Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613208709
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613208709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, vo veci starostlivosti o maloletú Y. D., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Topoľčany, dieťa rodičov: matka N. Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom U., C. XXXX/XX, otec M. D., nar. XX.XX.
XXXX, bytom N., C. I. XXX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/258/2013-80 zo dňa 27. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k.

11P/84/2010 zo dňa 24.06.2010 v časti vyživovacej povinnosti tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na maloletú Y. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur mesačne, s účinnosťou od
01.09.2013. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume
100,- eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok a exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5, §
75 ods. 1, § 76 ods.1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 2 OSP, ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne

dôvodný.Vychádzalzozistenia,žeovyživovacejpovinnostiotca bolonaposledyrozhodnutérozsudkom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.06. 2010, č.k. 11P/84/2010, ktorým bol otec zaviazaný prispievať
na výživu maloletej Y. výživným vo výške 100 eur mesačne. Matka v čase poslednej úpravy výživného
poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura a vyživovaciu povinnosť mala okrem maloletej Y. k
dvommaloletýmdeťom.Otecvčaseposlednejúpravyvýživnéhobolzamestnanýazarok 2009dosiahol
priemerný mesačný príjem 314,11 eura a za r.2010 za obdobie 5 mesiacov 288,75 eura. Poukázal na to,
že matka návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala tým, že otec prestal platiť poplatok za materskú

školu v sume 25,- eur a poplatok za tanečnú . Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, pričom
potvrdil, že by pokračoval v zabehnutom systéme, t.j. v platení platieb, pokiaľ by mu matka nebránila
v styku s maloletou dcérou. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zistil, že maloletá Y. v súčasnej dobe
navštevuje materskú školu kde platí poplatok za stravu v sume 22,90 eura a 13,- eur za zošity. Ohľadne
pomerov matky mal súd preukázané, že matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, evidovaná na úrade
práce od 01.12.2013, poberá prídavky na tri deti, keďže okrem maloletej Y. má vyživovaciu povinnosť
k maloletej U. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletému M. Y., nar. XX.XX.XXXX . Matka spolu s deťmi býva

v podnájme v 2-izbovom byte, kde platí nájom v sume 340,- eur. Ďalej spláca splátky za pôžičku v
sume 50,- eur mesačne, 30,- eur mesačne splátku za televízor a práčku a 10,- eur poplatok za internet.
Pokiaľ išlo o pomery na strane otca súd zistil, že otec v súčasnej dobe pracuje ako montážnik, s
priemerným mesačným zárobkom 326,86 eura, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktoráje dôchodkyňa, na domácnosť prispieva sumou 64,- eur a štvrťročne elektriku 50,- eur. Otec ďalej
spláca pôžičky mesačne v celkovej výške 160,- eur. Vyživovaciu povinnosť má otec len k maloletej Y..
Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade došlo k zmene pomerov

na strane maloletého dieťaťa, ktorá v súčasnej dobe navštevuje predškolské zariadenie, zatiaľ čo v čase
poslednej úpravy mala len 2 roky. Súd prvého stupňa preto zvýšil výživné od 01.09.2013 zo sumy 100
eur mesačne na sumu 120 eur mesačne . Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do vyhlásenia
rozsudku vo výške 100 eur súd prvého stupňa otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur,
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa,
ktorý žiadal znížiť návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť a ponechať výživné v sume 100 eur
mesačne. Uviedol, že zarába len minimálnu mzdu, z ktorej platí výživné 100 eur mesačne, 42,70 eura
na životnú poistku, ďalej poistku na auto a prípadne opravy, na pohonné látky 80 eur mesačne. Ďalej
prispieva matke 50 eur na energie a stravnými lístkami za stravu. Dodal, že ak sa mu podarí ušetriť
nejaké peniaze, tieto odkladá na svadbu s terajšiu partnerkou , s ktorou si chce založiť rodinu a žiť

samostatne. Poukázal na to, že matka maloletej Karolíny nemá záujem sa zamestnať a keď bola
zamestnaná tak sa vyhovárala na to, že nemá kto byť pri deťoch, preto dala výpoveď a potom sa
nedokázala zamestnať. Okrem toho uviedol, že matka peniaze určené na výživné mína na seba a svoju
zábavu s jej priateľmi.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec neustále uprednostňuje svoje záujmy pred

výživou maloletej Y.. Výdavky otca, na ktoré poukazuje v odvolaní, považovala za neodôvodnené,
uprednostňujúce jeho záujmy, pred potrebami maloletej. Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa vyhýba práci
a zámerne si ju nehľadá. V tejto súvislosti poukázala na to, že ako absolventka stredného odborného
učilišťa obuvníckeho prijala sezónnu prácu ponúknutú jej úradom práce a to okopávanie jahôd za
dve eurá na hodinu, na dobu určitú do 30.4.2014 , o čom doložila dohodu o vykonaní práce.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP)) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne a odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je opodstatnené, preto v zmysle §
219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie

§ 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Súd prvého stupňa sa podľa
názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie výživného
z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej
stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku,

vrátane výroku o zročnom výživnom za dané obdobie a výroku o trovách konania.
Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiasohľadomnadôvodyuvádzanéotcom vpodanom
odvolaní odvolací súd len dodáva, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 nastala zmena
pomerov na strane maloletej Y. , ktorá od 01.09.2013 navštevuje materskú školu , v súvislosti s čím
sa zvýšili náklady na jej ošatenie, stravovanie a pod. Otec okrem vyživovacej povinnosti na maloletú Y.

nemá už žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo potrebné
vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou
rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto
by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný

vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby dieťaťa, t. j. nielen fyzické potreby ale
aj potreby duševné. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa má za to, že z príjmu, ktorý otec
dosahuje, s prihliadnutím na jeho nevyhnutné náklady, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť
výživné v takej sume ako ju určil súd prvého stupňa. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací
súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd poukazuje na to, že na strane otca ako povinného
treba zohľadniť nielen jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale
aj na jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy - nielen to, čo skutočne zarobí, ale aj to, čo je
objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti,zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu prácu a pod. Navyše v konaní bolo preukázané, že otec
pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného okrem súdom určeného výživného vo výške 100
eur, dobrovoľne platil aj poplatok za materskú školu v sume 25 eur a poplatok za tanečnú, čo potvrdil

otec vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 24.09.2013 (č.l.30 spisu), teda
bolo a vzhľadom na príjem stále je v jeho možnostiach platiť výživné vyššie ako bola suma 100 eur
mesačne. Z týchto dôvodov stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa, na
ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a)
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu,
pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.