Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010109
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010109.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Stanislava Hájička v trestnej veci proti obžalovanému G. J. pre pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 6. februára 2013 odvolanie
obžalovaného G. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. augusta 2012, sp. zn.
1T/29/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného G. J. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. augusta 2012, sp. zn. 1T/29/2012, bol
obžalovaný G. J. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

po tom, čo ako zamestnanec spoločnosti S.M. Logistics Slovakia, s.r.o. Považská Bystrica, Zámostie
180, spôsobil zamestnávateľovi škodu a súhlasil, aby na úhradu škody bola použitá suma 661 Eur, ktorá
mu následne bola jednorázovo zrazená z cestovných náhrad, žiadal o vyplatenie finančnej čiastky vo
výške 661 Eur splnomocnenú zástupkyňu tejto obchodnej spoločnosti D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
U., N. 20XX/XXX a to:

- v presne nezistenom čase v mesiaci október 2010 v R. U., M. XXX, v priestoroch spoločnosti S.M.
Logistics Slovakia, s.r.o. Považská Bystrica, pričom jej vulgárne nadával a v prípade nevyplatenia peňazí
sa jej vyhrážal zničením jej vozidla,
- dňa 11. apríla 2011 asi o 13.15 hod. opakovane telefonicky, pričom jej vulgárne nadával a v prípade
nevyplatenia peňazí sa jej vyhrážal vyhodením jej auta do vzduchu a jej zabitím, ako aj zabitím jej syna,
- dňa 12. apríla 2011 asi o 19.00 hod. telefonicky a už žiadal vyplatiť sumu 700,- eur, pričom vulgárne

nadával a v prípade nevyplatenia peňazí sa jej vyhrážal zabitím jej syna,

Za tento trestný čin bol obžalovaný G. J. odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr.
zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
napadol odvolaním obžalovaný G. J. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste, ako aj pre nesprávnosť
konania, ktoré rozsudku predchádzalo. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu
poukazoval na to, že poškodenej sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, že trestného činu vydierania sa
nedopustil a uznanie viny okresným súdom, keďže podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, považoval za nesprávne a nezákonné. V zhode so svojimi obhajobnými tvrdeniami

poukazoval opakovane nielen na to, že poškodenej sa nevyhrážal osobne a ani telefonicky, ale aj na to,
žepodľajehonázoruaninapodkladevovecivykonanýchdôkazov,predovšetkýmsvedeckýchvýpovedí,nebolo preukázané, že by zažalované skutky spáchal. Poukazoval tiež na to, že CD záznamy údajných
telefonických hovorov, ktoré predložila poškodená a ktoré síce okresný súd neprehral, nemožno
považovať za zákonne získaný dôkaz. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že tieto záznamy nie sú

totožné s jeho telefonickými rozhovormi s poškodenou a že neobsahujú hlas obžalovaného, ako aj na
okolnosť, že podľa neho nie je zrejmé za akých okolností, v akej súvislosti a s akými časovými údajmi
bola táto nahrávka vyhotovená, nemožno podľa názoru obhajcu takúto nahrávku údajného telefonického
rozhovoru použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Namietal tiež, že už v prípravnom konaní boli podľa jeho
názoru porušené práva obžalovaného tým, že o podaní obžaloby rozhodol a túto podal prokurátor JUDr.

Vladimír Tatarka, ktorý mal byť z konania vylúčený z dôvodu zaujatosti pre jeho príbuzenský pomer k
zástupcovi splnomocnenca poškodenej. Podľa názoru obhajcu mal okresný súd uvedené pochybenie
napraviť postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por., pretože podanie obžaloby bolo podľa neho
nezákonné. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám
rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného G. J. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky
napadnutého rozsudku považovala za správne a zákonné, rovnako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Poukázala pritom na skutočnosť, že konanie pred okresným súdom, na ktorom obžalobu nezastupoval

obžalovaným namietaný prokurátor JUDr. Tatarka, ale iný prokurátor, bolo vykonané kontradiktórnym
spôsobom.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 14. decembra
2012, na verejnom zasadnutí vykonanom v súlade s ustanovením § 293 ods. 5, 7 a § 294 ods.

2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného G. J. i splnomocnenca poškodenej D. T. (upovedomenie
bolo obžalovanému riadne a včas doručené, bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia
bez jeho prítomnosti, pričom obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v
jeho neprítomnosti, rovnako postupoval aj splnomocnenec poškodenej) preskúmal postupom podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného G. J. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel
predovšetkým o svedecké výpovede D. T., D. R. a J. N. na hlavnom pojednávaní, ktoré boli zhodné
s ich svedeckými výpoveďami z prípravného konania, a o listinné dôkazy (dohoda o uznaní záväzku

obžalovaným, dohoda o hmotnej zodpovednosti a o skončení pracovného pomeru), o vierohodnosti
ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Y. skutkové
zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich
podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného G. J.. Odvolací súd po preskúmaní
veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože

dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného G. J.
zo spáchania žalovaného skutku pozostávajúceho z troch čiastkových útokov. Okresný súd pritom
dôvodne postupoval, pokiaľ nielen vzhľadom na už uvedené vo veci vykonané dôkazy nevykonal
dôkaz prehratím záznamu telefonických hovorov predložených na CD nosiči poškodenou, ale aj preto,

že išlo o dôkaz neúčinný. Poškodená D. T. zaznamenala na svojom mobilnom telefóne obsah jej
adresovaných telefonátov od osoby, ktorá jej vulgárne nadávala a vyhrážala sa jej zabitím i zabitím
jej syna, záznam prehrala na CD nosič a predložila vyšetrovateľovi ako dôkazný prostriedok, ktorý
mal preukazovať pravdivosť jej svedeckej výpovede. Z tohto pohľadu išlo u poškodenej o oprávnené
konanie, ktorým neporušila dôvernosť ústneho ani iného prejavu osobnej povahy, keďže z hľadiska

jej adresovaných vulgárnych nadávok a vyhrážok zabitím vôbec nešlo o dôverný prejav osobnej
povahy telefonujúcej osoby, ani nekonala s úmyslom neoprávnene poškodiť práva telefonujúcej osoby,
nezverejnila záznam tretej osobe, ale naopak oprávnene chránila vlastné práva a predmetný záznam
predložilavyšetrovateľovivtrestnejveci,vktorejmalaprocesnépostaveniepoškodenej.Ztohtohľadiskaišlo teda o legálne získaný dôkazný prostriedok v zmysle § 119 Tr. por., avšak k tomu, aby ho bolo
možné použiť v konaní pred súdom (a predtým v prípravnom konaní), bolo potrebné zabezpečiť hlasovú
vzorku obžalovaného i poškodenej a znaleckým dokazovaním vykonať ich identifikáciu s hlasmi osôb

nachádzajúcich sa na poškodenou predloženom zázname, najmä keď obžalovaný sa obhajoval tým,
že záznamy nie sú totožné s jeho telefonickými rozhovormi s poškodenou a že neobsahujú jeho hlas.
Vyšetrovateľ v prípravnom konaní však takto nepostupoval, preto bol tento dôkazný prostriedok bez
vykonania uvedených procesných úkonov pre ďalšie trestné konanie právne nepoužiteľný (neúčinný) a
okresný súd dôvodne nevykonal dôkaz prehratím poškodenou predloženého záznamu. Skutočnosť, že

v prípravnom konaní sa dňa 30.11.2011 dvoch procesných úkonov (výsluch poškodenej a konfrontácia)
realizovaných vyšetrovateľom zúčastnila ako zástupca splnomocnenca poškodenej JUDr. Nadežda
Tatarková, v tom čase advokátska koncipientka advokáta Mgr. Marcela Péliho a dcéra prokurátora
Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, nemala vplyv na zákonnosť vykonaných procesných úkonov
a nebola ani dôvodom na vylúčenie JUDr. Vladimíra Tatarku, prokurátora Okresnej prokuratúry v
Považskej Bystrici, ktorý v posudzovanej veci podal obžalobu tak, ako sa mylne domnieva obžalovaný.

Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že dcéra prokurátora ako koncipientka advokáta bola splnomocnená
na zastupovanie len na úkonoch dňa 30.11.2011, pričom koncipientskú prax u advokáta Mgr. Marcela
Péliho ukončila v mesiaci december 2011, kedy prípravné konanie nebolo ešte skončené. Prípravné
konanie v posudzovanej veci bolo totiž ukončené až 29.2.2012 a obžaloba bola podaná dňa 28.3.2012,
teda JUDr. Nadežda Tatarková nemala nielen dôvod, ale ani možnosť ovplyvňovať prípravné konanie.

Uznesením Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici zo dňa 11.6.2012, sp. zn. Pv 454/2011 - 30 bolo
pritom na podklade obžalovaným vznesenej námietky zaujatosti nielen rozhodnuté, že JUDr. Vladimír
Tatarka, prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, nie je podľa § 31 ods. 1 Tr. por. vylúčený z
vykonávania úkonov v posudzovanej trestnej veci, ale navyše v konaní pred okresným súdom obžalobu
nielenže zastupoval iný prokurátor, nie tento obžalovaným namietaný prokurátor, ale a predovšetkým

boli všetky dôkazy v rámci dokazovania pred okresným súdom vykonané kontradiktórnym spôsobom.
Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu k zákonnosti procesného postupu
a ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného G. J. zhodne s obžalobným návrhom ako pokračovacieho zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež
podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým
skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere
nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného,

ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred
okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a preto v podrobnostiach poukazuje na vecne správne
odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody a
spôsobe jeho výkonu. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z

hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v
takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
týmto výrokom, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného. So zreteľom na
uvedenéskutočnostikrajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdrozhodolnazákladenáležitezisteného

skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného G. J. ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.