Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 27, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/44/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111209048
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1111209048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa:

L. A., B. I. XXX/XX, XXX XX Ž. Z. O., zastúpený: JUDr. Dušan Klimo, advokát, so sídlom Sládkovičova
16/61, 965 01 Žiar nad Hronom proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, Bratislava o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 398 327,-
Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod01.12.2010dozaplateniaanáhradytrovkonania
z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.04.1991 vydražil prevádzkovú jednotku "Drobný
tovar PJ-138" v Žiari nad Hronom, pričom okrem dražobnej ceny zaplatil i za zásoby a zariadenie vo
vydraženej prevádzke. Voči navrhovateľovi si uplatnil nárok na vydražený objekt spoločnosť ZSNP,
a.s., napriek tomu, že podľa privatizačného projektu neprevzal Bytové hospodárstvo, a po privatizácii
neprešlo na neho vlastníctvo k obytným domom. Vlastníctvo prevzala uvedená spoločnosť v rozpore
so zákonom, len na základe čestného prehlásenia jeho štatutárneho zástupcu, na základe ktorého boli

domovým nehnuteľnostiam pridelené súpisné čísla, a následne tieto boli zapísané na liste vlastníctva.
Katastrálny úrad napriek platnej dražbe zrušil list vlastníctva znejúci na meno navrhovateľa. Vo veci
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebehlo súdne konanie na Okresnom súde v Žiari nad
Hronom, Krajskom súde v Banskej Bystrici, Najvyššom súde SR a Ústavnom súde SR s výsledkom, že
návrh navrhovateľa bol zamietnutý, a teda nebolo uznané vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ napriek nezrušenej dražbe prišiel o vlastníctvo na základe súdmi
prijatého názoru, že štátom nemohla byť platne vykonaná dražba podľa platného zákona č. 427/1990

Zb., ktorou štát údajne neoprávnene odovzdal do vlastníctva navrhovateľa prevádzkovú jednotku spolu
so zariadením a tovarom, za ktorý štátu zaplatil viac ako 3 mil. Sk. Celková škoda, ktorá vznikla
navrhovateľovi pozostáva z uhradenej dražobnej ceny vo výške 2 907,79 Eur, z uhradenej ceny zásob
a zariadenia vo výške 71 254,07 Eur, z úroku z úveru poskytnutého navrhovateľovi vo výške 15 999,47
Eur, z investície do nehnuteľnosti vo výške 4 979,47 Eur, z trov právneho zastúpenia vo výške 8 630,42
Eur a z nemajetkovej ujmy v dôsledku straty podnikania vo výške 294 556,73 Eur.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že došlo k porušeniu § 3
ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko predmetná dražba je stále platná. Rovnako namietal
tvrdenie o nesprávnom úradnom postupe, nakoľko žiaden súd vo svojom odôvodnení nekonštatoval, že
odporca nesprávne úradne postupoval, ale iba to, že navrhovateľ dotknutou dražbou nadobudol právonájmu a takéto právo aj bolo realizované. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko
navrhovateľ sa dozvedel o predpokladanej škode dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 09.09.2003, pričom žalobný návrh podal na súd až v roku 2011.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: karta prevádzkovej jednotky,
zápisnica o dražbe zo dňa 14.07.1991, potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 31.07.1991,
výpis z evidencie nehnuteľností, z listu vlastníctva č. 1130, privatizačný projekt ZSNP, š.p., vyjadrenie
FNM SR zo dňa 14.10.2002, rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. 7C 1478/01-129 zo dňa

13.02.2003, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 13Co 101/2003-185 zo dňa 09.09.2003,
výpis z listu vlastníctva č. 30, odpoveď Mestského úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 04.11.2003 a
30.09.2003, oznámenie o pridelení súpisného čísla zo dňa 16.06.1995, rozhodnutie o pridelení čísla
zo dňa 11.03.1994, list MSPNM SR zo dňa 14.10.2002, žaloba o určenie vlastníckeho práva, rozsudok
Najvyššieho súdu SR, č.k. 2Cdo 15/2005 zo dňa 29.09.2005, uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III.ÚS
99/06-7 zo dňa 29.03.2006, zápis z odovzdania nebytového priestoru zo dňa 28.12.2007, odpoveď na

uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 22.12.2010, list FNM SR zo dňa 03.04.2012, list MH SR
zo dňa 28.09.2012, zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 07.06.2005, zmluva o
prevode vlastníctva bytu zo dňa 23.09.1997 a 07.05.1998, výpočtový list pre stanovenie ceny bytu,
dohodaovzájomnomvysporiadaníprávzodňa27.01.1993,predajno-kúpnazmluvazodňa20.09.1991,
znalecký posudok zo dňa 13.01.1992vyjadrenie k rekonštrukcii podchodu domu zo dňa 04.02.1992, z

ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Vo veci privatizácie bol vypracovaný privatizačný projekt ZSNP, š.p. so záverom žiadosti o zrušenie
ZSNP, š.p. bez likvidácie a vloženie privatizovaného majetku do Fondu národného majetku SR, z ktorého
okrem iného vyplýva, že bytové hospodárstvo a ubytovacie služby možno predať vo verejných dražbách.

Na základe návrhu zaradenia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených do dražby a karty
prevádzkovej jednotky č. 0099 bola dňa 14.07.1991 vykonaná dražba prevádzkovej jednotky Drobný
tovar PJ 138 v Žiari nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 2, na základe ktorej vydražil navrhovateľ
uvedenú prevádzkovú jednotkuza kúpnu cenu 87 600,- Sk a cenu zásob 2 146 600,- Sk. Z potvrdenia o

predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 31.07.1991 vyplýva, že vlastníkom prevádzkovej jednotky sa stal
navrhovateľ, ktorého vlastnícke právo bolo zapísané na liste vlastníctva č. 1130 so súpisným číslom 404.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 30 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti so súpisným číslom 404 je ZSNP,
a.s., pričom v poznámke je uvedené oznámenie o pridelení čísla súpisného č. 107/95-314/95.

Z rozhodnutia Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 11.03.1994 súd zistil, že že na základe kolaudačného
rozhodnutia, ktorým sa povolilo užívanie stavby Obytný dom, ktorej vlastníkom je SBD Žiar nad Hronom
na pozemku č. 550 bolo pridelené súpisné číslo 404.

Z oznámenia Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 16.06.1995 súd zistil, že stavbe Obytný dom postavenej na
pozemku 651, 651/2, 651/1, 651/3, ktorého vlastníkom je ZSNP, a.s. bolo pridelené súpisné číslo 404.

Z listu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 14.10.2002 vyplýva, že po
preverení privatizačného projektu ZSNP, š.p. dospel k záveru, že dom súp. č. 404 na parcele č. 651/1,

kat. územie Žiar nad Hronom sa v špecifikácii majetku nenachádza a nemohol sa stať majetkom ZSNP,
a.s., pričom ohľadne predmetného majetku zabezpečuje dôkazy pre podanie žaloby na príslušný súd,
ktorá aj bola podaná o určene vlastníckeho práva na Okresný súd v Žiari nad Hronom.

Z listu Fondu národného majetku SR zo dňa 14.10.2002 vyplýva, že po preverení privatizačnej

dokumentácie nezistil, že by bol dom súp. č. 404, parc. č. 651 v Žiari nad Hronom predmetom
privatizácie.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č.k. 7C 1478/01-129 zo dňa 13.02.2003 vo veci
navrhovateľa - L. A. proti odporcovi v 1/ rade - ZSNP, a.s. a v 2/ rade - Ministerstvo pre správu

a privatizáciu národného majetku SR o určenie vlastníckeho práva bolo určené, že navrhovateľ
je vlastníkom prevádzkovej jednotky predajne drobného tovaru vrátane prevádzkových priestorov,
nachádzajúcej sa v Žiari nad Hronom, v dome súp. č. 404, parc. č. XXX, na LV č. XXXX. Rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 13 Co 101/2003-185 zo dňa 09.09.2003 bol rozsudok súduprvého stupňa zmenený tak, že súd návrh zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2Cdo 15/2005
zo dňa 29.09.2005 dovolanie navrhovateľa zamietol. Sťažnosť navrhovateľa pre porušenie základného
práva Ústavný súd SR uznesením č.k. III. ÚS 99/06-7 zo dňa 29.03.2006 odmietol.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 07.06.2005 súd zistil, že predmetný
nebytový priestor kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva F. G. a M. G..

Zo zápisu zo dňa 28.12.2007 súd zistil, že navrhovateľ odovzdal nebytový priestor v Žiari nad Hronom

v dome súp. č. 404 spoločnosti ICEL s.r.o.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody voči odporcovi žiadosťou zo dňa 01.12.2010, ktorej
odporca nevyhovel.

Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ

nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať
s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,
a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 10 cit. zákona ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa
podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov
a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí

tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie
rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

Podľa § 22 ods. 3 cit. zákona ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9
ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu
šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Súd vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k

záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

V danom prípade vychádzal nárok navrhovateľa z nezákonného rozhodnutia a z nesprávneho
úradného postupu. Za nezákonné rozhodnutie považoval navrhovateľ rozhodnutie o vykonanej dražbe,
ktoré vydala dražobná komisia dňa 14.07.1991. Za nesprávny úradný postup označil navrhovateľ,

vychádzajúc z rozhodnutí súdov, zaradenie objektu do predmetnej dražby, nakoľko v zmysle rozhodnutí
súdov išlo o objekt, ktorý nemohol byť v rámci dražby prevedený do vlastníctva inej osoby ako
samostatný objekt. Zároveň za nesprávny úradný postup odporcu považoval navrhovateľ aj porušenie
povinnosti verejnej moci v tom, aby urobila úkon v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a jeho trvalú
nečinnosť z dôvodu, že neurobil úkony smerujúce k tomu, aby ZSNP, a.s. prestal byť vlastníkom

predmetného objektu, v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva nepokračoval a nedosiahol
úspech, pričom ak by došlo k zrušeniu vlastníctva ZSNP, a.s., navrhovateľ by sa stal vlastníkom objektu,
a to na základe predmetnej dražby.

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok:
- poškodenému vznikla škoda
- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu
- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Pojem "nesprávny úradný postup" zákon č. 58/1969 Zb., bližšie nevymedzuje. Vo všeobecnosti pod
ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Pokiaľ ide o vykonanie dražby, ak by aj súd posúdil vykonanie dražby ako rozhodnutie vydané v
správnom konaní (analogicky ako rozhodnutie o udelení príklepu), v danom prípade absentuje základná
podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to je zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť
príslušným orgánom. V prípade, ak by súd posúdil uvedené ako nesprávny úradný postup, nemohol

navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania,
rovnakoakovprípadenesprávnehoúradnéhopostupu,spočívajúcehovzaradeníobjektudopredmetnej
dražby. V oboch prípadoch začala navrhovateľovi plynúť premlčacia lehota dňom odkedy sa dozvedel
o škode, pričom súd ustálil začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň 28.12.2007, kedy došlo k
odovzdaniu predmetného objektu navrhovateľom spoločnosti ICEL s.r.o., nakoľko do tohto momentu

navrhovateľ nemohol vedieť, či ku škode dôjde, do uvedeného dňa predmetný objekt nerušene
užíval, pričom ani po rozhodnutiach súdov nebolo možné s určitosťou ustáliť, či prevádzkovú jednotku
bude musieť odovzdať inému subjektu. Na prípad namietaného nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho vo vykonaní dražby a v zaradení objektu do dražby sa vzťahujú ustanovenia zákona č.58/1969 Zb., keďže k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť za účinnosti uvedeného
predpisu s poukazom na prechodné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. (§ 27 ods. 2). Vzhľadom k
tomu, že v prípade nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nie je

potrebné nárok na náhradu škody predbežne prerokovať, neplatí v danom prípade ani ustanovenie § 22
ods. 3 cit. zákona o neplynutí premlčacej lehoty počas predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody.Vzhľadomkuvedenémupremlčaciadobapreuplatnenienárokunanáhraduškodynavrhovateľovi
uplynula dňom 29.12.2010, pričom návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd dňa 03.03.2011,
teda po uplynutí premlčacej lehoty. V súvislosti s uvedeným, treba konštatovať, že názor navrhovateľa

ohľadne neplynutia premlčacej lehoty v trvaní šiestich mesiacov, nie je správny, nakoľko premlčacia
lehota neplynie iba počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov.
Ak teda nárok bol predbežne prerokovaný skôr ako počas šiestich mesiacov, iba počas tejto doby
prerokovania premlčacia lehota neplynie.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v nečinnosti odporcu, v nepokračovaní v

súdnom konaní proti ZSNP, a.s. o určenie vlastníckeho práva, v tomto ohľade nemožno konštatovať
nesprávny úradný postup a zároveň v danom prípade aj absentuje príčinná súvislosť medzi konaním
(nekonaním) odporcu a vznikom škody. Podanie žaloby na súd, zotrvávanie v súdnom spore a
vykonávanie procesných úkonov súd považuje za dispozičné právo odporcu. Nečinnosť v tomto ohľade
nemožno považovať za nesprávny úradný postup; ak aj odporca podal návrh na začatie konania

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tento úkon bol jeho oprávnením, nie povinnosťou
voči navrhovateľovi. V širšom kontexte ho možno považovať za povinnosť, ale iba vo vzťahu k
ochrane majetku štátu, nakoľko týmto bránil svoje vlastnícke právo voči ZSNP, a.s. V danom prípade
chýba aj priama príčinná súvislosť medzi postupom odporcu a vznikom škody, nakoľko aj v prípade
úspešnosti odporcu v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči ZSNP, a.s. by nedošlo

k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľa, nakoľko o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté.

Súd vzhľadom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie
je dôvodný, nárok navrhovateľa je sčasti premlčaný a sčasti absentujú základné predpoklady pre
uplatnenie nároku na náhradu škody (zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, samotný nesprávny

úradný postup a príčinná súvislosť), preto ho v celom rozsahu zamietol.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči
navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.