Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7MCdo/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207209133
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1207209133.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, proti žalovaným 1/ Ing. C.X., bývajúcemu v
D., pôvodne živnostník podnikajúci pod obchodným menom Ing. Vladimír Žilinský - TRANSSERVIS, so
sídlom v Bratislave, Bebravská č. 18, IČO: 11 675 306, 2/ T. D., bývajúcemu v N., o zaplatenie 1 642,56
€ s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58 C 284/2007, o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
1. augusta 2012, sp. zn. 2 Co 117/2010 a rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 14. januára 2010,
č. k. 58 C 284/2007-251, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo 14.
januára 2010, č. k. 58 C 284/2007-251 vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/
a jeho povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta

2012, sp. zn. 2 Co 117/2010 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 14. januára 2010, č. k. 58 C 284/2007-251 konanie v časti o
zaplatenie 254,16 € zastavil; v zostávajúcej časti žalobu proti žalovaným 1/ a 2/ zamietol; žalobkyni uložil
povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania 98,38 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla
zn. Volvo F 12, E., ktorého držiteľom je žalovaný 1/, spôsobil jeho prevádzkou 4. mája 2004 vecnú škodu
rakúskej spoločnosti Austria Telekom. Žalobkyňa v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „zákon o PZP“) poškodenému vyplatila 6.
decembra 2005 sumu 49 483,84 Sk (1 642,56 €) vychádzajúc z toho, že žalovaný 1/ v čase dopravnej
nehody nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (ďalej len „PZP“). Súd aplikujúc špeciálne ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o PZP
a zároveň prihliadajúc k všeobecnej úprave § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“)
vychádzal zo sankčného dôvodu zániku poistenia pre nezaplatenie poistného do jedného mesiaca
od dátumu jeho splatnosti. Uvedená lehota pre zánik poistného má podľa názoru súdu význam len k
posúdeniu časového hľadiska zániku zmluvy vo vzťahu k § 801 ods. 1 a 2 OZ, pretože právna úprava
automaticky nespája s nezaplatením bežného poistenia zánik poistenia; pre zánik poistenia je potrebná

kvalifikovaná výzva na zaplatenie. Tá musí obsahovať upozornenie, že zmluva zanikne, ak do mesiaca
od jej doručenia nebude poistné zaplatené. Doručenie výzvy žalobkyňa nepreukázala. Súd dospel k
záveru, že povinnosťou žalobkyne nebolo poskytnúť poškodenému poistné plnenie za žalovaného 1/,
tento mal platne uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX od 1. januára 2002 na dobu neurčitú,
jej zánik nebol preukázaný, a preto žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol. Na základe dispozičného
návrhu žalobkyne, súd konanie v časti 254,16 € zastavil (§ 96 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 1. augusta 2012, sp. zn. 2
Co 117/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.) a
žalovanému1/náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.Vcelomrozsahusastotožnilsodôvodnením

odvolaním napadnutého rozhodnutia (s jeho skutkovými zisteniami i právnym posúdením), a preto
sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal súd prvého stupňa
v odôvodnení rozhodnutia. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa nebolo
preukázané doručenie výzvy v zmysle § 801 ods. 2 OZ poistencovi poisťovateľom (Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s.) alebo žalobkyňou. Nezaplatenie bežného poistenia automaticky neznamená zánik
poistenia.

Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. augusta 2012,
sp. zn. 2 Co 117/2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo 14. januára 2010,

sp. zn. 58 C 284/2007-251 v časti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ a o povinnosti
žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania, navrhol uvedené rozhodnutia v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie
odôvodnil tým, že súdy vec nesprávne právne posúdili, lebo aplikovaný právny predpis nesprávne
interpretovali, resp. na vec neaplikovali správny právny predpis. Súdy síce správne zánik poistného

vzťahu posudzovali podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o PZP, avšak toto nesprávne interpretovali,
ak pri jeho výklade zohľadňovali ustanovenie § 801 ods. 2 OZ v tom, že poistenie nezanikne, ak tu
nebola výzva poisťovateľa. Dovolateľ v podstate namieta, že súdy nerešpektovali princíp, ktorý vyjadruje
aplikačnúprednosťšpeciálnejúpravypredúpravouvšeobecnou.Ustanovenie§9ods.4oPZPoznačuje
za„lexspecialis“kObčianskemuzákonníku,zktoréhojasnevyplývazánikPZPuplynutímlehotyjedného

mesiaca od dátumu splatnosti poistného, ak poistenie nebolo zaplatené a ak dlhšia lehota pre zánik
poistenia dohodnutá nebola. V poistnej zmluve nebolo dohodnuté inak, poistné nebolo zaplatené do
jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (1. apríl 2014), poistenie zaniklo uplynutím tejto lehoty 2.
mája 2014, teda ešte pred dňom, kedy došlo k poistnej udalosti, ktorá sa stala 4. mája 2004. Takýto
záver o spôsobe zániku poistenia zodpovedá aj rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6 Obdo 22/2007.

Žalovaní 1/ a 2/ vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)

po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe
podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i
ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/rozhodnutiespočívananesprávnomprávnomposúdeníveci.Dovolací
súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými
dôvodmi.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutia súdov v dovolaním napadnutom
rozsahu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je
dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu,
alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania odôvodneného nesprávnym právnym
posúdením veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) je posúdiť, či súdy (prvostupňový a odvolací) na zistený
skutkový stav použili správnu právnu normu.V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor namieta, že sa súdy nižších stupňov dopustili
nesprávnosti, keď na predmetný vzťah síce správne aplikovali špeciálnu úpravu § 9 ods. 4 zákona o

PZP, avšak pri jeho výklade v podstate zohľadnili všeobecnú právnu úpravu, a to ustanovenie § 801 OZ.
Z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o PZP pritom priamo vyplýva, že k zániku PZP dochádza uplynutím
lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti poistného, ak toto nebolo zaplatené; nebolo tak potrebné
prihliadať na inú, všeobecnú úpravu.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho
splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia
zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
Podľa § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné

obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To
isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa Všeobecných poistných podmienok, článok VIII bodu 7 (č. l. 108 spisu), povinné zmluvné
poistenie zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho
splatnosti. Povinné zmluvné poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného
určujú všeobecné poistné podmienky.

VpreskúmanejveciAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.akopoistníkažalovaný1/akopoistenecuzatvorili

10. decembra 2001 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. XXX XXX XXXX na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia od 1.
januára 2002 na dobu neurčitú s dohodnutými štvrťročnými splátkami poistného podľa § 8 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z. z. (č. l. 103 spisu). Jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 1. novembra 2004.

Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorého je držiteľom žalovaný 1/, spôsobil 4. mája 2004 jeho
prevádzkou škodu. Žalobkyňa pri plnení povinnosti vyplývajúcej z § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP
spôsobenú majetkovú škodu uhradila, lebo podľa jej názoru za túto zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti (t. j. žalovaný 1/).

Dovolací súd pri posudzovaní otázky správneho právneho posúdenia veci tak, ako ju vymedzil generálny
prokurátor, skúmal, či konflikt právnych noriem vzťahujúcich sa k zániku poistného vzťahu bol súdmi
vyriešený správne.

Konflikt (tiež kolízia) právnych noriem nastáva vtedy, ak na rovnakú vec dopadá niekoľko navzájom

si protirečiacich (resp. navzájom odlišných) právnych noriem, i keď z formálneho hľadiska by k tomu
nemalo dochádzať, pretože je žiaduce, aby právny poriadok ako systém bol vnútorne konzistentný
(súladný). Pri riešení tohto konfliktu možno uplatniť hierarchické kritéria (princípy), ktoré stanovia prioritu
právnych noriem. Právna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený
pravidlom „Lex specialis derogat generali“ (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný). Za predpokladu,

že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t. j. užšia právna norma má
prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam, kde
zvláštny predpis vec neupravuje. Tento kontravalentný vzťah špeciality a subsidiarity existuje medzirôznymi právnymi predpismi (napr. vzťah obchodného zákonníka ako osobitného predpisu „lex specialis“
a občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu „lex generalis“).

Napriek tomu, že spomínané pravidlo hovorí o „derogácii“, interpretačný význam pravidla spočíva v
tom, že určitá právna norma sa na daný prípad nevzťahuje (nepoužije): jazykový (gramatický) výklad,
že ide o zrušenie zákona, nie je priliehavý.

Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy. Pre účastníkov poistných vzťahov, rovnako ako pre účastníkov

iných súkromnoprávnych vzťahov platí, že si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
(zmluvou) odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy zákona nevyplýva, že sa
odnehonemožnoodchýliť(§2ods.2 OZ).Poisteniemôžezaniknúťviacerýmispôsobmi,tiežvdôsledku
nezaplatenia poistného v stanovenej lehote (porovnaj napr. § 801 ods. 2 OZ, § 9 ods. 4 zákona o PZP).

Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, sa vzťahuje
(len) na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej
len „kancelária“). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné
predpisy a to zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

alebo Občiansky zákonník (§ 1 ods. 1 a 2 citovaného zákona). V § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je
vyjadrená pozícia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako
špeciálneho predpisu vo vzťahu k všeobecnej úprave poistného obsiahnutej v zákone o poisťovníctve a
Občianskom zákonníku. Táto všeobecná právna úprava pôsobí podporne (subsidiárne), iba vtedy, „ak
tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa zákona č. 381/2001 Z. z.

Zákon č. 381/2001 Z. z. (m. i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň
určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (viď § 9 ods. 4 cit. zákona). Takto
koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih
zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je zrejmý priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej

právnej úpravy.

Dovolací súd sa teda stotožnil s tvrdením mimoriadneho dovolateľa, že v tomto prípade súdy nesprávne
posudzovali otázku zániku poistnej zmluvy, pokiaľ na danú vec subsidiárne aplikovali okrem ustanovenia
§ 9 ods. 4 zákona o PZP aj ustanovenie Občianskeho zákonníka o zániku poistenia (§ 801 ods. 2), z

ktorého vyplýva (m. i.) tiež požiadavka o doručení, tzv. kvalifikovanej výzvy poisťovateľa poistenému.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky
nespočívajú na správnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky, preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí

žaloby voči žalovanému 1/ a o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným, vec v rozsahu
zrušenia vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie (243b ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d
ods. 1 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.