/F XXXXXX, ktorý nevykazoval známky pozmeňovania. Na prevodovke bol

štítok s číslom O., ktorý taktiež nevykazoval známky pozmeňovania. Podľa vyjadrenia spoločnosti E. F.,
prevodovka s uvedeným číslom bola vo výrobe nainštalovaná do vozidla K.. E. W. L., K. I., Č. U. I., Č.
M. X. a to dňa 29.4.1994. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vrátení motorového vozidla podal navrhovateľ
sťažnosť, ktorú prokurátor uznesením zo dňa 20.12.1999 zamietol ako nedôvodnú. Po preskúmaní
spisového materiálu dospel k záveru, že preverovaním bolo nepochybne preukázané vlastnícke právo
poškodenej odporkyni v ôsmom rade k predmetnému motorovému vozidlu a preto považoval postup

vyšetrovateľazasprávnyazákonný.Ďalejpôvodnežalovanýodporcavprvomradeuviedol,žejednotlivé
oddelenia policajného zboru SR v čase uzavretia právneho úkonu navrhovateľa s odporcom pôvodne
označeným v druhom rade neboli tak techniky vybavené, že by príslušníci policajného zboru mohli
priamo využiť databázu odcudzených motorových vozidiel, odcudzených občianskych preukazov.

Odporca pôvodne v procesnom postavení odporcu v druhom rade žiadal návrh ako nedôvodný
zamietnuť namietal, že by svojim úradným postupom spôsobil navrhovateľovi vznik škody.

Súd odporcovi pôvodne v procesnom postavení odporcu v treťom rade pre celé konanie ustanovil
opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods.2 O.s.p., nakoľko jeho pobyt súdu nie je známy. Súd

vyčerpal všetky prostriedky v zmysle O.s.p. na zistenie jeho pobytu.

Odporca pôvodne v procesnom postavení v štvrtom rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť,
nakoľko odporcu pôvodne v procesnom postavení v treťom rade nikdy nemohol splnomocniť, aby
odpredal opísané motorové vozidlo v úvode odôvodnenia rozsudku, nakoľko nebol vlastníkom

uvedeného motorového vozidla, odporcu v procesnom postavení pôvodne v treťom rade nepozná, nikdy
sa s ním nestretol. Odporca pôvodne v procesnom postavení v štvrtom rade bol vlastníkom motorových
vozidiel zn. Š., X. T. - z ktorého mu odcudzil neznámi páchateľ osobné doklady, medzi ktorými bol aj
občiansky preukaz, ktorého stratu nahlásil na príslušné OO PZ Vrakuňa.

Odporca pôvodne v procesnom postavení v piatom rade žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť, poukázal na tú okolnosť, že v čase prihlásenia vyššie opísaného motorového vozidla
navrhovateľom na dopravný inšpektorátom v Žiline nebolo mu známe, že motorové vozidlo je evidované
v databáze odcudzených motorových vozidiel.

Odporca pôvodne v procesnom postavení v šiestom rade žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť,
nakoľko nevydal rozhodnutie s evidenčným číslom 0526320708678 dňa 15.12.1997, ktorým malo
byť vozidlo opísané vyššie prepustené do colného režimu voľný obeh. Rozhodnutiam v colnom
konaní sú prideľované evidenčné čísla vzostupne a chronologicky. Posledné pridelené číslo rozhodnutiu
odporcu v roku 1997 na pracovisku odporcu v šiestom rade bolo vydané s číslom 0526320700668

dňa 31.12.1997. Z uvedeného vyplýva, že odporca pôvodne v procesnom postavení v šiestom rade
neprepustil predmetné motorové vozidlo do colného režimu. Pri zápise do technického preukazu bol
pravdepodobne použitý falzifikát rozhodnutia colného orgánu alebo iného dokladu, ktorý mali colné
orgány vydať. Colný úrad Bratislava predmetné motorové vozidlo nekontroloval. Ak by ho aj kontroloval,
nie je oprávnený a nemá ani prostriedky nato, aby ubezpečil účastníkov colného konania o tom, že

vozidlo nepochádza z krádeže. Odporca pôvodne v procesnom postavení v šiestom rade poukázal i na
tú okolnosť, že Okresnému úradu Bratislava II, Odboru dopravy /právnemu predchodcovi odporcu v
siedmom rade/ bola predložená na konanie o schválení technickej spôsobilosti jednotlivo dovezeného
vozidla fotokópia Výmeru cla, daní a iných poplatkov z bloku číslo 001245, s poradovým číslom 061786,
ide o tlačivo prísne zúčtovateľné avšak originál takéhoto tlačiva neexistuje. Odporca v šiestom rade ďalej

uviedol, že Výmer s číslom 0526320708678 zo dňa 15.12.1997 by mal byť podľa čísla pečiatky, vydaný
na pobočke Colného úradu Bratislava na Kopčianskej ulici. Blok číslo 001245 používa pobočka Colného
úradu Bratislava na Horárskej ulici a neobsahuje poradové číslo 061786 ale čísla 062201- 062250.
Tlačivo s poradovým číslom 061786 sa nachádza v bloku číslo 001236, ktorý používa pobočka Colnéhoúradu Bratislava na Bottovej ulici. V pečiatke odtlačenej na uvedenom rozhodnutí je za dátumom
97-12-15 uvedené číslo 7, ale ak by pečiatku odtlačil colný úrad bolo by tam uvedené číslo 5. Nejedná
sa o náhodné číslo, číslo má význam ako kontrolné číslo. Vo svojich možnostiach počas konania

odporca pôvodne v procesnom v šiestom rade vykonal šetrenie o osobe pôvodného majiteľa vozidla a
o predmetnom motorovom vozidle, prostredníctvom databázy colného úradu. Výsledok preverenia bol
takisto negatívny, pričom fyzická osoba U. F. t.j. odporca pôvodne v procesnom postavení v štvrtom rade
nie je evidovaný ani ako dovozca, ani ako deklarant.

Odporca pôvodne v procesnom postavení v siedmom rade žiadal návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť, nakoľko na konanie o schválení technickej spôsobilosti vozidla opísaného v úvode
odôvodnenia rozsudku mu boli predložené zákonom určené listinné podklady. Fyzickú kontrolu vozidla
odporcanevykonáva,vykonáva jupríslušnýcolnýúradprideklarovanídovezenéhotovaru,ďalejStanica
technickej kontroly Slovdekra Bratislava pri technickej kontrole vozidla pred schválením technickej
spôsobilosti vozidla a príslušný dopravný inšpektorát pri zaevidovaní vozidla do evidencie vozidiel.

Odporca pôvodne v procesnom postavení v siedmom rade ďalej uviedol, že Okresný úrad Bratislava II,
odbor dopravy a cestného hospodárstva /právny predchodca odporcu v siedmom rade/ v plnom rozsahu
splnil ustanovenia zákonov a vykonávacích predpisov, ktorými bol v inkriminovanom čase povinný sa
riadiť a ktoré bol povinný dodržiavať a to: zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a
ozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznenízmienadoplnkov,zák.č.58/1997Z.z.,zákona315/1996

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, vyhlášky 116/1997 Z. z. o podmienkach prevádzky na
pozemných komunikáciách a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Odporca pôvodne v procesnom postavení v siedmom rade uviedol, že v čase konania o schválení
technickej spôsobilosti vozidla a ani v súčasnosti nemá prístup k evidencii kradnutých vozidiel, nemal
a doteraz nemá prepojenie a prístup do databázy D I PZ, nemal a nemá technické prostriedky, aby

sa spoľahlivo dalo určiť či občiansky preukaz nie je s falšovaný. Neskúma ani nie je povinný skúmať či
originály dokumentov nie sú falzifikát.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom číslo konania 10C 155/00-224 zo dňa 12.3.2007 tak, že návrhu
navrhovateľa v časti vyhovel a zaviazal odporcu pôvodne v procesnom postavení v treťom rade

na zaplatenia žalovanej sumy, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca
pôvodne v procesnom postavení v treťom rade sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, bez
právneho titulu navrhovateľovi ponúkol vozidlo opísané v úvode odôvodnenia rozsudku za okolností
opísaných vyššie za dohodnú kúpnu cenu vo výške 344 000,-Sk. Súd o nároku navrhovateľa rozhodol v
zmysleustanovenia§451Občianskehozákonníka.Motorovévozidlonavrhovateľprihlásilnapríslušnom

dopravnom inšpektoráte až do zadržania príslušným OO PZ SR ho užíval. Súd nezaviazal žalovaného
odporcu pôvodne v procesnom postavení v treťom rade vydať motorové vozidlo navrhovateľovi, nakoľko
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že motorové vozidlo bolo na základe uznesenia
Krajského úradu vyšetrovania PZ SR navrhovateľovi odňaté a vrátené odporkyni pôvodne v procesnom
postavení v ôsmom rade, ktorej bolo odcudzené. Súd návrh voči odporcovi pôvodne v procesnom

postavení v štvrtom rade zamietol, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že svojim konaním neporušil
právnu povinnosť voči navrhovateľovi, práve naopak, aj on vyššie opísaným konaním odporcu pôvodne
v procesnom postavení v treťom rade je poškodenou osobou.

Súd návrh voči odporcom a to pôvodne žalovaným odporcom v procesnom postavení odporcu v prvom

rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odporcu druhom rade Krajskému riaditeľstvu policajného
zboru v Bratislave, odporcu v piatom rade Krajskému riaditeľstvo PZ Žilina, odporcu v šiestom rade
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, odporcu v siedmom rade Obvodný úrad pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie Bratislava zamietol z dôvodu ich nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní
s poukazom na ustanovenie § 1 ods.1, § 18 ods.1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v
konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a
ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciuprešli.Štátzodpovedázaškoduspôsobenúvrámciplneniaúlohštátnychorgánovaorgánov
spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto
úlohy plnia. Súd vo svojom pôvodnom rozsudku uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení zákonač. 58/1969 Z.z. žalovaným subjektom mala byť Slovenská republika zastúpená príslušným ústredným
správnym orgánom, nakoľko zákon výslovne ustanovuje štát ako účastníka občianskoprávneho vzťahu
v ustanovení § 1, § 18 cit. zákona, podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia

úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol uznesením Krajského súdu v Bratislava číslo konania 4Co
453/2010-288 zo dňa 31.5.2011 zrušený. Úlohou súdu prvého stupňa bolo v zmysle zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu ujasniť si predmet konania a okruh účastníkov konania. Uznesením
odvolacieho súdu boli zrušené aj uznesenia vo výroku špecifikované z 19.3.2009 č.k. 10C 155/2000-276
- opravné uznesenie, zo dňa 10.5.2006 č.k. 10C 155/2000-219 - ktorým súd zastavil konanie voči
odporkyni v ôsmom rade, z 3.9.2010 č.k. 10C 155/2000-284.
Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyzval navrhovateľa, aby súdu doručil
špecifikáciu žalobného návrhu, a aby uviedol okruh účastníkov konania na strane odporcu, voči ktorým

si nárok uplatňuje.

Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.1.2012 uviedol, že navrhovateľ si nárok
uplatňujevočiodporcovivprvomrade SlovenskejrepublikezastúpenejMinisterstvomvnútra Slovenskej
republiky, odporcovi v druhom rade Slovenskej republike zastúpenej Krajským riaditeľstvom Policajného

zboru v Bratislave, odporcovi v treťom rade E.É. I., odporcovi v štvrtom rade: U. F., odporcovi v piatom
rade Slovenskej republike zastúpenej Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Žilina, odporcovi v
šiestom rade Slovenskej republike zastúpenej Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky, odporcovi
v siedmom rade Slovenskej republike zastúpenej Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie a voči odporkyni v ôsmom rade U. V..

Súd konanie voči označeným odporcom v šiestom a siedmom rade uznesením číslo konania 10C
155/2000-316 zo dňa 31.10.2012 zastavil. Predmetné uznesenie bolo zrušené odvolacím súdom
uznesením číslo konania 4Co 200/2013-334 zo dňa 24.7.2013. Úlohou súdu prvého stupňa bolo správne
označiť žalovaných odporcov v šiestom a siedmom rade v súlade s obsahom odvolania navrhovateľa.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 návrh voči odporcom v druhom a piatom rade
zobral späť. Odporcovia prítomní na pojednávaní so späťvzatím žalobného návrhu v tejto časti súhlasili.
Zároveň odporcovia na predmetnom pojednávaní vyslovili súhlas so zámenou účastníkov konania v tom
smere, že pôvodne boli žalovaní ako správne orgány štátu a podaním doručeným súdu dňa 9.1.2012

už žaloba smerovala voči Slovenskej republike zastúpenej jednotlivými správnymi orgánmi, voči ktorým
návrhnavrhovateľa bolsúdompôvodne zamietnutýzdôvoduichnedostatkupasívnejvecnejlegitimácie
v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. /viď odôvodnenie rozsudku vyššie/.

Súd uznesením číslo konania 10C/155/2000-382 zo dňa 5.3.2014 pripustil zámenu účastníkov

konania na strane žalovaných odporcov tak, že odporcom v prvom rade namiesto pôvodne
žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom ul. Pribinova 2, Bratislava, odporcom v šiestom rade
namiesto Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je Slovenská republika zastúpená Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky a odporcom v siedmom rade je namiesto Okresného úradu Bratislava

Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Bratislava.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 7.5.2014 návrh opäť voči odporkyni v ôsmom rade zobral
späť.

Odporcovia súhlasili so späťvzatím žalobného návrhu voči odporcom v druhom a piatom rade, ako

aj voči odporkyni v ôsmom rade. Súd uznesením číslo konania 10C 155/2000-386 zo dňa 19.6.2014
konanie voči odporcom v druhom, treťom a ôsmom rade zastavil. Súd priznal odporkyni v ôsmom rade
náhradu trov konania, na náhradu ktorých súd zaviazal navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 146 ods.2
O.s.p.

Súd na základe ustálenej rozhodovacej činnosti súdov v tom smere, že ak si navrhovateľ uplatňuje
nárok voči štátu titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom resp. v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorýchzákonov odporcom je len jeden odporca a to Slovenská republika zastúpená jedným respektíve
viacerými ústrednými správnymi orgánmi, v rezorte ktorých v dôsledku činnosti správnych orgánov
mohla vzniknúť navrhovateľovi škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom resp.

vydaním rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené.

Súd preto uznesením číslo konania 10C 155/2000-459 zo dňa 21.1.2015 ustálil okruh účastníkov
konania na stane odporcu tak, že odporcom v prvom rade je: Slovenská republika zastúpená 1.
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom ul. Pribinova 2, Bratislava, 2. Okresným úradom

Bratislava, so sídlom Staromestská č. 6, Bratislava, 3. Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovská č. 63, Banská Bystrica, odporcom v druhom rade je: E. I., V. Z. Č.. X, Bratislava K.:
D. R. X., P. Okresného F. Bratislava C., K. Č.. XX, Bratislava, odporcom X. Z. E. L. : U. F., V. M.M. X,
Bratislava. V tejto súvislosti súd vyzval navrhovateľa na špecifikáciu petitu žalobného návrhu.

Súd uznesením číslo konania 10C 155/2000-485 zo dňa 10.4.2015 v zmysle písomného podania

navrhovateľa doručeného súdu dňa 16.3.2015 pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporcovia v prvom
až treťom rade sú povinní vydať navrhovateľovi motorové vozidlo zn. vozidlo zn. E. W. L. zelenej farby,
evidenčné číslo ZA XXX R., číslo motora I. XXXXXX, Č.F. M. X. XJXXXXXXRXXXXXX, aj s dvoma
kusmi kľúčov s diaľkovým ovládaním alebo odporcovia v prvom až treťom rade sú povinní spoločne a
nerozdielne uhradiť navrhovateľovi sumu 11 428,71 € so 17,6% - ným úrokom z omeškania odo dňa

24.11.1998 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd opäť návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a zaviazal žalovaného odporcu teraz v procesnom
postavení odporcu v druhom rade / pôvodne odporcu v procesnom postavení odporcu v treťom
rade / na zaplatenie žalovanej sumy. Súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľ mal postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo

požadovať a zvážiť možnú mieru rizika, keď motorové vozidlo kúpil sprostredkovane od splnomocniteľa,
ktorému aj vyplatil kúpnu cenu. Navrhovateľ sa mal spoľahlivo presvedčiť, či odporca v druhom rade
je oprávnený s motorovým vozidlom nakladať. Z dokazovania vyplynulo, že odporca v treťom rade /
pôvodne v procesnom postavení odporca v štvrtom rade/ nikdy vlastníkom kupovaného motorového
vozidla nebol, a teda ani nemohol odporcu v druhom rade splnomocniť na predaj motorového vozidla,

z dokazovania vyplynulo, že mu bol okrem iných osobných dokladov odcudzený občiansky preukaz,
z ktorého údaje boli zneužité odporcom v druhom rade. Navrhovateľ pri kúpe motorového vozidla mal
byť nanajvýš opatrný a mal trvať na stretnutí sa s predávajúcim označeným odporcom v druhom rade
a to s odporcom v treťom rade.

Na základe vykonaného dokazovania súd zaviazal odporcu v druhom rade na vydanie bezdôvodného
obohatenia navrhovateľovi, ktoré svojim konaním na úkor navrhovateľa získal tak, že neoprávnene
nakladal s cudzou vecou, ktorú nebol nikdy oprávnený ponúknuť na predaj a prevziať peňažné plnenie.
Súd vyhovel alternatívne formulovanej druhej časti petitu návrhu rozsudku, aj keď navrhovateľ právne
nekvalifikoval predmet konania vo vzťahu k jednotlivým účastníkom konania, čomu zodpovedá druhá

časť formulácie petitu návrhu, ktorá je vykonateľná i keď, správne neobsahuje pojem vydať bezdôvodné
obohatenie voči odporcovi v druhom rade, ale len pojem uhradiť. Súd nemohol vyhovieť prvej časti
alternatívne formulovaného petitu návrhu z dôvodu, že motorové vozidlo bolo vydané odporkyni v
ôsmomrade,vočiktorejnavrhovateľnávrhzobralvcelomrozsahuspäťavočiktorejsúdkonaniezastavil
citovaným uznesením v odôvodnení rozsudku číslo konania 10C 155/2000-386 zo dňa 19.6.2014. Súd

návrh voči odporcovi v treťom rade zamietol, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že svojim konaním
neporušil právnu povinnosť voči navrhovateľovi, práve naopak, aj on vyššie opísaným konaním odporcu
v druhom rade je poškodenou osobou.

Súd návrh voči odporcovi v prvom rade zamietol z dôvodu, že odporca v prvom rade sa dovolal

premlčania uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nesprávnym úradným postupom v návrhu označených správnych orgánov. Navrhovateľ
sa pôvodne náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom domáhal voči jednotlivýmsprávnym orgánom, voči ktorým súd návrh zamietol, z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej
legitimácie. Navrhovateľ až písomným podaním doručeným súdu 9.1.2012 - po zrušení prvostupňového
rozsudku uviedol, že odporcom v konaní je Slovenská republika zastúpená jednotlivými navrhovateľom

označenými orgánmi štátu.

Podľa ustanovenia § 18 ods.1,2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu
spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v §

1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 22 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho

rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 22 ods.3 cit. zákona ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Navrhovateľ sa o škode dozvedel najneskôr dňa 24.11.1998, kedy bolo motorové vozidlo navrhovateľovi
odňaté príslušníkmi OO PZ SR a prevezené na políciu do Bratislavy. Vyšetrovateľ Okresného úradu
vyšetrovania PZ Bratislava I pod ČVS: OUV-809/97 Vk, ktorý sa predmetnej veci týka dňa 1.2.1999
uznesením podľa § 80 odst. 1 Trestného poriadku vrátil motorové vozidlo odporkyni v ôsmom rade,

nakoľko o jej vlastníctve neboli pochybnosti. Táto dňa 9.11.1997 oznámila krádež auta zn. E. W. L., Š. X.
XXXXX R., K. I., U. I. XXXXXX, Č. M.E. X.. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vrátení motorového vozidla
podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor uznesením zo dňa 20.12.1999 zamietol ako nedôvodnú.
Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že preverovaním bolo nepochybne preukázané
vlastnícke právo poškodenej odporkyni v ôsmom rade k predmetnému motorovému vozidlu a preto

považoval postup vyšetrovateľa za správny a zákonný.
Navrhovateľ, ak mal za to, že správne orgány nesprávne úradne postupovali a nesprávnym úradným
postupom mu spôsobili škodu, mal sa náhrady škody voči Slovenskej republike zastúpenej jednotlivými
správnymi orgánmi domáhať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby - to je do dňa 24.6.2002
predĺženej o šesť mesiacov v zmysle ustanovenia § 22 Zákona č. 58/1969. Navrhovateľ nárok na

náhradu škody voči Slovenskej republike doručil súdu až dňa 9.1.2012.

Pôvodne v návrhu označené správne orgány majú spôsobilosť mať práva a povinnosti, sú právnickými
osobami v zmysle ustanovenia § 18 ods.2 písmeno d/ Občianskeho zákonníka, nie sú však samostatne
ako právnické osoby nositeľmi práv a povinností v zmysle zákona č. 58/1969Zb. Z.z.. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Aktuálne
označený odporca v prvom rade Slovenská republika zastúpená 1. Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom ul. Pribinova 2, Bratislava, 2. Okresným úradom Bratislava, so sídlom Staromestská
č. 6, Bratislava, 3. Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, so sídlom Lazovská č. 63, Banská
Bystrica je pasívne vecne legitimovaným subjektom poľa ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969Zb., voči

ktorémuvšaknavrhovateľnávrhnanáhraduškodydoručilpouplynutízákonomurčenejpremlčacejdoby.
Súd z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, ktorá podľa
navrhovateľa mu mala byť spôsobená neprávnym úradným postupom jednotlivých správnych orgánov
v žalobe označených.

Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľ si jednou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu -
odporcovi v prvom rade ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - voči odporcovi v druhom a
treťomrade.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniazaviazallenodporcuvdruhomradenazaplatenie

žalovanej sumy, ktorý svojím konaním sa na úkor navrhovateľa preukázateľne bezdôvodne obohatil.

Podľa ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trováchkonania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania a z dôvodu
zložitosti veci.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods.2 O.s.p. /.