Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20CbZm/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210321
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113210321.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej
veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, XXX XX, o
zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 924,87 eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy
924,87 eur od 28.8.2010 do 26.10.2010, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 3,08 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu 924,87 eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 924,87 eur
od 28.8.2010 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,08 eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku

uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa
21.10.2009 na zmenkovú sumu 924,87 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške0,25%denneod28.8.2010.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplatenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.10.2009 na sumu 924,87 eur,
pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 28.8.2010. Za miesto platenia bolo

určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ svoj nárok uplatnil podaním návrhu na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa Článku 2 odsek 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani

správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure
imperii").Podľa Článku 3 odsek 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v
ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom

štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa Článku 4 odsek 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo

elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa Článku 5 odsek 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa Článku 5 odsek 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

Podľa Článku 5 odsek 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
PodľaČlánku7bod1.Nariadenia,do30dnídoručeniaodpovedeodporcualebonavrhovateľavlehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej
lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční
do 30 dní od predvolania.

Podľa Článku 7 bod 3. Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa Článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený nárok spadá do rozsahu pôsobnosti Nariadenia tak, ako
je tento vymedzený v Článku 2 bod 1. Nariadenia a nakoľko navrhovateľ je právnickou osobou so
sídlom na území Českej republiky a odporkyňa má bydlisko na území Slovenskej republiky, je naplnená

podmienka cezhraničného charakteru sporu v zmysle Článku 3 bod 1. Nariadenia. Právomoc súdov
Slovenskej republiky na konanie a rozhodovanie o návrhu navrhovateľa je daná na základe Článku 2
odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich
štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Navrhovateľom uplatnený nárok súd posudzoval podľa

slovenského hmotného práva, a to v súlade so Štvrtou časťou Čl. I Zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), kedy podľa ustanovenia § 92 ods. 1
forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené a podľa
ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej
zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú

právom štátu, v ktorom boli urobené.Súd postupom podľa Článku 5 ods. 2 Nariadenia vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a kópiu
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď doručil
odporkyni dňa 24.10.2013.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 21.11.2013 uviedla, že navrhovateľ odkúpil
pohľadávku od spoločnosti C., G..M..B.., a preto si má vymáhať pohľadávku od nich, nakoľko odporkyňa
im nie je nič dlžná. Spoločnosť C., G..M..B.. sa naďalej nevzdáva svojich úžerníckych metód, hoci
im to súd už raz zamietol. Peniaze, ktoré jej poskytli, dostali naspäť a aj časť úrokov. Úver bol od

začiatku úžerou. Žiadala, aby súd „urobil s nimi poriadok“, aby svojimi metódami neprivádzali ľudí
do nešťastia a nepripravovali ich o strechu nad hlavou. V prílohe písomného vyjadrenia odporkyňa
predložila oznámenie o postúpení práv zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.10.2009 zo
spoločnosti C., G..M..B.. na navrhovateľa (č.l. 68 spisu) a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa
5.9.2012 č.k. 2Er/2227/2012-11 (č.l. 69 a nasled.), ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného C., G..M..B.., proti

odporkyni ako povinnému vo výške 924,87 eur na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 18.3.201 sp.
zn. G. XXXXX/XX s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Navrhovateľ v písomnej odpovedi na vyjadrenie odporkyne doručenej súdu dňa 3.6.2015 poukázal
na abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov. Odporkyňou uvádzané okolnosti nepovažoval za
relevantné vo vzťahu k predmetu konania. Uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou podpísanou
odporkyňou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré by mohol oznámiť alebo predložiť

súdu nad rámec skutočností uvedených v návrhu. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na uznesenie súdu,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uvedené
nepovažoval za prekážku res iudicata vo vzťahu k uplatnenému nároku a poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, z ktorej možno tento záver dovodiť, resp. na judikatúru Ústavného súdu SR
a Krajského súdu v Trnave, ktorý v uznesení sp. značka 10CoE 308/2011 z 31.5.2012 vyslovil, že

neplatné rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo požívať ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky, t.j. stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom.
Nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia
veci všeobecným súdom nepredstavuje. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ označil rozhodcovský

rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený voči odporkyni za nulitný právny akt, ktorý nemôže
zakladať prekážku res iudicata. Poukázal na to, že podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky,
ktorú súdu predložil, ako abstraktného listinného cenného papiera, v ktorom je inkorporované právo
navrhovateľa. Odporkyňa voči forme a obsahu zmenky nenamietala. Navrhovateľ sa stal majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom iného právneho vzťahu. V tejto súvislosti poukázal

na ustanovenie § 17 ZZŠ a z neho vyplývajúce možnosti obrany odporkyne voči uplatnenému nároku a
na dôkazné bremeno v konaní o kauzálnych námietkach. Navrhovateľ citoval z judikatúry Najvyššieho
súdu SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici a žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

V súlade s primárnou zásadou písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

kedy súd nepovažoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a žiadna zo strán o jeho nariadenie
nepožiadala, súd postupom podľa Článku 7 bod. 1 a 3 Nariadenia vydal rozsudok o navrhovateľom
uplatnenej pohľadávke. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd v súlade s ustanovením § 156
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)
oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 25.5.2015.

Zo zmenky predloženej navrhovateľom spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky tak, ako sa táto
nachádza vo fotokópii na č.l. 9 spisu vyhotovenej z originálu zmenky, ktorý je uložený v trezore
Okresného súdu Žilina, mal súd zistené, že ide o vlastnú zmenku vystavenú v Žiline dňa 21. októbra
2009 odporkyňou ako vystaviteľom zmenky. Vystaviteľ zmenky sa za túto zmenku zaviazal zaplatiť

pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu
924,87 a zmenkový úrok 0,25% denne od 28. augusta 2010. Zmenka je splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
V pravom hornom rohu je na zmenke uvedené číslo: XXXXXXXX. Na rube zmenky je uvedený text:„Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká
republika, IČO: 264 29 705“. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., N. Q..

Podľa Čl. I § 75 Druhá časť ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 77 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu

ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platení
pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa Čl. I § 78 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ
cudzej zmenky.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 a 2 Prvá časť ZZŠ, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou
zročnosťou, sú neplatné.

Podľa Čl. I § 34 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená
na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu
dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže

vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.
Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 11 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I § 13 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený.
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I § 14 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa článku I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I § 20 ods. 1 a 2 ZZŠ,
(1) Indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola
zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament

len účinky obyčajného postúpenia.
(2) Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný
pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa Čl. I § 48 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej
sumy 924,87 eur s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej odporkyňou dňa 21.10.2009

tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 9 spisu. Z hľadiska formálnych náležitostí navrhovateľom
predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle ustanovenia Čl. I § 75 Druhá
časť ZZŠ a je zmenkou platnou. Zmenka bola odporkyňou vystavená na rad remitenta POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a nedatovaným indosamentom napísaným na
rube zmenky bola prevedená na navrhovateľa, čím došlo v súlade s Čl. I § 14 ods. 1 Prvá časť ZZŠ k

prevoduvšetkýchprávzozmenkynanavrhovateľaanavrhovateľjenositeľomaktívnejvecnejlegitimácie
vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Pokiaľ ide o možnosti obrany odporkyne proti uplatnenému nároku z hľadiska okruhu možných
prípustných námietok, súd poukazuje práve na skutočnosť, že navrhovateľom predložená zmenka
bola nedatovaným indosamentom napísaným na rube zmenky prevedená prvým majiteľom zmenky na

navrhovateľa. Indosament je nástrojom prevodu práv zo zmenky na nového majiteľa, ktorý indosáciou
získava všetky práva zo zmenky nie ako právny nástupca predchádzajúceho majiteľa, ale ako originárny
nadobúdateľ týchto práv. Indosatár nadobúda zmenku ako listinu, v ktorej je inkorporovaný zmenkový
záväzok a stáva sa oprávneným vykonávať práva so zmenkou spojené, t.j. najmä domáhať sa zaplatenia
zmenky od osôb zmenkovo zaviazaných. Jednotliví majitelia zmenky sú od seba zásadne oddelení,

čím je možnosť prenosu námietok voči povinnosti zaplatiť zmenku značne obmedzená. Výnimku
predstavuje situácia, ak k indosácii zmenky dochádza po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí
lehoty na protest, kedy má indosament len účinky obyčajného postúpenia (čl. I § 20 ods. 1 ZZŠ), čo
znamená, že nový majiteľ zmenky vstúpi do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa, stáva sa jeho
právnym nástupcom a dlžníkovi ostávajú zachované všetky námietky, ktoré mal proti predchádzajúcemu

majiteľovi zmenky. Zároveň platí, že aj keď je majiteľ zmenky zbavený povinnosti protestovať doložkou
„bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu napísanou na zmenke, indosament vyznačený
na zmenke po uplynutí lehoty na protest pre neplatenie má účinky obyčajného postúpenia pohľadávky
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1636/2005 z 25.4.2007). Podľa ustanovenia čl. I § 20
ods. 2 ZZŠ, dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku

napísaný pred uplynutím lehoty na protest. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, súd má za to, že
zmenkapredloženánavrhovateľombolaindosovanápreduplynutímlehotynaprotest,boltakzachovaný
abstrakčný účinok indosamentu a odporkyňa preto môže voči navrhovateľovi vznášať tzv. kauzálne
námietky, t.j. námietky, ktoré sa zakladajú na jej vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky,
len ak bude v konaní tvrdiť a preukáže, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu

dlžníka (čl. I § 17 ZZŠ). O vedomom konaní na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky ide v tom prípade,
ak dochádza k rubopisu zmenky len naoko, aby dlžník bol zbavený možnosti kauzálnych námietok zo
vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky. Prevod zmenky indosamentom tak sleduje jediný cieľ,
a to inkasovať zmenkovú sumu v dôsledku abstrakčného účinku indosamentu. Na zmenke sa ocitne
bežný rubopis, hoci nie je sledovaný cieľ práva zo zmenky skutočne previesť, ale rubopisom sa sleduje

práve len cieľ zbaviť dlžníka kauzálnych námietok zo vzťahu k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky.
Tvrdenie, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
nie je samostatnou námietkou proti zmenkovému platobnému rozkazu, preukázanie tejto okolnosti je
len predpokladom pre možnosť uplatniť kauzálne námietky, svedčiace zmenkovému dlžníkovi proti
predchádzajúcemu majiteľovi zmenky, aj proti indosatárovi. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť

pritom zaťažuje zmenkového dlžníka. Tvrdenie o nepoctivom nadobudnutí zmenky je potrebné vztiahnuť
ku konkrétnej vecnej námietke, t.j. že indosatár pri nadobúdaní zmenky vedel o možnosti práve tých
okolností, o ktoré sa konkrétna vznesená vecná námietka opiera. Rozhodujúce tak je, či majiteľ zmenky
pri nadobúdaní zmenky (t.j. v čase nadobúdania zmenky) vedel o možných kauzálnych námietkach
dlžníka voči jeho predchodcovi a zároveň, či konal vedome (v úmysle) spôsobiť dlžníkovi škodu. Súd

konštatuje, že odporkyňa v konaní neuniesla povinnosť tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadne splnenia
podmienky pre možnosť vznášania kauzálnych (relatívnych) námietok z jej vzťahu s predchádzajúcim
majiteľom zmenky v zmysle čl. I § 17 ZZŠ, a preto sa súd skutočnosťami uvedenými odporkyňou v
písomnom vyjadrení doručenom súdu 21.11.2013 zaoberať nemohol. Súd však uvádza, že vzhľadom
na zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a jeho dôvody (neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve) rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8 zo dňa 18.3.2011 sp. zn. G. XXXXX/XX nemôže založiťprekážku res iudicata vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému nároku, nakoľko ide o rozhodnutie
neúčinné.

Predložená zmenka je zmenkou vystavenou na videnie (Čl. I § 33 ods. 1 Prvá časť ZZŠ), pričom v súlade
s Čl. I § 34 ods. 1 veta tretia Prvá časť ZZŠ vystaviteľ zmenky určil lehotu na predloženie zmenky na
platenie4rokyodvystavenia.Vkonanínebolosporné,žezmenkabolaodporkynipredloženánaplatenie
dňa 26.10.2010, ktorým dňom nastala zročnosť zmenky (Čl. I § 34 ods. 1 veta Prvá časť ZZŠ). Súd pri
ustálení dňa splatnosti zmenky vychádzal z odporkyňou nerozporovaného tvrdenia navrhovateľa, ktorý

si uplatnil šesťpercentný úrok v zmysle Čl. I § 48 ods. 1 bod 2. Prvá časť ZZŠ, patriaci zmenkovému
veriteľoviododňazročnostizmenky,od26.10.2010.Zmenkabolavystavenásdoložkou„bezprotestu“,v
dôsledku čoho navrhovateľ nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri splatnosti overiť verejnou
listinou (protestom). V priebehu konania pritom nebolo sporné, že odporkyňa v deň zročnosti záväzok z
predloženej zmenky nesplnila. Súd tak považoval navrhovateľom uplatnený nárok za dôvodný v časti o
zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 eur, úroku vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 924,87 eur odo

dňa zročnosti zmenky 26.10.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy 3,08 eur.

V súlade s Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ bolo v navrhovateľom predloženej zmenke odporkyňou ako
vystaviteľom zmenky ustanovené úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou 0,25% denne od

28.8.2010, ktorý úrok navrhovateľ požadoval do zaplatenia zmenkovej sumy. Pokiaľ ide o výšku
ustanovenej úrokovej miery, táto nie je zákonom (ZZŠ) nijakým spôsobom limitovaná.

Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pripúšťa pri zmenkách splatných na videnie alebo na určitý čas po videní
úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom

predpokladaným časom splatnosti (datozmenky splatné určitý čas po dátume vystavenia a fixné zmenky
splatné v určitý deň) úročenie zmenkovej sumy prípustné nie je a úroková doložka
na takýchto zmenkách by platila za nenapísanú. V prípade zmeniek splatných určitý čas po dátume
vystavenia alebo v určitý deň je ich splatnosť vopred známa a je možné prípadné úroky do splatnosti
zmenky (pokiaľ existuje kauzálny dôvod na úročenie časti zmenkovej sumy) vopred vypočítať a do

zmenkovej sumy zahrnúť, čo v prípade vistazmenky vopred možné nie je, nakoľko pri vystavení nie
je známy čas jej splatnosti. Čl. I § 5 ods. 3 Prvá časť ZZŠ vymedzuje dobu úročenia vistazmenky
odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje,
dokedy možno úroky požadovať a uvedené priamo nevyplýva ani z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod
1. Prvá časť ZZŠ. Vzhľadom na povahu a účel úročenia vistazmenky v zmysle Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ,

ktorý úrok nie je možné považovať za dôsledok nezaplatenia zmenky pri splatnosti, je podľa názoru
súdu dôvodné tento úrok počítať len do dňa splatnosti zmenky; po splatnosti zmenky sa úrok stane
súčasťou postihovej sumy a možno požadovať zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6% ročne
do jej zaplatenia. Postihové nároky majiteľa zmenky po splatnosti zmenky, ktoré môže majiteľ zmenky
požadovať v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti a ktoré „prirastajú“ k zmenkovému záväzku po

splatnosti zmenky až do jeho zaplatenia, výslovne vyplývajú z ustanovenia Čl. I § 48 ods. 1 bod 2., 3. a 4.
ZZŠ (šesťpercentné úroky odo dna zročnosti, trovy protestu, podaných správ a ostatné trovy a odmena
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške) a ich rozširovanie
považuje súd za neprípustné. Súčasné uplatnenie úroku podľa Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ pri vistazmenkách
a zákonného úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným „zvýhodnením“

vistazmeniek oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá
oporu v zákone a je v rozpore s účelom ustanovenia Čl. I § 5 Prvá časť ZZŠ.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok vo výške 0,25% denne zo
zmenkovej sumy 924,87 eur od dátumu uvedeného na zmenke 28.8.2010 do dňa splatnosti zmenky

26.10.2010 a v časti požadovaného úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 924,87 eur odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky 27.10.2010 do zaplatenia zmenkovej sumy návrh zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia, podľa ktorého
trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 OSP,

podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania súd vyčíslil:1. hodnotu predmetu konania, ktorého sa navrhovateľ domáhal (5.241,19 eur):
- zmenková suma 924,87 eur,
- úrok 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 28.8.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia

rozsudku 16.6.2015: 4.055,55 eur,
- úrok 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku
16.6.2015: 257,69 eur,
- zmenková odmena 3,08 eur.
2. hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol navrhovateľ úspešný (1.324,37 eur):

- zmenková suma 924,87 eur,
- úrok 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 28.8.2010 do 26.10.2010: 138,73 eur
- úrok 6% ročne zo sumy 924,87 eur od 26.10.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku
16.6.2015: 257,69 eur,
- zmenková odmena 3,08 eur.
3. hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý (3.916,82 eur)

- úrok 0,25% denne zo sumy 924,87 eur od 27.10.2010 do zaplatenia vyčíslený ku dňu vyhlásenia
rozsudku 16.6.2015
4. čistý úspech na strane odporkyne 2.592,45 eur (3.916,82 eur - 1.324,37 eur), ktorý vo vzťahu k
hodnote predmetu konania, ktorého sa navrhovateľ domáhal, predstavuje 49,46%.

Vzhľadom na zistenú mieru úspechu v konaní odporkyni svedčí právo na náhradu 49,46% trov konania
potrebných na účelné bránenie práva. Nakoľko však podľa ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá OSP
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí a v prejednávanej veci odporkyňa návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodala, rozhodol súd
tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na

jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Podľa Článku 15 ods. 1 Nariadenia, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný
prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu,
v ktorom bol rozsudok vydaný, ak:

a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené
spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14nariadenia (ES) č.
805/2004, a
ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu,
aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo

b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné
okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa
neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1,rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál
rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok

vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.

Podľačlánku21ods.1Nariadenia,beztoho,abybolidotknutéustanoveniatejtokapitoly,savykonávacie
konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte

výkonu.

Podľa článku 21 ods. 2 Nariadenia, strana, ktorá požaduje výkon, predloží:
a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a
b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka

členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného
jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon
žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol
ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej
únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D

prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

Podľa článku 21 ods. 3 Nariadenia, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom
konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala:
a) oprávneného zástupcu alebo

b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon
rozsudku.

Podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia, od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku
vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa

nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym
príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom
v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v
tretej krajine za predpokladu, že:
a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami;
b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho
uznanie v členskom štáte výkonu a

c)nezlučiteľnosťnebolaanemohlabyťvznesenáakonámietkavkonanísúdualebotribunáluvčlenskom
štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 22 ods. 2 Nariadenia, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať
vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 23 Nariadenia, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach
s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh napreskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu
môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada:
a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia;

b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo
c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.